ferro

Prvý máj je sviatok práce, sviatok všetkých poctivo pracujúcich ľudí celého sveta. Všetci vieme, teda mali by sme vedieť, kde sú korene osláv 1. mája, ako sviatku práce. Dnes, tí čo sa narodili tesne pred novembrom 1989 resp. až po ňom si myslia alebo sú presvedčení, že 1. máj je pozostatok zlej socialistickej éry našej vlasti lebo 1. máj bol predsa deň, kedy sa všetci vysokopostavení súdruhovia dostavili na vysoko položené tribúny a pod tribúnami povinne jasali pracujúce húfy, pracujúci ľud!

Nuž vážená mládež, asi Vás sklamem. Prvý máj je totiž „výdobytkom“ kapitalizmu a jeho triednych rozporov, triednych rozdielnosti a triedneho boja. 1. máj bol ustanovený za sviatok práce na kongrese II. Internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za osemhodinový pracovný čas! (viď Wikipédia – Sviatok práce – Wikipédia (wikipedia.org))

Ruku na srdce vážená ponovembrová (89) mládež, čoby ste dali dnes zato tí, čo pracujete, aby váš pracovný čas bol len 8 hodín a aby ste si za vami poctivo odvedenú prácu, mohli dovoliť tie najzákladnejšie ľudské potreby, akými sú bývanie, strava, oblečenie a možno aj nejaká ta zábava a oddych?! A vy ostatná ponovembrová (89) mládež, ktorá ste nezamestnaná, tí nie z vlastnej viny, čo by ste dali zato, že by ste vôbec mali nejakú tu prácu a možno by ste boli ochotní pracovať aj viac, ako len tých 8 hodín denne?! Áno, pravda je taká, že o toto sa kapitalistická spoločnosť nestará – buď si zdravý, priebojný a potom pracuješ alebo si menej priebojný a ešte k tomu máš aj určité zdravotné, fyzické problémy a potom si buď výrazne chudobný alebo sa tvojim „domovom“ stáva ulica, v lepších prípadoch akési útulky…! V prednovembrovom (89) čase sme poznali len útulky pre potulne psy alebo mačky a to ešte vtedy nebola móda, ako dnes, že každá prvá domácnosť má nejaké to zvieratko doma a potom šup ho na ulicu…!

No ale idem späť k porovnaniu prvých májov pred novembrom 1989 a po novembri 1989.

Trúfam si to porovnávať, pretože tých prednovembrových (89) prvých májov si pamätám tak zhruba 14 a tých ponovembrových, už úctyhodných 31 a ten nadchádzajúci bude v poradí už 32.

Rozdiel medzi prvými májmi pred novembrom 1989 a prvými májmi po novembri 1989 je obrovský.

1. máj pred novembrom 1989 bol naozajstným sviatkom práce. Hlavne aj preto, že ak tento deň vyšiel na deň pracovný, tak sa tomu každý úprimne tešil lebo to bol o jeden voľný deň v týždni naviac. Dnešná mládež si nejaký ten deň voľna navyše vôbec neváži lebo dnes tých voľných dní majú poniektorí toľko, že to až bolí! Ale pred novembrom 1989 bol každý zamestnaný alebo aspoň mal povinnosť chodiť do práce! Ja viem, dnes nepredstaviteľné! Hlavne pre tých, čo už dlhé roky, si mesiac, čo mesiac úplne zadarmo, bez akej koľvek práce vykonanej na prospech celej našej spoločnosti, chodia na poštu vybrať sociálnu dávku, tvária, že toto im predsa patrí (!), ktorá v mnohých prípadoch vysoko prevyšuje minimálnu mzdu, za ktorú veľa ľudí maká u nejakého „kapitalistu“ od nevidím do nevidím a ak sa im nepáči, tak nech sa páči na ulicu!

Takže áno, 1. máj pred novembrom bol naozajstným pokojný voľným dňom, dňom pokojnej oslavy sviatku práce, aj keď pre niektorých to bola nepríjemná povinnosť lebo, keď už bol ten voľný deň, tak si ho chcel každý užiť po svojom…!

