ferro

Halóóó odborársky bossovia KOZ, KDE STE???

Nuž veru, ako si ich niet! Darmo kričíme.

V dnešnom mojom názorovom článku sa povenujem porovnaniu postavenia a hlavne spoločensko-ekonomicko-politickej sile dnešných „odborárov“ a tých revolučných z pred novembra 1989, ktoré hrdo nosilo názov ROH – Revolučné odborové hnutie!!!

Lebo áno, Odbory, teda zástupcovia robotníkov, pracujúcej inteligencie (všetkých zamestnancov, nie len tých v odboroch združených) vo vzťahu k zamestnávateľovi/zamestnávateľom, k štátnej a verejnej správe, majú mať charakter revolučný a nie len proklamačný!

Dnes máme na Slovensku väčšiu časť „Odborov“ združených v akejsi „jednotnej“ KOZ – Konfederácií odborových zväzov.

Teda je to zmes, dnes až 24. jednotlivých odborov, z jednotlivých odvetví – TU je ich zoznam –  https://www.kozsr.sk/koz-sr/odborove-zvazy/

KOZ sa navonok tvári, že všetci 24. sú jednotní, že jednotne hája svoje zamestnanecké záujmy pred štátom a jednotlivými súkromnými zamestnávateľmi!

Podľa môjho názoru a presvedčenia, je to absolútny BLUD a takto to fungovať nemôže!

Ako môže fungovať niečo čo má 24 chápadiel a každé z nich má inú štruktúru, iné záujmy, iné postavenie voči štátu, voči jednotlivým súkromným zamestnávateľom?!

Jednotnosť KOZ je len chiméra, ktorá sa v plnej nahote prejavuje dnes, kedy je na Slovensku po novembri 1989, najťažšia situácia, keď pracujúci ľud je takmer bezmocný voči tejto diktátorskej chunte lebo zásluhou Zuzany Čaputovej, Ústavný súd SR vyriekol verdikt, že títo „vládni“ majú nárok byť „vládnymi“ na celé štvorročné funkčne obdobie, nech sa deje čo sa deje, nech pracujúceho človeka, absolútne bezdôvodne, gniavia a utláčajú, ako a koľko, sami uznajú za vhodné!!!

Áno aj ja som svojho času nahlas volal po tom, aby došlo ku pokojnému zhodeniu/povaleniu dnešnej Covid apartheidnej, čo raz viac diktátorskej vláde, aby „Odbory“ SR začali organizovať Generálny štrajk!

Ale, ako môžeme chcieť, aby sa zhodlo všetkých 24 členov, prakticky samostatných „odborov“, združených v jednej KOZ, keď každý z nich ťahá na inú stranu?!

Ako môžeme chcieť, aby za jeden koniec povrazu ťahali „Odborári“ združení v KOZ napr. za OZ POLÍCIE V SR, kde tvrdou diktátorskou rukou vládne Roman Mikulec, ktorý ich perzekvuje za to, že si svoju prácu vykonávajú na základe zákona a nie ako si on a jeho diktátorsky súpútnici želajú, SLOVENSKÝ ODBOROVÝ ZVÄZ ZAMESTNANCOV OBRANY, kde tvrdou „vojenskou“ rukou, zapredanecký „vládne“ Jaroslav Naď, ktorý sa vyhráža vojakom, že ak sa nedajú Covid zaočkovať, tak ich jednoducho povyhadzuje lebo na ulici na ich jedno miesto čakajú desiati „hotoví vycvičení“ budúci obrancovia jeho diktatúry, spolu napr. s ODBOROVÝM ZVÄZOM PRACOVNÍKOV BANÍ, GEOLÓGIE A NAFTOVÉHO PRIEMYSLU V SR, prípadne s ODBOROVÝM ZVÄZOM PRACOVNÍKOV OBCHODU A CESTOVNÉHO RUCHU, keď ich dnešné vzájomné postavenie v našej spoločnosti, je dnešnou Covid apartheidnou vládou doslova roztrieštené, rozhádané a postavené voči sebe!

