ferro

V auguste 1968 som mal ešte len dva roky a teda môj pohľad na tieto udalosti je len zo sprostredkovaných informácií do roku 1989 a po roku 1989 .

Hneď na úvod jasne a zrozumiteľne chcem vyjadriť, že je neprípustné, aby akákoľvek cudzia vojenská noha vstúpila na zvrchované územie cudzieho štátu a preto, ak by som v roku 1968 mal minimálne 15 rokov, tak by som určite bol na námestiach a možno by som už dnes tento svoj príspevok nemohol napísať. Je to potrebné bez pardonu odsúdiť.

Zároveň je potrebné sa na udalosti tohto obdobia pozrieť komplexe a nie len jednostranne.

Po 2. svetovej vojne si svetové mocnosti rozdelili svet na Americký a Sovietsky. Európske štáty si rozdelili, ako vojenskú korisť a dohodli sa, že si nebudú navzájom zasahovať do tzv. vnútorných záležitosti. Vývoj v týchto štátoch išiel absolútne odlišnými smermi. U nás sa začali budovať pod záštitou KSČ, svetlejšie zajtrajšky a to doslova, lebo bolo potrebné vojnou zruinovaný štát postaviť na nohy. Áno začali sa stavať nové fabriky, byty, školy, nemocnice a pod. Na začiatku to bola naozaj akási prirodzená eufória a ľud to bral, ako svoju povinnosť, lebo chceli, aby ich deti už nezažili hrôzy vojny a aby mali oveľa lepší život, ako mali oni, a naozaj najviac postihnutá generácia po vojne bola tá, na ktorej pleciach bolo vybudovať nový život pre svoje deti a dreli od nevidí do nevidím. (to si dnešná mládež nielenže neuvedomuje, ale si to ani vo sne nevie predstaviť) .

Na začiatku 60-tych rokoch minulého storočia sa už národ začal mať lepšie a mal viac času si všímať, kam a akým smerom sa uberá naša spoločnosť, že sa nepomenovávajú otvorene problémy v spoločnosti, že sloboda slova a prejavu je potláčaná, že ekonomika produkuje aj tovary, ktoré sú buď málo kvalitné alebo absolútne na trhu nepotrebné. A vtedy v samotnej KSČ a KSS začali napredovať sily, ktoré na tieto nedostatky pomaly, ale isto poukazovali. Samozrejme, že ikonou tohto obdobia bol p. Alexander Dubček, ktorý začal presadzovať „ socializmus s ľudskou tvárou“, teda nie to, že socializmus ,ako taký je zlý, ale mu len nasadiť „ľudskú tvár“. Samozrejme, že ideológia ZSSR bola absolútne odlišná a začal proces, ako takému dobrodružstvu, ktoré by oslabilo socialistický tábor, zabrániť.

Preskočím detaily, bolo by to príliš dlhé. Nakoniec sovieti dostali od našich oddaných súdruhov pozývací list, aby to tu prišli uviesť späť na správnu cestu socializmu. Apropo, prečo ešte stále nedisponujeme originálom, toho listu, ale sa tu ponevierajú, len akési kópie. Žiadajme svetový tribunál, bezpečnostnú radu OSN, že pre vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou, nám Rusi okamžite odovzdajú tento pozývací list, alebo sa niekto bojí, že je v ňom aj niečo čo by „ demokratickému „ svetu nevyhovovalo !?

Nakoniec to dopadlo, tak že „Ľudská tvár socializmu“, bola poznačená vstupom spriatelených vojsk Varšavskej zmluvy ( VZ ) v noci z 20.8. na 21.8. 1968. Veľký brat z poza veľkej mláky, však nepodnikol nič, lebo čo už tam po nejakom zbedačenom národe Čechov a Slovákov, veď svet máme na teraz rozdelený takto a v Československu ešte nič nestojí za to z čoho by sme mali mať prospech a My, aby sme mohli zbrojiť ďalej, potrebujeme mať na Východe veľkého nepriateľa.

A teraz paralela s augustom 2019 na Slovensku. Dnes už nevládnu zbabelí súdruhovia, ktorí od Brežneva žiadali, aby „ pozývací list „ bol tajný. Dnes už niektorý naši veľmi odvážni a statoční politici a nie je ich málo, otvorene, cez naše demokratické a pravdivé média ( žiaľ patrí k ním aj „ verejnoprávna“ RTVS), pozývajú Americké vojská na naše územie. A keďže spojenecké vojska VZ, to mali k nám dostupné po zemi, tak prišli po tajme v noci, ale americké vojská potrebujú si u nás na našej zemi vybudovať vlastné letiskové pristávacie plochy a vlastné vojenské základne, aby tu mohli priletieť počas bieleho dňa a oficiálne ešte aj s oslavnými fanfárami. Naše vojenské letiská ( mimochodom sú už súčasťou NATO), sú im malé, tak na akých abnormálne veľkých lietadlách tu chcú priletieť a čo v nich bude ?, bude v nich arzenál, ktorým nám tu prinesú americkú „ demokraciu“, ktorú rozosievajú všade vo svete, tam, kde majú ekonomické záujmy, a pod záštitou ochrany demokracie a ľudských práv pustošia cudziu zem a zabíjajú nevinné deti a ich rodičov !?

Čo, ak na Slovensku začne silnieť hlas pospolitého tvrdo pracujúceho ľudu po „ kapitalizme s ľudskou tvárou“ ( slovné spojenia „ socializmus s ľudskou tvárou „ a „ kapitalizmus s ľudskou tvárou „ sú si rovnocenné utopistické nezmysli ), tiež k nám zavítajú spojenecké vojska NATO na čele s U.S. Army ?, a dnes už nie po zemi a tajne, ale vzduchom a oficiálne a zbombardujú nás, tak ako bývalú Juhosláviu a iné suverénne štáty vo svete, bez súhlasu bezpečnostnej rady OSN, s ušľachtilým cieľom uchovať a zabezpečiť na Slovensku demokraciu a slobodu národa ?!

Takže na záver je potrebné jednoznačne, nahlas a jasne odsúdiť inváziu spojeneckých vojsk VZ do bývalého Československa v auguste 1968 a udalosti, ktoré nasledovali po nich a zároveň je potrebné jasne povedať a urobiť všetko preto, aby k takému ohavnému činu v budúcnosti už nikdy nedošlo z akej koľvek svetovej moci a to nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete. Pretože existuje množstvo iných diplomatických a mierových riešení, a použitie vojenskej sily v cudzích štátoch je len ukážka arogancie moci a nie zabezpečenia demokracie a blaha národa, ktorí sa dokáže so svojimi vnútornými problémami vysporiadať aj sám a národ Slovenský za taký jednoznačne považujem.