ferro

Na úvod zaznie toto – „Ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali.“

Tento výrok sa pripisuje kade komu, ale asi najpresnejšie o ňom, je toto – najviac ľudí na svete si teda tento výrok spája s Emou Goldman, hoci skutočný autor z roku 1974 zostáva pre históriu neznámy.

A keď už to vyzerá, že by voľby naozaj mohli niečo zmeniť, čo i len o málinko v prospech tých, čo „slobodne a demokraticky“ volili, tak nastúpi tvrdá represia proti tomu, čo tie voľby vyhral, ale vyhrať nemal!

Tu na Slovensku sa niečo také najokatejšie stalo v komunálnych voľbách, ktoré sa konali v roku 2013 a kedy v II. kole volieb na pozíciu župana BBSK, akési „vrece zemiakov“ porazilo hviezdu vtedajšej vládnej moci.

Keď vtedy v II. kole volieb na pozíciu Župana BBSK Marián Kotleba (K-ĽSNS) porazil Vladimíra Maňka celkom jednoznačne v pomere  55,53 % ku 44,46 % hlasov, nastalo zo strany vtedajšej vládnej moci pod vedením SMER-SD vo vzťahu k víťazovi týchto volieb, toto – Vláda sa rozhodla pre absolútnu izoláciu Banskobystrického kraja.

V mene boja proti Kotlebovi však Ficov kabinet potrestal predovšetkým samotných obyvateľov kraja.

Finančné škrtenie regiónu – Štátne orgány a ministerstvá začali podrobovať Úrad BBSK bezprecedentnému počtu kontrol. Cieľom bolo nájsť akékoľvek administratívne pochybenie, ktoré by sa dalo medializovať a právne otočiť proti župe.

Obchádzanie volenej inštitúcie – keď vláda organizovala výjazdové rokovania v regióne (ktorý patril k najchudobnejším na Slovensku), Kotlebu ako oficiálneho predstaviteľa kraja demonštratívne ignorovali. Vládne dotácie na opravy ciest, či sociálne projekty cielene posielali priamo vybraným starostom (často zo strany Smer-SD), čím Kotlebov úrad umelo odstrihli od možnosti ukázať voličom reálne výsledky.

Využitie inštitúcií ako politických zbraní  kritický pohľad na kauzu „čierneho zamestnávania“ (ktorá stála kraj eurofondy) hovorí o selektívnej spravodlivosti.

Jasný dvojitý meter inšpekcie práce – kým pri iných štátnych inštitúciách alebo spriatelených samosprávach, sa drobné administratívne chyby pri nahlasovaní dohôd do Sociálnej poisťovne bežne riešili dohováraním, upozornením alebo symbolickou pokutou, v prípade BBSK išiel štátny aparát na maximum.

Ušitie likvidačného trestu – úradníci presne vedeli, že akékoľvek potvrdenie nelegálneho zamestnávania automaticky spúšťa 5-ročný zákaz čerpania eurofondov. Štátne orgány tak využili formálne pochybenie pri registrácii pár zamestnancov na to, aby Župe zasadili likvidačnú ranu, ktorú následne vládna propaganda využila na tvrdenie – „Pozrite sa, Kotleba vás pripravil o milióny z Bruselu.“

Mediálny lynč a rétorika nadradenosti – po šoku z prehraných volieb, kedy zlyhal Ficov naratív o „vreci zemiakov“, nastúpila masívna komunikačná kampaň s cieľom Kotlebu permanentne zosmiešňovať a dehumanizovať.

Vytvorenie politického geta – vládni predstavitelia odmietali s Kotlebom diskutovať v televíznych reláciách a vládna propaganda ho vykresľovala výlučne ako neschopného extrémistu v uniforme, ktorý nevie riadiť ani vlastný úrad.

Cielené vyvolávanie chaosu – zákulisné politické dohody v krajskom zastupiteľstve (kde mal Smer väčšinu) boli nastavené tak, aby poslanci Kotlebovi blokovali akékoľvek návrhy, rozpočet či personálne nominácie.

Vtedajšia vláda, tak úmyselne paralyzovala chod kraja, aby mohla prstom ukázať na župana a povedať, že kraj je v rozklade.

