ferro

Ihneď po novembri 1989 sa náš mediány trh z večera do rána zmenil zo socialistického na rýdzo kapitalistický.

Okamžite všetko to, čo bolo vyprodukované v socializme bolo označené za zlé a do popredia sa mediálne, propagandisticky presadzoval západný konzumný kapitalizmus, ktorý vraj uznáva osobnú slobodu, každého jednotlivca a kolektívna vina je absolútne tabu. (dnes to vidíme pri „slobode“ dať, či nedať sa zaočkovať…)

Po viac, ako tridsiatich rokoch „budovania“ kapitalistickej spoločnosti, „budovania krajších, svetlejších“ kapitalistických zajtrajškov, aj na Slovensku, sa dá tomuto nezmyslu, už len ťažko veriť!

Ihneď po novembri 1989, nás USA zasypali svojim nie len kinematografickým skvostom (veľmi málo), ale hlavne kinematografickým brakom! A za toto všetko sme im platili a platíme naďalej nehorázne sumy peňazí bez toho, aby sa ozvala objektívna kritika týchto USA „veľdiel“!!!

Nuž o čo ide? O toto!

USA kinematografické „skvosty“ sa nám snažia ukázať, aká je USA spoločnosť spravodlivá.

Každý takýto „dojímavý“ príbeh sa nám snaží ukázať a má v nás vyvolať, nadobudnúť dojem, že aj keď sa v USA spoločnosti stane nejaká tá „náhodná“ nespravodlivosť, tak sa všetko skončí nanajvýš spravodlivo a hlavne HEPPY ENDOM, teda po slovensky – všetko, čo sa v USA spoločnosti zlé udeje, má svoj šťastný koniec! Naozaj?

Tieto USA propagandistické filmy majú jednu a tú istú zápletku. Najskôr sa v príbehu stane niečo, nie v súlade so spravodlivosťou, morálkou, humanizmom, potom je stred príbehu, kde sa všetko z počiatočných problémov začne vyvíjať v prospech poškodeného a nakoniec všetko končí oslavnou ódou, ako dobro zvíťazilo nad zlom! A to všetko nikde inde, ako v USA!

Napríklad, mladý človek pochádzajúci z chudobnej, robotníckej rodiny, nemohol študovať lebo rodina na to nemala peniaze. Tento mladík sa však nevzdáva, ma talent, ide pracovať do  nejakého USA pajzlu, kde náhodou zablúdi nejaká ta slečinka z vyššej USA „spravodlivej“ spoločnosti, zahľadí sa do mladíka. Najskôr je všetko zlé lebo mladík v nej vidí len fiflenu z vyššej USA spoločnosti, myslí si o nej kade čo. Vraj nevidí, ako ho ona úprimne miluje, vzniká zápletka o triednych rozporoch, ale nebol by v tom USA kinematografický čert, keby sa postupne nezačalo všetko na dobre obracať. Mladík pochopí, že slečinka s USA vyššej kapitalistickej spoločnosti nie je, ako jej zazobaní rodičia, že má city, tie naozajstné ľudské city. Slečinka nehľadí na triedny rozdiel, nevadí jej, že jej milovaný, je tak povediac z ulice, veď má dobré a ušľachtilé srdce a tak ona za neho bojuje s celou spoločnosťou, s celou rodinou…

Nakoniec všetkých presvedčí, že pôvod nie je dôležitý, že peniaze nie sú dôležité, že ich láska je pravá nefalšovaná a vybaví u svojho majetného otecka, že mladíka príjmu na istú vyššiu USA školu, je mu poskytnuté študijné štipendium, ako veľmi nadanému, ale zo sociálne slabšej, najslabšej vrstvy „slobodného“ amerického ľudu a príbeh sa končí veľkou oslavou, kde sa stretnú chudobní, ale poctivo pracujúci rodičia, jeho súrodenci s bohatou USA rodinou jeho milovanej. Všetci sa stretnú, samozrejme kde inde, ako v sídle USA boháčov nevesty, úprimne sa objímajú, spoločenský rozdiel absolútne nevnímajú, bohatý otec rozumie chudobnému otcovi, bohatá matka sa úprimne baví o radostiach a starostiach bežného amerického občana s chudobnou matkou, súrodenci s bohatej rodiny si perfektne rozumejú so súrodencami s chudobnej rodiny, veď majú „rovnaké“ záujmy atď. a slovenský divák, ktorý sa na toto díva s otvorenými ústami, sa nezdrží a od dojatia mu vyhŕkne slza/prúd sĺz!!!

Niečo úžasné! Tak pravdivé! Naozaj pravdivé??? A takýchto „pravdivých „ brakoch o „skutočnej“ americkej spoločnosti, je možné u nás sledovať našimi mladými denne, na „slovenských“ televíznych kanáloch a každý mladý nadobúda dojem, že ta USA spoločnosť, je predsa super, že takto by to malo byť aj u nás a že teda Ameriku si nedáme, ani my tu na Slovensku!

Veru je načase sa zobudiť z „amerického sna“ a snívať ten náš Slovenský!

Pretože realita je absolútne iná, takmer opačná, ako v USA, tak aj u nás!

Ja verím, som presvedčený, že my tu žijúci na Slovensku, máme medzi sebou osobnosti, s vlastným rozumom, s rozumom na vysokej úrovni, vzdelaných nie len školou, ale áno aj životom a životnými skúsenosťami,  ktorých srdce bije predovšetkým pre národ slovenský, pre občanov SR, ako ak pre samotnú Slovenskú republiku. Nech nie je jediným kritériom, kto akú USA školu absolvoval, kto aké NATO školenie absolvoval a pod.

Preto si v nadchádzajúcich parlamentných voľbách (pevne verím, že v predčasných!) zvoľme takýchto ľudí! Teda nie tých, čo nám „naše“ média nanucujú svojou manipuláciou faktov a prezentujú ich, ako jedinú možnú vládnucu chuntu lebo toto je pre občana SR dobré! NIE! Nie je dobré nič, čo nám vnucujú neoliberálne média, platené západnými mecenášmi lebo doma ich nechcú, už ani tí domáci „mecenáši“!!!

Nepodliehajme mediálnym manipuláciám! Nepodliehajme lacným vyhláseniam, že ten kto hovorí o nerovnosti, o nespravedlnosti v našej spoločnosti, je nič iné, len populista, fašista, extrémista a pod.

Nie, nie je to pravda a preto je potrebné začať Slovenský sen presadzovať do života tým, že skôr, ako vhodíme volebný lístok do urny, použijem predovšetkým a výhradne vlastný rozum a nie ten, ktorý sa nám snažia natlačiť do hláv, vyššie spomínané zapredanecké neoliberálne média, ktoré za špinavý zahraničný groš poprú a potlačia v sebe aj to málo slovenské, čo ešte v nich ostalo!!!