Veď príslušníci Polície SR a Ozbrojených síl SR sú práve v dnešných dňoch, v našich uliciach nasadzovaní na represívne zákroky práve voči tým, ktorých by pred touto kruto-diktátorskou vládou mali chrániť???!!!

Jednoducho toto je dnes len utópia, žeby KOZ zorganizovali Generálny štrajk (GŠ)!

KOZ jednoducho nedokáže zorganizovať GŠ lebo sa nevedia dohodnúť lebo na čele KOZ je dnes veľmi málo výrazný a ešte menej priebojný, už vôbec nie revolučný, akísi Marian Magdoško. Mimochodom bývalý odborový boss Odborového zväzu Polície SR!!!

Slovenské „Odbory“ možno sú dnes konfederátívne, ale aj celkom jasne roztrieštené, ustráchané, o ich základnom poslaní, teda o revolučnosti, nemôže byť ani reči

A teraz Tebe čitateľ, hlavne tým čo zažili prácu a pracovný pomer až po novembri 1989, opíšem v skratke čo bolo ROH, akú mali reálnu silu v spoločnosti, voči státu, voči vedúcej úlohe v štáte – KSS, KSČ a aké bolo ich postavenie priamo na jednotlivých pracoviskách, v jednotlivých , vtedy všetkých štátnych podnikoch a závodoch.

Píšem z vlastnej skúsenosti, z vlastného poznania a teda nehoaxujem, nekonšpirujem, nevymýšľam si.

Do novembra 1989 som mal za sebou už dosť značné skúsenosti z pracovného pomeru, ako učeň tretieho ročníka (týždeň škola/týždeň prax), potom ako riadny zamestnanec/robotník na dielni a následne, to už bolo po „nežnej“, keď som ukončil riadne denné VŠ štúdium s vtedy uznávaným a niečo znamenajúcim titulom Ing., aj ako riadiaci pracovník, až do pozície technického námestníka…

Ale pekne po poriadku.

Ako som už bol býval napísal, v novembri 1989 som mal už 23 rokov a to je hádam dosť na to, aby si mladý človek uvedomoval, čo sa okolo neho deje.

Teda ROH v prednovembrovom (89) čase si veľmi dobre pamätám, a mám s ním takúto skúsenosť.

Okrem toho, že ROH bola jedná celoštátna Odborová organizácia, s jasnými štruktúrami siahajúcimi až na najnižšie pracovné jednotky, bola aj veľmi majetná!

ROH disponovalo majetkom nie len finančným, ale hlavne nehnuteľným! Bolo to množstvo chát, hotelov, pionierskych táborov, Odborárskych budov pre účely kultúrno-spoločenské a pod.

Toto všetko však Odborárom nespadlo do lona z neba! NIE! Toto všetko si pracujúci ľud vybudoval sám a predovšetkým pre seba. Opýtajte sa Vy mladší svojich rodičov resp. už. starých rodičov, kam chodievali v bývalej ČSSR a bývalej SSR na dovolenky, za oddychom? Kde trávili ich deti letné prázdniny? Boli to drahé súkromné hotely, ktoré si platili z vlastného vrecka? Boli to drahé Detské letné tábory, taktiež platené z vlastného vrecka a len výhradne pre tých majetnejších? Nuž veru NIE!

Pravda je dnes taká, že veľa z týchto vtedy ROH zariadení, dnes nevyužíva štát, ale rôzni Kapitalistickí „podnikatelia“ a tvária sa, že to získali za drahé peniaze, že to vybudovali oni, sú na veľa, sú to vážení kapitalistickí podnikatelia…!!!

Späť k ROH. (ospravedlňujem sa za tento úlet, ale tomuto sa akosi neviem ubrániť!)

V tej dobe mali ROH veľmi silné postavenie. Totiž na jednotlivých pracoviskách, v jednotlivých závodoch a podnikoch, vedľa ROH mali svoje zastúpenie, aj stranícke KSČ/KSS aparáty – stranícky výbor.

