ferro

Napísať článok na túto tému, som sa chystal už dlhšie, ale zakaždým to „prebila“ iná udalosť…

Nuž teda o čo mi ide v tomto mojom článku?

Pýtam sa – Ako je možné, že sme z večera do rána dokázali toto – Z najväčšieho priateľa a vzoru na „večné časy“ ZSSR – Rusov, sme si z večera do rána urobili úhlavného, ba až nenávideného nepriateľa!

A z dovtedy z úhlavného nepriateľa USA – Američanov, sme si z večera do rána urobili najväčšieho priateľa rovnako na „večne časy“, ak nie ešte dlhšie a vzor vo všetkom!

Iste, že tento môj článok lepšie pochopia tí, čo sú v približne v tom veku ako ja a starší (57+), ako tí, čo sa narodili buď tesne pred rokom 1990 alebo po ňom.

Áno, je pravda, že odkedy som začal naplno vnímať svet okolo seba, aj inak, ako len cez detské hry, niekde od 17.-18. roku svojho života, teda niekde v období socializmu rokov 1983-1984, tak áno, vo vtedajšej mediálnej oblasti, či už tlači alebo TV, sme o ZSSR počúvali len samé chvály, že je to náš vzor, že jediné po boku ZSSR nám bude dobre a tak podobne, pravda až nám to niekedy liezlo na nervy.

A potom je pravda aj to, že z vtedajších socialistických médií sme slýchali a čítavali, že USA a Západ, sú zlí v tom zmysle, že sú militantní, že sú založení na zbrojení proti nám, že je tam tvrdý kapitalizmus, že bežný pracujúci človek nemá také istoty, ako ten socialisticky (čo je dnes pravda a žiaľ zažívame to sami na sebe už aj my, už viac ako 30 rokov!) a tak podobne. A je pravda, že aj toto nám niekedy už liezlo na nervy.

Ale čo je najväčšia pravda, nikdy, zdôrazňuje ešte raz – NIKDY, som vtedy počas socializmu, nepočul, nečítal niečo také, že ich máme nenávidieť a to bez rozdielu. Teda, že ich máme nenávidieť rovnako ako ich administratívu, tak aj bežných obyvateľov!

Nikto v nás nepestoval nenávisť voči Západu a ich obyvateľom!

Ale dnes?

Dnes je v nás vyvolávaná tak nebezpečná nenávisť voči všetkému ruskému, že poniektorí mladí, by na základe takejto mediálnej nenávisti voči Rusku/Rusom, a aj na základe vyjadrení proti RF/Rusom niektorých „našich“ neoliberálnych politikov, kde bez pardonu radím aj „našu prezidentku“ Čaputovú, žeby neváhali vziať zbraň do rúk a ísť Rusov likvidovať!

Áno, toto sa tu dnes deje!

Nenávisť, nenávisť a ešte raz nenávisť ku všetkému, čo nie je v súlade s Americkým (USA) videním sveta, kto sa nepodriadi Americkému snu, že len oni smú a musia byť jediným vládcom sveta!

Áno, je pravda, že počas socializmu, keď sa napr. hrali MS v ľadovom hokeji a hral sa zápas ZSSR-Kanada alebo ZSSR-USA, tak väčšina socialistických športových fanúšikov fandilo práve Kanade alebo USA!

A keď sa hral zápas ZSSR-ČSSR, tak všetok (takmer všetok) socialistický ľud ČSSR, stal jasne na strane ČSSR a to až tak, že vtedajší súdruhovia na najvyšších pozíciách vedenia štátu, sa báli, ak sa hrali MS u nás v Prahe, aby počas tohto zápasu nebola počuť v priamom TV prenose, tá proti sovietska atmosféra v hľadisku, aj keď len športová resp. „športová“…

A áno je pravda, že dnes po tom všetkom, čo tu už vyše 30 rokov zažívame vo vzťahu k USA, že jedine s nimi, popri nich, pod ich záštitou, a s nikým iným, sa budeme mať dobre, tak áno, ak dnes napr. na MS v ĽH hrajeme proti ním, tak ich športovo rovnako „nenávidíme“ ako sme v čase socializmu športovo „nenávideli“ ZSSR – Zbornú komandu!

Tak sa pýtam, čo sa to s ľudom slovenským porobilo, že z toho, ktorého sme mali za priateľa, sme si z večera do rána urobili nepriateľa a z toho, ktorého sme mali za nepriateľa, sme si z večera do rána spravili priateľa?!

Ako je možné, že sme dopustili takýto extrémny prerod ľudu slovenského?!

Iste, minulosť už nezmeníme, ale poďme zmeniť budúcnosť.

Pokúsme sa z niekdajšieho priateľa a dnešného nepriateľa (ZSSR/RF-Rusov) a z niekdajšieho nepriateľa a dnešného priateľa (USA-Američanov, Západu), urobiť pre nás tých, z ktorými vieme žiť, spolupracovať bez toho, aby sme boli voči ním buď nenávistní alebo až prehnane lojálni!

Skúsme si v tom urobiť poriadok a neviďme v jenom spásu a v druhom záhubu!

Obidvaja nám majú čo dobrého dať…

Skúsme byť tými, ktorí týchto dvoch presvedčia, že vieme s nimi žiť normálne, bez predsudkov, že nemusíme počúvať na slovo ani jedného, ani druhého!

Že chceme mať dobre vzťahy aj s jednými, aj s druhými a to bez toho, aby sa jeden z nich na nás hneval lebo vieme spolupracovať aj s tým druhým…

Nedá sa to?

Nuž odpoveď je jasná – DÁ!!!

Len treba chcieť a nie nechcieť!

Kto chcel, ma pochopil, kto nechcel, nepochopil lebo pochopiť ani nechcel, a už vopred má jasno, ako bude na môj článok reagovať bez toho, aby sa nad jeho obsahom aspoň trochu zamyslel, a teraz celkom úprimne, zamyslel nijak inak, ako len a len vlastnou hlavou.

PS:

Všetkým tým, čo odchádzajú na zaslúženú dovolenku (Ja/My na 14 dní) prajem príjemný relax, oddych… a tým, ktorí už tam sú, prajem aby sa šťastne a hlavne v zdraví, vrátili späť na našu rodnú hrudu, na naše milované Slovensko….