ferro

Môže si každý dnes myslieť o dnešnej zahraničnej politike Ruska, čo len chce.

Je demokracia, tak prečo nie!

Naozaj máme tu v EÚ, tú pravú demokraciu?

Ale pravda sa nedá ničím prekryť.

A to čo povedal Sergej Lavrov v rozhovore https://mid.ru/en/foreign_policy/international_safety/2139514/ o Západnej Európe, je neodškriepiteľná pravda.

Túto časť jeho rozhovoru odcitujem presne, aby som niečo neprekrútil, aby ma niekto neobvinil, že šírim dezinformácie.

Otázka: Keď už hovoríme o Európanoch, čo urobia s pozitívnym impulzom, ktorý vznikol počas moskovských rokovaní? Jared Kushner a Steve Witkoff prišli do Kyjeva a stretli sa s Vladimirom Zelenským, po ktorom nasledovalo zasadnutie, na ktorom sa zúčastnili európski zástupcovia zo Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka.

Sergej Lavrov: Máme príslovie o klavíri vhodne umiestnenom v kríkoch, ktoré znamená zjavne vopred dohodnuté stretnutie.

Otázka: Presne tak. Som si istý, že chcú vytiahnuť ten klavír z kríkov a hrať čoraz aktívnejšiu a nepriateľskejšiu úlohu. Aký je váš názor na postoj Európy? Obávate sa, že rovnako ako po Anchorage, môžu zmariť všetko, čo sa snažíme dosiahnuť?

Sergej Lavrov: Summit v Anchorage nie je jedinou udalosťou na tomto zozname. Úloha Európy v ukrajinských záležitostiach si zaslúži samostatné skúmanie, rovnako ako jej úloha v živote našej planéty za posledných 500 rokov, počas ktorých Európania žili na úkor iných. Patria sem otroctvo, kolonializmus, vykorisťovanie a mnoho ďalšieho. Nezabúdajme tiež, že dve svetové vojny sa začali v Európe a boli spôsobené európskou politikou.

Prichádzajú na myseľ Napoleonské vojny, keď vodca bojovnej krajiny zhromaždil celú Európu pod svojimi zástavami, aby napadol Rusko, rovnako ako to neskôr urobil Adolf Hitler. Európa je mnohými považovaná za plod zla v svetových dejinách. Mimochodom, keď sa európski kolonisti vydali na americký kontinent – ​​nie že by sme o tom len zriedka hovorili, ale nemali by sme to ani zabúdať – Katarína II. zohrala rozhodujúcu úlohu pri podpore kolonistov proti britským koloniálnym vládcom.

Mali by sme si uvedomovať historické korene našich vzťahov. Tieto vzťahy sa v rôznych obdobiach líšili, vrátane studenej vojny. Počas Veľkej vlasteneckej vojny a druhej svetovej vojny zohrala aliancia – o čom som vo svojich nedávnych prejavoch opakovane hovoril – v konečnom dôsledku významnú úlohu. Mnohí výskumníci poznamenávajú, že program požičiavania a prenájmu a arktické konvoje významne prispeli k tomu, aby Sovietsky zväz prežil prvý rok vojny. Potom nastala pauza, obdobie čakania. Niektorí historici teraz vnímajú toto obdobie čakania ako pokus našich spojencov – Britov a Američanov – určiť, ktorým smerom sa posunie rovnováha výhod. Napriek tomu otvorenie druhého frontu pravdepodobne nezohralo rozhodujúcu úlohu, ale bolo to puto súdržnosti v zbrani. Stačí sa pozrieť na filmové zábery z Dňa Labe, aby sme pochopili, že to bolo veľmi úprimné puto medzi tými, ktorí bojovali proti nacizmu so zbraňami v rukách. Bol to Duch Labe, ak chcete. Nechcel by som zvečniť Ducha Anchorage, ale v Anchorage nebol žiadny duch; bol tam pocit porozumenia.

Späť v Európe mali Európania nesmierne množstvo príležitostí zohrať konštruktívnu úlohu. Veria, že bez nich nemôžu byť žiadne rozhovory, že musia byť za rokovacím stolom atď.