Vždy, keď sa na danom pracovisku, v závode, v podniku malo udiať niečo väčšie, čo by zasiahlo väčšinu pracujúcich, bolo bezpodmienečné potrebné to schváliť na spoločnej schôdzi Vedenia, miestneho ROH a miestneho straníckeho výboru !

Ak zástupcovia ROH mali názor, žeby to podniku a hlavne zamestnancom viac ublížilo, ako pomohlo, tak to jednoducho neprešlo, nech by bolo Vedenie akokoľvek Za, a to isté sa týkalo aj straníckeho výboru!

Keď sa jednalo o to, že bolo „potrebné“ potrestať nejakého zamestnanca (vyhadzov takmer nepripadal do úvahy lebo pracovať bola povinnosť, maximálne mohlo ísť o návrh premiestnenia inde…!) na návrh Vedenia, tak to vedenie nemohlo vykonať len tak! Opäť zasadlo, spoločne museli zasadnúť za jeden stôl Vedenie – Strana – ROH.

Tu musím podotknúť, že jednotliví zástupcovia, aj šéf ROH na danom pracovisku, to neboli len tak nejakí kancelárski odborári, nie, to boli riadne zamestnaní a poctivo pracujúci ľudia, takže ak sa jednalo o potrestanie niekoho z daného kolektívu, tak to bol ich kolega a vedeli o ňom takmer všetko, ba mnohokrát (na škodu veci?) aj zo súkromného života! Pravda, to isté sa týkalo aj členov miestnych straníckych výborov, To tiež neboli nejaký „oblekoví“ súdruhovia, sediaci v teplých kanceláriách. Ale mnohokrát to boli tí najvýkonnejší zamestnanci, ktorých súdruhovia zlanárili do svojich radov…

Takže ak Vedenie požadovalo tvrdý trest a strana sa postavila na stranu Vedenia, tak mnohokrát ROH povedalo pŕŕ súdruhovia! Tento a tento zamestnanec/zamestnankyňa, sa síce dopustil/dopustila porušenia pracovnej disciplíny resp. nedodržania pracovného postupu, technologického postupu a pod., ale je potrebné sa na to pozrieť zo širšieho hľadiska! Mal daný zamestnanec riadne vytvorené podmienky na svoju pracovnú činnosť? Ako sa doteraz tento zamestnanec/zamestnankyňa správal/správala na pracovisku? Je to poctivý zamestnanec a toto je jeho prvý úlet? Čo je v pozadí tohto jeho úletu, tejto jeho pracovnej nezodpovednosti, ktorá nám všetkým privodila straty? Boli to straty veľkého rozsahu alebo straty ľahko nahraditeľné? Alebo ho ideme trestať len preto lebo už dlhšiu dobu poukazoval na to, že vedenie podniku, ba ani strana, nevytvárali na pracovisku také podmienky, aby sa to, čo sa stalo, nestalo? A nejdeme ho náhodou trestať za to, že mal návrh, ako zlepšiť pracovné prostredie, ako zlepšiť pracovné postupy a vedenie to nepodporilo a stalo sa toto, čo sa stalo?

A vie Vedenie, zástupcovia straníckeho výboru,  koľko zlepšovacích návrhov daný zamestnanec podal, ktoré náš podnik a teda nás všetkých posunulo dopredu, a keby sme ho nebrzdili resp., nebodaj, ako teraz ešte aj netrestali, tak sme mohli byť v našej produkcii a kvalite ešte ďalej?

Áno, presne takto to bolo vo väčšine prípadov, samozrejme ak sa nejednalo vyložene o nejakého špekulanta, ktorému sa nechcelo robiť! Veru aj tých lenivcov, špekulantov bolo vtedy dosť, poniektorí si začali hovorili „vznešene“ – Disidenti/Disent!!!

A na základe takéhoto postoja zástupcov ROH bola väčšina pracujúceho ľudu nielenže nepotrestaná, ale dokonca následne odmenená!

