ferro

Pre správne pochopenie môjho dnešného názorového článku, je tento úvod nevyhnutný.

Je nevyhnutné sa vrátiť o viac, ako tridsať (30) rokov späť v našej novodobej kapitalistickej histórií, pretože tam to všetko začalo.

Áno, začalo sa to v tie „pamätné“ novembrové dni, ktoré vraj vzplanuli spontánne a Západne kapitalistické štáty, na čele s USA v tom „absolútne nemali“ svoje špinavé kapitalistické nenásytné prsty.

Radovým, bežným občanom Západu bolo jedno, aké je na východ od nich zriadenie, oni žili svoje bežné kapitalistické dni, dni plné obáv, kedy ich, ich chlebodarca – kapitalista, na druhý deň vyrazí z práce lebo nejde odbyt, dopyt je slabý, zisky klesajú a tak, aby veľkokapitalista neskapal od hladu, tak poslal na ulicu svojho zamestnanca – otroka, ktorý na neho pracoval možno aj niekoľko rokov!

Ale komu to jedno nebolo, bol práve ten nenásytný Západný veľkokapitalista, ktorý bažil ešte po väčšom majetku, ešte po väčšej moci, nadvláde a tak rozoštvával socialistických pracujúcich, socialistických občanov svojou Západnou podvodnou propagandou typu – keď zvrhnete vládu jednej strany, keď sa vzdáte všetkého, čo ste do vtedy pre seba a svoje budúce generácie v pote tváre vybudovali, tak mi Vám ukážeme, ako je potrebné s takýmito hodnotami nakladať, budete sa mať všetci, ako v raji, už nebudete musieť počúvať len jedných, už si budete sami pánmi, už budete svojprávny, každý z Vás si  bude sám určovať, ako a kde chce žiť a podobné tliachaniny, ako by povedal klasik Richard!

Áno, presne toto sa v tie „pamätné“ novembrové dni roku 1989 tliachalo na námestiach, na Slovensku najviac z úst Milana Kňažka (ktorý prezliekol kabát z večera do rána) a z úst kotolníka Jána Budaja, ktorému ktosi poradil, aby vždy a všade nosil baretku, ktorá bude symbolom Novembra 1989 a bude sa volať Budajka! Je zaujímavé, že odvtedy ju už nikto nikdy nemal na hlave a dnes je v absolútnom zabudnutí!!!

A kde sú dnes títo dvaja páni?! Sú tam, kde ta vtedajšia natešená masa, ktorá stála pod „revolučnými“ tribúnami?! Nuž veru nie! Kapitalistické možnosti ich vyhnali na miesta najvyššie! Už nie sú radovými občanmi, ako každý okolo nich! Už sú to „celebrity“! Milan Kňažko je dnes milovníkom Igora Matoviča a pravdepodobne má doma na nočnom stolíku v ráme s označením OĽANO, aj jeho podobizeň a každý večer pred spaním mu pravdepodobne ďakuje – „Igor ďakujem, že si“.

Ján Budaj je Igorovi Matovičovi ešte väčšmi vďačný, ba celkom pokojne môžem napísať, že pravdepodobne, aj zaviazaný lebo Jánovi to trvalo tridsať (30) rokov, kým sa mu za tie „pamätné revolučné“ dni na sklonku roka 1989 dostalo „zadosťučinenia“ a terazky je „ministrom“ životného prostredia! Asi preto lebo na tomto poste Jánovi stačí, ak rozozná vodnú plochu od trávnatého porastu!

Áno, vtedy na tých chladných novembrových námestiach sme z úst, hlavne týchto dvoch pánov počúvali, ako je potrebné skoncovať s vedúcou úlohou jednej strany (priznávam súhlasím) a ako je potrebné dať ľuďom slobodu Západnej demokracie, nech sa každý sám rozhodne, ako chce žiť, ako chce pracovať a kde chce žiť a pracovať, „inak povedané“ každému podľa jeho danosti a možnosti, určite nie podľa zásluh!