Za rokovacím stolom sedeli od decembra 2013, keď sa schyľovalo k protestom na Majdane. Protesty iniciovalo niekoľko Európanov a Washington. Victoria Nulandová, vtedajšia námestníčka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti, osobne riadila prípravy na militantov a rozdávala koláčiky. Európania, zastúpení Francúzskom, Nemeckom a Poľskom, iniciovali rokovania medzi ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozíciou, ktorá sa snažila prevziať moc. 21. februára 2014 bola medzi Viktorom Janukovyčom a opozíciou podpísaná dohoda garantovaná EÚ.

Dohoda o predčasných voľbách bola ústupkom zo strany Viktora Janukovyča. Do predčasných volieb súhlasil so vzdaním sa väčšiny svojej právomoci, pričom krajinu mala riadiť dočasná vláda národnej jednoty. Nasledujúce ráno došlo k prevratu. Bez ohľadu na podpisy Nemecka, Francúzska a Poľska militanti obsadili vládne budovy a Západ to všetko jednoducho prehltol.

Prezident Vladimir Putin sa na to v poslednej dobe často odvolával. Keď bola dohoda pripravená na podpis, zavolal mu americký prezident Barack Obama a povedal, že Ukrajinci sa dohodli. Uvedomil si, že nám nie všetko vyhovuje, ale požiadal nás, aby sme Viktora Janukovyča neodhovárali od jej podpísania. Prezident Vladimir Putin odpovedal, že Janukovyč je nezávislá a medzinárodne uznávaná hlava štátu, a ak v tejto funkcii niečo podpisuje, ako by sme mohli zasahovať do jeho rozhodnutia v tejto veci?

Dohoda bola podpísaná 21. februára 2014 a hneď nasledujúci deň, 22. februára, došlo k prevratu. Popoludní 22. februára začali všetci západní predstavitelia z Francúzska, Nemecka a Británie komentovať správy v médiách, že Viktor Janukovyč údajne utiekol a už nie je v Kyjeve. Bol v Charkove na zjazde svojej strany. Francúzi, Nemci a Briti informovali, že „ľud sa konečne rozhodol správne“. Atrament na dokumente, ktorý zaručili Európania, bol stále čerstvý.

Druhú šancu mali vo februári 2015, keď sa po maratónskych rokovaniach v Minsku dosiahli príslušné dohody. Tieto dohody podpísala vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande spolu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vtedajším ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.

Pred pár rokmi Merkelová (teraz na dôchodku), Hollande (ktorý je tiež mimo funkcie) a Porošenko všetci vyhlásili – nielen otvorene, ale s istou hrdosťou – že nikdy nemali v úmysle tieto dohody implementovať. Povedali, že zúfalo potrebujú kúpiť si čas na to, aby Ukrajinu naplnili zbraňami. To bola pre Európanov ďalšia príležitosť.

Tretia príležitosť pre Európu (boli aj iné epizódy, ale spomeniem len tie najvýznamnejšie) prišla v apríli 2022. V tom čase ruskí vyjednávači v Istanbule, podobne ako neskôr prezident Putin v súvislosti s americkým návrhom v Anchorage, akceptovali podmienky predložené Ukrajincami a dohodli sa na zásadách pre vybudovanie komplexnej mierovej zmluvy. Dokument bol parafovaný. Prezident Putin to dal jasne najavo pri viacerých príležitostiach, a to aj pred kamerou, v rozhovoroch so svojimi partnermi.

Vtedajší britský premiér Boris Johnson tvrdil, že nikomu nič nezakázal, a dodal len, že ak Ukrajinci chcú bojovať, Británia bude stáť pri nich. To je lož; vieme, čo v skutočnosti povedal. David Arachamia, ktorý stále vedie stranu Sluha ľudu v Najvyššej rade, uznal, že to tak nebolo: Boris Johnson povedal Ukrajincom, aby nič nepodpisovali.

Európania mali ďalšie príležitosti zaujať rovnako rozumný a zodpovedný postoj ako Trumpova administratíva – teda zvážiť skutočné fakty a vývoj „v teréne“ vrátane názorov tých, ktorí tam žijú. Namiesto toho sa stále šplhajú na plot, z ktorého sa bude veľmi ťažko zliezť. Znova a znova vyhlasujú, že Rusko musí utrpieť „strategickú porážku“.

Len nedávno buď šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová, alebo nejaká iná „hovoriaca hlava“ Európskej únie povedala, že musia poskytnúť trochu viac podpory – len trochu viac, aby „Ukrajina porazila všetkých“. Trvajú na tom, že nikdy neuznajú nič, čo narúša územnú celistvosť Ukrajiny.