Áno večer, 1. mája (89 a skôr), v Televíznych novinách sme vídavali množstvo reportáži z osláv tohto sviatku práce z ulíc našich miest a mestečiek, ako veselá a šťastná pracujúca trieda pochoduje popod súdružské tribúny, čo samozrejme nebola celkom pravda lebo sa našli aj takí nespokojenci, ktorí sa mali na tú dobu oveľa lepšie, ako drvivá väčšina obyvateľov socialistického Československa, najmä z radov umelcov a takzvanej pracujúcej inteligencie, „chudobných“, západom dobre platených disidentov – viď Vašek Havlovie! Práve títo mali na tú dobu peňazí v podstate koľko sa im zachcelo a nevážili si to, času mali tiež nadostač a tak nemali iné na práci, ako kuť protispoločenské plány…, ale dnes to tu riešiť nebudem, totiž týchto bývalých dobre si žijúcich súdruhov máme stále medzi nami, ale už to nie sú súdruhovia, ale vážení kapitalisti a kapitalistické celebrity, zapredanci Západu a USA administratívy…!

V zahraničnej časti Televíznych novín, večer na 1. mája (89 a skôr), sme samozrejme mohli vidieť zábery z hlavných miest bratských socialistických štátov, hlavne z Červeného námestia v Moskve. Samozrejme všade šťastné vysmiate tváre pracujúceho ľudu, robotníckej triedy a na tribúnach najvyšší predstavitelia toho ktorého štátu – súdruhovia…

No a potom prišiel rad aj na kapitalistické štáty. A zrazu všetko inak. Úplne iný svet! Žiadne tribúny, žiadne šťastné vysmiate tváre pracujúceho ľudu, ale mnohopočetné demonštrácie kapitalistickej chudoby proti oveľa menšiemu počtu kapitalistických vykorisťovateľov, policajné zátarasy, pouličné potýčky, vodné dela, obušky a pod. Samozrejme vtedy tomu socialistický poctivo pracujúci človek nie celkom dobre rozumel. Nerozumel prečo tam je to tak a prečo u nás inak. Nerozumeli sme prečo sú tí robotníci takí nespokojní, veď i napriek tej informačnej bariére, ktorá medzi nami bola, sme žili v tom, že na „Západe“ sa predsa žije lepšie, ako u nás. Hlavne, ak nás o tom presviedčali také štvavé zahraničné rozhlasové vysielače, akými boli „objektívni“ – Hlas Ameriky a Slobodná Európa!!! Tie prvé máje vtedy na západe, boli čo do počtu nespokojných pracujúcich, ak nie viacej početnejšie, ako tie naše pokojné prvomájové sprievody, tak minimálne boli rovnako početné!!!

Avšak čo sme vtedy nechápali, dnes úplne chápeme, ale čo je najhoršie nie len chápeme, ale aj na vlastnej koži prežívame!!!

Práve dnes , 1. mája 2021, ak by nebol núdzový stav lebo kapitalistická vláda sa bojí svojich občanov, tak akí ľudia by dnes boli na uliciach? A koľko by ich tam bolo z povinnosti a koľko z vlastnej vôle? A mali by na tvárach šťastný úsmev bezstarostnej pracujúcej väčšiny?

Veru, veru už viac, ako 30 rokov prežívame tie „šťastné“ oslavy kapitalistických „sviatkov“ práce a ten dnešný s horkou príchuťou, keď slovo sloboda neznamená absolútne nič lebo žiadnej už nie to!!!

Preto Slovač, sa  „prebuďme“ a „uvoľníme“ týchto kapitalistických diktátorov z pozícií, na ktoré sme ich vlastnou naivitou dostali a oni sa nám takto za to „odvďačujú“!

HOR SA DO ULÍC NA POKOJNÚ PRVOMÁJOVÚ VYCHÁDZKU, BEZ STRACHU, SLOBODNE, BEZ RÚŠKA A RESPIRÁTORA – NECH ŽIJE 1. MÁJ, NECH ŽIJE PRACUJÚCI ĽUD, NECH ŽIJE SLOBODA, NECH ŽIJE SLOBODNÁ – SUVERÉNNA SLOVENSKA REPUBLIKA! HURÁ! HURÁ! HURÁ!!!