Mimochodom, aj tieto slová hlásal Milan Kňažko v tie „revolučné“ dni z tribún, naozaj neskúseným a kapitalistickým režimom neošľahaným socialistickým pracujúcim a socialistickej mládeži – „…Nespravodlivo sa odmeňuje práca. Existuje množstvo neodôvodnených privilégií. Chýba pravdivé informovanie verejnosti…, …v tejto súvislosti rád vyslovím nádej tým, že sa nikomu nepodarí oddeliť študentov od robotníkov, od inteligencie. Sme jeden národ!“ (https://www.youtube.com/watch?v=4QDX7VqWc1o – je to krátke, len 4:43 minúty, ale stačí na to, aby sme pochopili, aký podvod sa vtedy udial na občanoch socialistickej spoločnosti)

Uf! Uf! Uf!

A tu prechádzam k podstate dnešného môjho článku, k podstate témy dnešného môjho názorového článku.

Včera (19.7.2021) som bol opäť Slovenskou poštou (SP) prinútený ju navštíviť osobne lebo mi v poštovej schránke v dopoludňajších hodinách, kedy sme mi „nezodpovední“ lebo sme nezaočkovaní, práve v jednej z našich viacerých prác, pristál „žltý papierik“ o doporučenej pošte.

Tu málinko odbočím. Ak sa SP podujala vylepšovať svoje kapitalistické služby v prospech kapitalistického občana napr. tým, že poskytuje kopírovacie služby, rôzne výpisy, dobíjanie kreditov, predaj toaletných potrieb (zubné pasty, zubné kefky a pod. – kedysi pred novembrom 1989 sa takýto verejný nákupný priestor volal Zmiešaný tovar!), tak jej v dnešnej „ťažkej pandemickej“ dobe navrhujem, aby vykonala ešte jednu kapitalistickú službu pre kapitalistického občana kapitalistického štátu a tou je doručovanie doporučených zásielok fyzickým osobám v čase po 17:00 hod. kedy je pravdepodobné, že aspoň jeden oprávnený dospelý občan danej domácnosti je v danom čase doma a tým by sa predišlo viacerým osobným návštevám priestorov (mnohokrát veľmi malých) SP a zároveň by sa zabila ďalšia z múch, občania by sa nezgrupovali na malom poštovom priestore a nešírili by veľmi „nebezpečnú“, akúkoľvek ľudskú prenosnú chorobu a kapitalistický národ by bol zdravší!!!

Nuž toľko na okraj a idem späť k meritu veci.

Na poštu som sa vybral v čase, ktorý mi môj pracovný režim práve v ten deň umožňoval niekde okolo 15:00 hod. Predpokladal som, že SP bude prázdna, možno poloprázdna lebo to bol čas, kedy ešte neskončila, minimálne ranná zmena.

Omyl! Keď som sa blížil k SP, tak už z diaľky som videl, že ľudia stoja vonku a to sa jednalo o priestor Sp, ktorý patrí k tým väčším.

Hovorím si čo sa deje? Nebodaj má táto pobočka SP málo personálu lebo Delta variant Covidu?! Načisto už všetci pochoreli a sú pravdepodobne na nemocničných lôžkach?

NIE!

Nič také sa nedialo. Vošiel som dovnútra, aby som si z automatu vybral poradový lístok na výber doporučenej zásielky a zistil som, že každé jedno okienko bolo v prevádzke, ale jednoducho nestíhali.

Nestíhali preto lebo vnútorné priestory pošty a aj vonkajšie priestory pred poštou, boli plné tých našich občanov, ktorí na SP zavítajú (veľmi radi) praktický len raz do mesiaca a to v tie dni, kedy sa vyplácajú sociálne dávky!