Áno, stávali sa prípady, kedy daný zamestnanec jednoducho musel byť potrestaný, aby Vedenie, Strana neutrpeli „porážku“, ale zástupca ROH sa postaral o to, že keď mu v jednom mesiaci boli krátené prémie, tak o mesiac neskôr, v tej istej, ak nie ešte vo väčšej čiastke, mu boli na prémiách vrátené!!!

Áno, toto boli tie pravé Odbory, boli to revolučné odbory, ktoré sa nebáli ani Vedenia podniku, ani straníckeho aparátu v daných podnikoch lebo každý vedel, že sila ROH je veľká lebo zastupovali tých v štáte najpotrebnejších a tými boli, sú a vždy budú radoví, poctivo pracujúci ľudia!!!

No a teraz moja skúsenosť s „Odbormi“ už dosť dlhú dobu po „nežnej“. Ja, v tej dobe (1996-97), už dosť dlho na pozícií technického námestníka, prišiel za mnou náš podnikový „odborársky“ boss, že vie, že mám na svojom úseku jedno voľné miesto THP a či by som neprijal na toto miesto jeho dcéru. Tak som mu povedal, že nech ju pošle za mnou na pohovor a keď bude vyhovovať požiadavkám, tak nevidím žiaden problém. Jeho dcéra prišla, naozaj skromná, vzdelaná a pre dané miesto profesne vyhovujúca. Mne totiž bolo, je a vždy bude jedno, kto je koho rodina, priateľ a pod., keď má požadované vzdelanie, keď má požadované profesijné parametre, na prvý pohľad/odhad sa javí že bude aj pracovitý, tak je jednoducho prijatý!!!

Teda, netrvalo mi ani tri minúty po tom, keď som si bol istý, že dcéra nášho podnikového „odborárskeho“ bossa spĺňa profesijné požiadavky a zo súhlasom som ju poslal na personálne oddelenie, kam som samozrejme šéfovi oddelenia zavolal, že ju beriem, rozumej do TPP!

Čas plynul ďalej, „odborárskeho“ bossa dcéra naozaj pracovala tak, ako sa pri pohovore odprezentovala a teda bola s ňou plná spokojnosť. Avšak do podniku sme po čase dostali škodnú – brata Mikuláša Dzurindu. V danom podniku sme spolu pôsobili na rovnoprávnych/rovnocenných vedúcich pozíciách a akosi som mu nesadol po ideologickej stránke lebo našiel u mňa v kancelárií noviny Slovenská republika, ktoré boli vtedy prezentované, ako stranícka tlač HZDS a teda Miroslavovi Dzurindovi už viac nebolo treba! Jednoducho on kašľal na to, že som v tomto podniku vyrastal od učňa, cez všetky pozície, až na technického námestníka vlastnými silami a schopnosťami, to nebolo dôležité, dôležité bolo, že som čítal zlé noviny!!!

Preskočím „nepodstatné“ podrobnosti z vtedajšieho môjho profesijného života a prejdem na koniec tohto môjho príbehu, osobnej skúsenosti.

Po PV 1998 sa brat Mikuláša Dzurindu, Miroslav, z „ničoho nič“ stal vysokopostaveným riadiacim pracovníkom priamo na našej ústredni v Bratislave a dosiahol to, že som po 16 mesiacoch od jeho „objektívneho“ povýšenia, dostal výpoveď (to boli tie „objektívne“ čistky vtedajšej pravicovej Dzurindovej chunty!), samozrejme tých 16 mesiacov to bolo hotové peklo – najskôr zrušenie môjho pracovného miesta, ktoré sa len premenovalo a na neho bol dosadený synáčik môjho šéfa, synáčik ktorý ani z vesmírnej lode nevidel čo to vlastne má riadiť! Potom ďalšie a ďalšie útrapy, až „konečne“ došlo na moju výpoveď, ku ktorej sa mala vyjadriť aj naša podniková „odborárska“ organizácia!