Takže stručne zhrnuté – vtedajšia Ficova moc sa po potupnej volebnej porážke v roku 2013 nezmierila s demokratickým verdiktom voličov v BBSK. Namiesto politickej sebareflexie spustila valec štátnej moci. Využila byrokraciu, prísne kontroly, poslaneckú väčšinu a mediálny tlak na to, aby Kotlebu zahnala do kúta, finančne ho zruinovala a predviedla verejnosti jeho politickú popravu v priamom prenose – bez ohľadu na to, že tým na päť rokov rukojemníkmi ostali obyvatelia celého kraja.

A po takejto brutálnej vládnej akcií proti víťazovi komunálnych volieb v nasledujúcich komunálkach vyhral Ján Lunter.

Prečo vyhral?

Nuž lebo toto – „Všetci za jedného, proti jednému“!

Áno, za Jána Luntera sa postavili všetky politické subjekty, či už pravicové alebo ľavicové, len aby zosadili Mariana Kotlebu.

A samozrejme, že sa im to po tom, čo celé funkčné obdobie Kotlebovcov na BBSK odrezávali od všetkého, aj podarilo.

A čo nastalo?

Zrazu bolo na BBSK všetko v poriadku – otvorili sa toky peňazí ako štátnych, tak aj eurofondových a Ján Lunter mohol naplno ukázať ľuďom žijúcim v BBSK ako sa to zrazu všetko „dá“!

Jednoducho HNUS!

A dnes sa v Nemecku začína odohrávať niečo podobné, aj keď to samozrejme nie je možné úplne porovnať s našou situáciou v komunálnych voľbách 2013 v BBSK.

Dnes po tom, čo sa značná väčšina voličov v spolkovej republike Nemecko v Sasko-Anhaltsku rozhodla vhodiť svoj volebný hlas AfD a keď je celkom možné, že AfD sa stane hlavnou vládnucou silou v tejto nemeckej spolkovej republike, tak hlavný establišment Nemecka, ktorý i napriek viac ako 80% nespokojnosti Nemcov s ich „vládnutím“, už rozmýšľa, ako túto stranu postaviť mimo zákon v Nemecku, aby Nemcom nenarobili „škodu“ svojimi postojmi k migrácií, k migrantom a vzťahu k spolupráci s Ruskou federáciou.

Dôkaz?

Tu je – Kresťanskodemokratická únia (CDU) – hlas z vnútra strany – Hendrik Wüst – Premiér Severného Porýnia-Vestfálska (najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny) vzbudil najväčšiu pozornosť, keď hneď po voľbách navrhol zriadenie spoločnej pracovnej skupiny spolku a spolkových krajín (Bund-Länder-Gruppe).

Táto skupina expertov a ústavných právnikov by mala oficiálne preveriť, či sú splnené podmienky na zákaz strany alebo na iné právne kroky. Wüst vyhlásil, že „zákaz politickej strany môže byť len poslednou možnosťou“, no v tejto situácií už treba konať.

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD)Boris Pistorius – Populárny minister obrany sa už krátko pred voľbami vyjadril za pritvrdenie kurzu voči AfD a podporil myšlienku zaoberať sa procesom jej zákazu, pričom poukázal najmä na extrémistické tendencie štyroch východonemeckých krajinských združení vrátane Saska-Anhaltska.

A aby urobili s AfD to isté, čo u nás vládnuca moc s K-ĽSNS v roku 2013, ozývajú sa v Nemecku takéto hlasy – okrem úplného zákazu strany, sa v Nemecku čoraz intenzívnejšie diskutuje o alternatíve, o pozastavení štátneho financovania pre AfD.

A nemecké protištátne živly v parlamente EÚ (ako naši PS v EP!) chcú pre Sasko-Anhaltsko v prípade, že sa tam utvorí vláda na čele s AfD toto – nemecký „zelený“ europoslanec Daniel Freund, hneď po voľbách oficiálne vyzval Európsku komisiu, aby preverila a pripravila možnosť zastavenia eurounijných platieb pre Sasko-Anhaltsko.

Niečo neskutočné!

Záver z tohto všetkého je len jeden jediný, tento – Západná „demokracia“ stojí na tom, že ak ťa niekto v demokratických voľbách porazí, tak ty urob všetko preto, aby si dosiahol jej zrušenie!

Lebo nie ty si ten nedemokrat extrémistický, ale tí, ktorých si ľud vybral!

A ty predsa musíš ľudu otvoriť oči!

A to tým, že protivníka necháš zakázať, udupať, zlikvidovať!

V takejto EÚ demokracií resp. „demokracií“ chceme žiť?!