Pozor(!) nehovorím o tých občanov, ktorí mali v kapitalistickej dobe tú smolu, že ich kapitalistický trh v jeden „krásny“ deň už nepotreboval a ocitli sa „na dlažbe“ a pokiaľ si nenájdu prácu, tak poberajú nezamestnaneckú podporu. Áno, aj ja som mal to „šťastie“ dvakrát v živote (samozrejme, že až po novembri 1989, prvý krát v roku 2000), že som bol resp. stal som sa nie vlastnou vinou nezamestnaným a vždy keď som si išiel na poštu pre túto kapitalistickú „almužnu“, tak som sa hanbil ako zbitý pes! A to som chcel pracovať, to som bol ochotný prijať akúkoľvek prácu, možno na začiatok aj menej platenú, ako bola výška kapitalistickej almužny, ale keďže mám vysokoškolské vzdelanie, tak mi v jednej firme povedali, že na voľné pracovné miesto mám príliš vysoké vzdelanie! (povedz kapitalistický občan, je toto normálne? Chceš pracovať, ale máš smolu si príliš vzdelaný!)

Späť k plnej, preplnenej pošte tými občanmi, ktorí práve mali svoj deň „výplaty“!

Zaujímavé, že tam neboli z deťmi. Prečo asi? Nuž pravdepodobne, ihneď potom, keď si prebrali to čo im podľa nich „patrí“ sa pobrali do najbližšieho priestoru so zmiešaným tovarom a do nákupných vozíkov nakladali a nakladali, minimálne ten tovar, ktorý bol v tomto okamihu pre nich najpodstatnejší, teda všakovaké tekuté návykové látky, smog (cigarety), veľa „libového“ mäsa, aby bolo čo prvé tri dni požívať k návykovým tekutým látkam a samozrejme aj múku, aby v posledné dni pred ďalšou „mimoriadnou“ návštevou SP bolo aspoň na posúchy!

Nie títo občania SR sa neponáhľali rýchlo domov, aby zobrali svoj drobizg a išli im kúpiť niečo na oblečenie, pomôcky do školy, samozrejme nejaké to jedlo, nie títo občania neutekali resp. už na pošte nemali zo sebou poštovú poukážku na zaplatenie za bývanie, zaplatenie štátom určených daní a poplatkov, nie, títo občania neutekali domov sa rýchlo umyť, upraviť, čisto obliecť a vyraziť si hľadať prácu, akúkoľvek…!

Nie, toto predsa nie je štýl kapitalistického bezstarostného života! Toto sa predsa na námestiach v „pamätné revolučné“ dni na sklonku roka 1989 nekričalo, že bude potrebné aj pracovať! Veď kapitalizmus a kapitalistická spoločnosť je spravodlivá a „spravodlivo“ odmeňuje všetkých presne podľa hesla – „každému podľa jeho možnosti a schopnosti“!!!

Nuž aká je to schopnosť/možnosť bezstarostného kapitalistického človeka, keď počas celého svojho „plodného“ života nemusí ani slamku cez slamku preložiť a žije si, po finančnej stránke, na oveľa vyššej úrovni, ako ten, čo poctivo pracuje na tých najmenej platených kapitalistických pozíciách?!

A ak niekto na túto kapitalistickú nerovnosť poukáže, tak je hneď xenofób, rasista, fašista, vyvolávač k násiliu a pod. prívlastky!

Nie, nie som ani jedno z vyššie uvedeného, len chcem, aby zákony platné na území SR platili pre každého rovnako a nerobili sa žiadne výnimky lebo každá výnimka, ktorá uprednostňuje jedného voči druhému, už nemá nič spoločné so spravodlivosťou, s právom, pre mňa je to jednoducho nadprávo a teda diskriminácia tých ostatných, ktorí dodržujú základne zákony a práva platné na území SR!!!

A kde je paradox tejto mojej včerajšej skúsenosti?

Nuž občan kapitalistickej slovenskej „spravodlivej“ spoločnosti posúď.

