Včera sa v Banskej Bystrici konal opäť pietny akt, aj so sprievodným programom pri príležitosti 82. výročia SNP.
Býva zvykom, že tohto podujatia sa pravidelne zúčastňujú aj všetci žijúci dovtedajší Prezidenti SR.
I včera tomu tak malo byť, ale nebolo.
O neprítomnosti Rudolfova Schustera, asi veľmi polemizovať netreba vzhľadom na jeho vysoký vek – 92 rokov.
Avšak dňa 26.8.2026 si z rúk terajšieho primátora Košíc a kandidáta na primátora Košíc aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách Jaroslava Polačeka, vo veľmi dobrej fyzickej kondícií, prevzal osobne z jeho rúk ocenenie „Ďakujem“, čím sa politicky postavil na stranu tohto kandidáta… https://www.facebook.com/photo?fbid=1486718626596487&set=a.286409959960699
Druhý nezúčastnený z bývalých Prezidentov SR bol Andrej Kiska.
Vraj mal už dlhodobo iný súkromný program a teda sa z uvedeného dôvodu ospravedlnil.
Iste „verím“ takejto „pravde“…
Takže ostávajú už len dvaja – Ivan Gašparovič a Zuzana Čaputová.
Obidvom slúži k cti, že sa najskôr zúčastnili spoločne položeniu vencov k pamätníku SNP a potom…
A potom mali obidvaja pripravené stoličky v prvej rade pre prominentných hostí na slávnostný program pri príležitostí 82. výročia SNP.
Jedna stolička však ostala prázdna, osirelá.
Čia že to bola?
Nuž Čaputovej.
Dnešná opozícia a jej vždy naklonené „objektívne“ média, túto jej neprítomnosť na slávnostnom programe, ktorý bol výhradne venovaný ešte tam prítomným žijúcim veteránom SNP a všetkým účastníkom SNP, ktorí už nie sú medzi nami, schvaľujú, lebo vraj nebude predsa svojou prítomnosťou legitimizovať príhovory terajších troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré im akosi krútia ich jedine „správne demokratické“ uši…
Ale, ako to?
Ako to, že nevedia popočúvať aj iný názor ako je ten ich?
Lebo tu je niekoľko citátov práve Zuzany Čaputovej, že ak by sa na základe nich aj správala, tak by tam včera v prvej rade vedľa Gašparoviča a najstarších stále žijúcich priamych účastníkov SNP sedela pevne, vystreto a hrdo – citujem niekdajšie vyjadrenia Čaputovej, na ktorých si vraj zakladá aj dnes – „Ponúkam spoluprácu, ponúkam konštruktívny prístup…, …Musíme sa naučiť navzájom si načúvať, aj keď spolu nesúhlasíme…“
Alebo toto je vyjadrenie – „Strácame schopnosť viesť dialóg. Ak sa chceme posunúť ako spoločenstvo ďalej, musíme vrátiť váhu slovu, počúvať sa navzájom s rešpektom k pravde a k faktom, a nie cez optiku neustáleho hľadania nepriateľa…“
Vo včerajších príhovoroch zaznelo toľko právd a faktov, a Čaputová svojou neprítomnosťou dala najavo, že nevie počúvať politického oponenta s rešpektom voči nemu a neustále hľadá akéhosi nepriateľa!
Ale Zuzana Čaputová povedala aj tieto vety – „Skutočná sila demokracie sa neukazuje v tom, ako hlasno vieme prekričať svojho oponenta, ale v tom, či sme schopní sadnúť si za jeden stôl, počúvať argumenty druhej strany a hľadať kompromisy v záujme spoločného dobra“
Včera Čaputová nemusela zo svojimi politickými oponentmi sedieť za okrúhlym stolom, len sedieť vedno s nimi v prvej rade a počúvať, čo hovorí druhá strana.
Na konci svojho 5 ročného mandátu Prezidenta SR, sa Čaputová takto vyznala – „Moja skúsenosť z piatich rokov v úrade ma len utvrdila v tom, že…, … Zastavme nenávisť, začnime spolu opäť komunikovať a predovšetkým – naučme sa jeden druhého skutočne počúvať.“
Včera mala Čaputová veľkú príležitosť naplniť tieto jej slová!
Neurobila tak!
Prečo?
Že by ešte stále nerozumela tomuto národu slovenskému a tejto, podľa nej krajine a nie Slovenskej republike, ako to povedala svojho času, keď ešte bola Prezidentom SR?
Alebo sa boji národa slovenského, pred ktorým uteká pred ním, prednášať do zahraničia o tých jej „vznešenostiach“, ako je potrebné sa navzájom rešpektovať a naučiť sa vzájomne počúvať?
Ako to urobila dňa 23.8.2026 vo švajčiarskom Zürichu, kde je tlieskali na akejsi progresivistickej konferencií a kde v miestnosti boli síce všakovaké štátne vlajky, samozrejme, že bez ukrajinskej by to nešlo, „len“ slovenskú tam akosi nebolo vidno – https://www.facebook.com/zcaputova/posts/pfbid0zZWPWPYTAyoPiQ49rtkCUVbBwDg2GQ1PJTkQ3bhvJtnuuJY5VDiqTBzaBUPGXwzol?locale=sk_SK
Čaputová k tejto svojej účasti, na tejto progresivistickej konferencií, píše na svojom FB profile, okrem iných „vznešených“ slov a viet, aj toto – „Vo svojom príhovore som hovorila o tom, že budúcnosť demokracie nebude závisieť iba od kvality našich inštitúcií. Bude závisieť aj od…, …schopnosť nepodľahnúť strachu, zachovať si vnútornú slobodu a vidieť v oponentovi človeka, nie nepriateľa.“
Tak sa pýtam, akému neprekonateľnému strachu, opäť včera podľahla Zuzana Čaputová, keď po kladení vencov, sa otočila na opätku a doslova ušla z areálu SNP a nešla si sadnúť do prvej rady a počúvať pozorne svojho politického oponenta, aby v ňom videla človeka a nie nepriateľa?
Vďaka tomu, že pani Čaputova si včera nebola... ...
Čaputovú ,ktorú v minulosti všetci ti Ferovia... ...
Celá debata | RSS tejto debaty