A hádaj vážený čitateľ, aké bolo stanovisko „odborov“?

Nuž presne ten istý „odborársky“ šéf, ktorého dcéru som behom troch minút vzal do TPP lebo na to profesijne mala (urobil by som to aj dnes!), tak presne tomuto „odborovému“ bossovi tiež netrvali, ani tri minúty, aby podpísal svoje súhlasné stanovisko za miestne „odbory“, pod moju výpoveď a to i napriek tomu, že vedel, že som sa ničoho zlého nedopustil, že som sa na toto miesto prepracoval od učňovských liet, sám vlastnými silami, vlastným zodpovedným postojom k svojim pracovným povinnostiam, vedel, že sa jednalo o čisto politickú čistku zo strany brata, už vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu lebo sa potreboval zalíškať tomu, z ktorého mu mohlo niečo kvapnúť… ja už som nemal moc lepšie povedané žiadnu právomoc v podniku, tak som bol pre neho nadbytočný odborový člen…!!! Toto je obraz dnešných kapitalistických odborov, nemáš dôležité, vplyvné postavenie, už nemôžeš napr. prijať moju dcéru do zamestnania, tak si nadbytočný res. o teba sa priateľu My „odborári“ biť nebudeme, pre teba si svoje „odborárske“ ručičky špiniť nebudeme…!!!

Od tej doby som už do žiadneho odborového združenia nevstúpil a pravdepodobne do konca svojej profesijnej kariéry, ani nevstúpim!

Pravda, nikdy nehovor nikdy!

Ak by sa na Slovensku jedného dňa vrátili a zorganizovali naozajstné silné, celoštátne jednotné Odbory, do jedného odborárskeho „košiara“ napr. pod názvom ROH, tak by som o vstupe do takejto revolučnej odborovej organizácií vážne pouvažoval!!!

Záver je len jeden – neočakávajme od dnešných zapredaneckých, roztrieštených, na vlastne blaho hľadiacich „vedúcich“ (bossov!) odborárov, že majú záujem o zorganizovanie GŠ lebo jednak na to nemajú a čo je najhoršie, ich spoločensko-ekonomicko-politické postavenie je dnes tak slabé, slabulinké, že nie sú schopní sa vôbec otvorene postaviť dnešnej zrúdovláde!!!

PS:

Mládež, čo myslíš, kto po Novembri 1989 zorganizoval celoštátny, rozumej v celej ČSSR GŠ na základe ktorého padlo socialistické vedenie štátu?

Občianke fórum? VPN? Kňažko s Budajom? Havel? Študenti?

Nedaj sa vysmiať!

Áno, boli to hlavne vtedajšie odbory – ROH lebo mali v spoločnosti dôveru a silné postavenie a boli navzájom po všetkých štátnych podnikoch, závodoch, pracoviskách pevne previazaní!!!

Dnes sa kapitalisti tvária, akí sú „demokrati“ lebo dovolia na svojich pracoviskách zakladať „odborové“ organizácie. Ale všetko je to len fraška, kapitalistického režimu! Lebo síce je „odborárskych“ organizácií ako maku, ale sú roztrieštené, malé, slabé, poniektoré aj zapredanecké vlastným zamestnávateľom a nerobia revolučnú odborovú politiku, ale sú len akýmisi mediátormi medzi kapitalistom a utláčaným, ubiedneným zamestnancom na tom ktorom danom pracovisku, firme…!!!

Skúste vážení radoví odborári neplatiť svoje členské príspevky a uvidíte, koľkí „odborárski“ bossovia ostanú na svojich, dnes výnimočne teplých, nadštandardne dobre platených „odborárskych“ miestečkách!

Ani sa nečudujem dnešnej zrúdovláde, že si s nami robí čo chce, keď má voči sebe tak „silného“ oponenta, akými sú napríklad KOZ…!!!

Takže GŠ nečakajme, ALE GENERÁLNY ODPOR, tak na ten NEZABÚDAJME…!!!