Ja som si presne v tom okamžiku, ako si pri vedľajšom okienku kapitalistický „zodpovedný“ človek vyberal svoju „výplatu“, ktorá mu podľa neho jednoznačne patrí, vyberal resp. preberal doporučenú poštu zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde mi oznamovali, že vzhľadom nato, že mám okrem jedného základného zamestnania aj iné (veď kapitalizmus to dovoľuje, či nie? Ak chceš, ako tak žiť na slušnej úrovni ty a tvoja rodina!), tak mi na základe dňového priznania (to som mimochodom riadne podal ďaleko pred 31.3.2021 i napriek „pandémií“!) vyrubili nedoplatok na zdravotnom poistení v istej, nie nezanedbateľnej výške, ktorú som okamžite po príchode domov internetbankingom uhradil, aby som si splnil svoju občiansku povinnosť voči štátu (keď sa on o mňa tak dobré „stará“, že mi v jeden čas dokonca zakazoval pracovať! NONSENS!), teda som nečakal tých predpísaných 15. dní, do kedy to bolo potrebné uhradiť od prevzatia rozhodnutia!

Ja neviem, je potrebné ešte niečo dodávať k tejto kapitalistickej „spravodlivosti“, k tejto kapitalistickej „rovnosti“???

Nikdy nebol takýto nepomer v našej spoločnosti, ako je dnes, dnes keď sa k moci dostal Igor Matovič na základe hlasov práve týchto slovenských občanoch o ktorý je reč vyššie v texte. A dnes sa to ešte stupňuje! Igor Matovič týmto svojím voličom, „zodpovedným“ a „tvrdo pracujúcim“ voličom dnes už nič nesľubuje, on im to skutočne aj dáva – príspevok na každé nezaopatrené dieťa vo výške 333 eur, ale len pre deti z rodín sociálne slabších (nám čo sme chodievali do práce aj počas najprísnejšieho Lockdawnu, Núdzového stavu, kedy naše deti boli doma samé za PC!, tak naším deťom nič! Opäť krásny príklad kapitalistickej „spravodlivosti“ a „rovnosti“!), odmeny za „dobrovoľné“ sa zaočkovanie a pod., naozaj je toho neúrekom, aké nadpráva sa priznávajú práve tým, ktorí nechcú pracovať, ktorí jednoducho tento štát zneužívajú a sú platení z našich daní, z daní tých, čo každé ráno skoro vstávajú, aby išli do práce a po obede sa neskoro vracajú už z tej druhej práce!!!

Na záver napíšem len jedno.

Nechcem nič iné, len to, aby sa naplno naplnili slová „tribúna“ Milana Kňažka, ktoré tak vehementne kričal socialistickým ľuďom tam hlboko dole pod tribúnov, na ktorej vtedy tak hrdo stál, teda zopakujem ešte raz jeho vtedajšie slová – „„…Nespravodlivo sa odmeňuje práca. Existuje množstvo neodôvodnených privilégií. Chýba pravdivé informovanie verejnosti…“

Áno, chcem, aby sa začalo spravodlivo odmeňovať, odmeňovať za prácu a nie za neprácu.

Áno chcem, aby sa konečne po vyše tridsiatich rokoch „rozvoja“ kapitalistickej spoločnosti, konečne zrušilo to množstvo neodôvodnených privilégií, áno aj v súvislosti s tými našimi občanmi o ktorých píšem vyššie v texte.

A áno chcem, aby sme už konečne boli pravdivo informovaní o všetkom! Aby sa slovo pluralitný systém, ktoré aj Milan Kňažko s Jánom Budajom, tak často v tie „pamätné revolučne“ dni kričali z „revolučných“ tribún, začalo konečne aplikovať.

Mimochodom vtedy nikto zo socialistických občanov ani len nechyroval, čo toto slovo znamená a mnohí si na ňom ešte aj dnes lámu jazyk a dnes akosi z našich kapitalistických životov vymizlo! Prečo?

A ešte jednu vec chcem a snívam o nej, aby sa v našej kapitalistickej spoločnosti naplno presadzoval minimálne tento článok našej Ústavy, Ústavy SR – Čl. 12, ods.(1) – „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“

Naozaj chcem tak veľa?!