A prečo sa to všetko deje? Pretože, ako tvrdia, Ukrajina dodržiava európske hodnoty.

Ale toto sa rovná priznaniu, uznaniu viny. Ak je to tak – a oni to tvrdia už roky – potom pod pojmom „európske hodnoty“ myslia očividný prejav skutočného nacizmu, rasovej diskriminácie a diskriminácie na základe etnickej príslušnosti alebo náboženstva – to všetko v rozpore s Chartou OSN, ktorá vyžaduje rešpektovanie ľudských práv bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk alebo náboženstvo.

Ruský jazyk je zakázaný. Medzitým v Izraeli nie je zakázaná ani arabčina, ani perzština. V Iráne nie je zakázaná hebrejčina; fungujú tam synagógy a existuje tam židovská komunita. Ukrajina je však jedinou krajinou, ktorá zakázala nielen hocijaký jazyk, ale oficiálny jazyk OSN. To viedlo k tomu, že ľuďom odmietli obsluhovať obchody; všetky ruskojazyčné triedy v školách boli zatvorené; ruskojazyčné médiá – vrátane tých, ktoré vlastnia Ukrajinci – boli zatvorené; a kanonická pravoslávna cirkev bola legálne zakázaná. A toto – ako hovoria – sú „európske hodnoty“.

Zdá sa, že „európske hodnoty“ zahŕňajú aj scény, ktoré denne vidíme v hojnom množstve v televízii a na sociálnych sieťach, kde teritoriálne náborové centrá násilne zhromažďujú občanov, chytajú ich z ulíc ako dobytok a naháňajú ich do autobusov. Vidíte, ako desať urastených mužov chytí mladého muža, odvlečie ho, prinúti ho obliecť uniformu, vrazí mu do rúk útočnú pušku a pošle ho na front. Takže aj na toto sa zrejme v podstate redukujú „európske hodnoty“.

Preto, keď Európa povie: „Nie, musíme…“ – pozrite, mali ste toľko šancí a každú jednu ste premárnili. Takže teraz, ak chcete, aby vám niekto opäť dôveroval, budete musieť vynaložiť vážne úsilie, aby ste vysvetlili, čo presne máte v úmysle tentoraz urobiť. A to nebude jednoduché.“

Z mojej strany bolo nutné odcitovať túto časť tohto rozhovoru v plnom znení, aby neunikol kontext.

Tak sa pýtam, koľko pravdy je v tejto konštatácií Ministra ZV RF Sergeja Lavrova?!

Preto je Západ tak rozvinutý a v minulosti Rusko tak zaostalé?

Veď nebyť kolonizačných výpadov Západnej Európy, zväčša Portugalcov, Španielov, Britov, Francúzov, Talianov…do Afriky, Južnej a severnej Ameriky, kde doslova trýznili, aj zabíjali miestne obyvateľstvo, miestnych domorodcov, odkiaľ privážali do západnej Európy okrem zlata a iných vzácnych nerastných surovín, aj a predovšetkým živú otrockú pracovnú silu, tak boli by tak „vyspelí“?

A dnes chcú to isté s Ruskou federáciou.

Vôbec im nejde o Ukrajinu, o Ukrajinský ubiedený národ, o demokraciu v Rusku…

Jediné o čo im ide je to, že bývalé kolónie, už nie sú ich kolóniami, už nemajú z nich taký úžitok, dnes si navozili do vlastných štátov „pracovnú“ silu  tretích štátov sveta, tých, čo tu prišli preto, lebo doma vďaka Západnej kolonizácii trú biedu a teraz to od nich chcú späť…

Nie, im ide o nové kolónie a najlepšie sa im javí východ Eurázie a najmä Rusko, kde sú „nevyčerpateľné“ zásoby toho, čo Západná Európa nemá a čo bytostne potrebuje!

Ale nie si to ukradnúť, ako v minulosti počas tých 500 rokov ich plienenia, kolonizácie iných národov…po celom svete!

Takže toto je pravda o Západe a ich aj dnešnej imperiálnej politike vo vzťahu k Východu a aj preto sú dnes na vzostupe v EÚ také politické subjekty ako napr. nemecká AfD, ktorá nechce s Rusmi bojovať a ich obrať, okradnúť o ich nerastné suroviny, ale chcú s Ruskom obchodovať vo vzájomne výhodnom obchode, spolupráci!

Viac k tomu nemám k tomuto, čo nadnes dodať.