ferro

V socialistickom Československu (ČSSR) pred rokom 1990 nik nevlastnil výrobné prostriedky, ani pracovnú silu. Všetko bolo štátne.

Súdruhovia „vlastnili“, len socialisticko-komunistickú ideológiu!

Neboli súkromné polovojenské ozbrojené „strážne“ služby (dnes si ich kapitalisti nazvali „vznešene“ SBS!), ktoré by týchto súdruhov chránili, každého osobitne, hlavne medzi sebou, ako to dnes vidíme pri kapitalistoch.

V kapitalizme, kapitalisti okrem „vlastnenia“ ich zvrhlej ideológie výhradne vo vlastný prospech, vlastnia aj materiálne statky a to nie malé!

A teda, vzdať sa, resp. prísť o „vlastniacu“ ideológiu, nie je až tak bolestivé, ako prísť o majetky, o kapitál, obzvlášť, ak bol nadobudnutý „poctivou“ cestou, „poctivou“ prácou! (preto ta naša „revolúcia“ bola „nežná“! Ale o tom potom)

Socialista-súdruh, si totiž už viacej svojej ideológie nedokáže zadovážiť! Totiž ideológia sa nedá kúpiť, ani jej viac získať hrubou silou lebo ideológia nie je hmotná!

Zatiaľ čo kapitál, ktorého kapitalisti majú neustále „málo“, sa dá získať buď kúpou alebo, ak to nejde inak, tak všakovakými burzovými operáciami (podvodmi!), všakovakými bankovými operáciami (rovnako podvodmi) a keď to nejde ani týmito spôsobmi, tak nastupuje hrubá sila = vojna!

Takže skrátene

Socializmus = „vlastníctvo“ ideológie = mier!

Kapitalizmus = vlastníctvo majetku, kapitálu bez obmedzenia, boj o neho = vojna

No a teraz po tomto nevyhnutnom úvode k hlavnej téme tohto môjho článku.

Porovnám dva lokálne konflikty počas dvoch rozdielnych spoločenských zriadení.

Prvý – Vietnamská vojna – 1964 až 1974 – medzi USA a demokratickou časťou Vietnamu, Severný Vietnam – https://sk.wikipedia.org/wiki/Vietnamsk%C3%A1_vojna

Druhý – Ukrajinsko-Ruský alebo Rusko-Ukrajinský konflikt – (2014)2022 až bez konca?

Vietnamská vojna alebo aj ako Americká vojna, sa odohrávala v čase kedy sme mali u nás socialistické zriadenie (júl 1960 až marec 1990).

Samozrejme, že môžem opisovať, len to obdobie doby Americkej vojny na území Vietnamu, kedy si už, čo to pamätám.

V roku 1974, na konci tejto brutálnej Americkej vojny, som mal 8 rokov.

No a to je vek, keď si už mladý človiečik, čo to všíma a čo to aj do budúcna zapamätá…

Nuž a ja si pamätám, že som v tej dobe o akejsi Americkej vojne vo Vietname nepočul nič, ba ani si akosi nespomínam, žeby sa moji rodičia doma medzi sebou rozprávali, že vo Vietname je vojna, že ju vedú tí zlí Američania, že musia viacej pracovať, aby sme mohli Vietnam vojenský podporiť lebo Vietnam musí byť tiež socialistický lebo si to ZSSR, náš spojenec, prajú…, že preto zdraželo všetko naokolo nás a tak podobne!

Nie!

Nič také brutálne sa vtedy v ČSSR neodohrávalo lebo socialistické zriadenie rieši konflikty jedine cestou mierovou, rozvážne a nie cestou vojenskou!

A prosím, nevťahujme tu rok 1968 lebo to je o niečom inom. To je o nás samých a ja tu popisujem resp. porovnávam konflikty, ktoré sa odohrávajú, odohrávali mimo naše územie.

Ja tu porovnávam, čo sa dialo u nás doma, keď bol konflikt vo Vietname, ako nás tým súdruhovia dennodenne „týrali“, ako nám dennodenne „vštepovali“ totálnu nenávisť nie len voči USA, ale voči všetkému americkému…!

Lebo nič také tu nebolo!

No a teraz, čo sa deje počas kapitalistického zriadenia, ktoré tu dnes „hrdo“ máme?

Konflikt, ktorý je na Ukrajine, a s ktorým nemáme nič spoločné, presne tak, ako sme nemali nič spoločné s Americkou vojnou vo Vietname, sa nám kapitalisti snažia nahovoriť, že toto je aj náš konflikt a teda je potrebné, aby sme sa v ňom, čo najviac angažovali lebo ide vraj o našu slobodu.

Dennodenne nás tu terorizujú, tým, že musíme zniesť zdražovanie, že musíme zniesť rapídne znižovanie životnej úrovne lebo potrebujeme zbrojiť, zbrojiť a hlavne vojenský vyzbrojovať Ukrajinu.

A to všetko pod pláštikom ochrany ideológie demokracie! Ich, zvrhlej „demokracie“!

Nuž a toto považujem ja osobne, ako jedno veľké klamstvo lebo tu podľa mňa nejde o akúsi kapitalistickú ideológiu, ich chápania demokracie, ale jednoznačne im ide o ich ekonomicko-územné záujmy!

Lebo kapitalista má vždy málo!

A takáto kapitalistická zvrhlosť, mať vždy viac a viac, mať stále viacej moci nad viacerými národmi, nad viacerými územiami, ovládať ich, vlastniť ich…, nevedie k ničomu inému, ako len k vojne a vojnám!

A preto jednoznačne platí to, čo mám uvedené v názve môjho dnešného článku:

Socialistické zriadenie, socializmus = mier = BUDÚCNOSŤ!

Kapitalistické zriadenie, kapitalizmus = vojna/vojny = KONIEC!

PS:

Ešte jedna „maličkosť“, aby som nezabudol.

Pýtam sa – dá sa z pokolenia na pokolenie zdediť nehmotná ideológia?

Je to niekde právne podchytené. Pozná právo, aj naše zákony, niečo také!

Že rodičia odkážu vo svojom závete svojim potomkom nehmotnú ideológiu?!

Nie neexistuje!

Ale čo existuje, tak to je právo na dedičstvo hmotného majetku!

Takže kapitalista, ktorý počas svojho života, toho „poctivou“ prácou nahonobil neúrekom, to svojim potomkom v testamente zanechá, a tí s tým čo urobia?

Nuž zdá sa im, že málo majú, a tak tento majetok na úkor pracujúcich zveľaďujú, upevňujú si nielen moc ekonomickú, ale aj právnu!

Áno, aj právnu lebo zákony sú poväčšinou šité na ich mieru, ako je napríklad – „Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné“!!!

Naozaj?

A až aké veľké môže byť súkromné vlastníctvo!

Sú tu nejaké hranice?

Alebo sa jedného dňa dočkáme, že jedna rodina bude vlastniť celú našu planétu?!

A čím viacej títo potomkovia zdedia po svojich kapitalistických rodičoch, a čím viacej sa im toto dedičstvom podarí „poctivo zveľadiť“, tým ich chúťky na svetovládu rastú a to nevedie k ničomu inému, len k vojnám!

A vojna/vojny – znamenajú koniec, KONIEC ľudskej civilizácie!

Lebo chamtivosť ničí!

Chamtivosť zabíja!