ferro

Áno, to je presne to, čoho sa občanom SR už dlhých deväť mesiacov absolútne nedostáva.

Ja však nechcem poukázať nato, že sa nám nedostáva povzbudenia od iných. Ja chcem dnes napísať o povzbudení seba samého. Každý z nás, ak si chce zachovať aspoň aký, taký zdravý rozum, nadhľad na šialenstvo, ktoré  bolo okolo nás mocnými rozpútané, mal by sám seba vnútorne povzbudzovať. Mal by tak učiniť na základe poznania veci a nie vstrebávať všetko, čo mu je servírované, ako jedinú a neomylnú pravdu. Máme za sebou plných deväť mesiacov korona ošiaľu. Veľa vecí sa zmenilo a jedinec, ktorý si nezatváral oči a nezakrýval uši, musel za ten čas pochopiť, že nie je všetko také, aké mu je dennodenne propagandistický prezentované!

Je potrebné si sám sebe položiť niekoľko otázok. Čo sa to vlastne stalo? Čo to má znamenať? Hovoria nám pravdu? Nie je pravda aj niekde inde? Mám sa naozaj až tak veľmi báť? Ako to, že nepoznáme nato liek a ľudia sa vo veľkom z toho sami vyliečili? A tí čo umreli, naozaj umreli len preto lebo hnusoba? Prečo nepoznáme podrobnú analýzu dôvodu ich úmrtí? Prečo sa nespomínajú iné závažne smrteľné ochorenia? A neumierajú nám dnes ľudia preto, že sa deväť mesiacov potláčali do úzadia chorí na onkologické ochorenia, na srdcovocievne ochorenia, na cukrovku, na…? Naozaj, čo ak práve dnes nastal ten čas, kedy títo ľudia z nie vlastnej chyby resp. nekonania, so zanedbanou zdravotnou starostlivosťou, žiaľ umierajú a aby sa zakryla zo strany štátu, tá deväťmesačná strata záujmu aj o týchto pacientov, tak ak dnes takýto pacient umiera, tak ho „hodíme“ do štatistiky – „umrel na COVID“ a BODKA???!!! Prečo? Prečo? Prečo?

Áno otázok je nekonečne veľa a odpovedí tak málo resp. žiadne!

Ja sám na sebe a na najbližšej rodine, za tých posledných deväť mesiacov, po zdravotnej stránke som nespozoroval nijakej zmeny oproti rokom predtým. Správame sa presne tak zodpovedne , ako roky predtým. Nerobíme nič naviac! Rúško nosíme len tam, kam by nás bez neho nepustili a kam chodiť musíme (obchod, pošta, čerpacia stanica) Snažíme sa byť čo najviac na čerstvom vzduchu, v prírode. Chodíme do práce. Snažíme sa nežiť každú minútu svojho života v strachu z hnusoby. Nelíhame večer do postelí a ráno sa neprebúdzame s otázkou – dnes je ten deň, kedy sa nakazím hnusobou? Alebo to ešte dnes nebude, možno zajtra, možno o týždeň…?

Stretávame sa bez obmedzení. Máme starých rodičov vo veku od 71 do 80 rokov. Oni už vo svojom živote prežili kade čo. Celý život poctivo pracovali, starali sa o svoje rodiny a nebolo času na vyplakávanie, aj keď bolo veľmi ťažko! Ba práve naopak, oni, naši starkí, nás dnes držia najviac nad hladinou, svojim prístupom, že tiež nenosia rúško, len tam kde to je nevyhnutné-povinné, snažia sa na hnusobu nemyslieť, nesedia doma v kúte a netrasú sa, kedy to aj ich postihne. NIE, jednoducho žijú, ako dovtedy. Našťastie majú ešte dosť fyzických a hlavne psychických síl, aby ešte v rámci svojich možnosti, deň prežili prácou a nie vyplakávaním pred rádiami a televízormi, kde počujú od rána do večera, len samé „dobré“ a „povzbudivé“ správy. Oni sami nad tým všetkým krútia hlavami a hovoria celkom jasne – keby sa naši rodičia počas II. sv. vojny, takto obávali o svoje životy a my tiež, keď sme museli zaťať zuby a svojou poctivou prácou vybudovať republiku nanovo, ktorá bola vojnou zničená, tak ako sa dnes o svoje životy obávate vy mladí, tak by ste , sme tu žili možno niekde zavretí hlboko v zemi, v pivniciach, v zemľankách a ani by sme nevedeli, že sa vojna už skončila…

Áno, nechajme sa dnes povzbudiť našimi rodičmi a starými rodičmi, ich odvahou, ich životnými skúsenosťami, ich múdrosťou, ich rozvahou…

Sami sa vnútorne povzbudzujme, že to predsa nemôže byť až také vážne, keď sme tu plných deväť mesiacov škrtení a nútení konať absurdnosti a pritom sa fyzicky cítime tak, ako nikdy predtým. Áno, nepodceňujme žiadnu chorobu, ale ani žiadnu nepreceňujme, hlavne ak jej vyliečiteľnosť je na úrovni 75 %!!! A pritom neexistuje na túto hnusobu žiaden oficiálne odporúčaný liek!!! Zamerajme sa na prevenciu a nie na reštrikcie, príkazy, zákazy, očkovanie a pod. Zamerajme sa na osvetu, ako predísť ťažkému priebehu choroby, ak sa nás ta hnusoba dotkne! Hovorme ľuďom – jedzte veľa prirodzených vitamínov, žite zdravo, nadmerne nefajčite resp. nefajčite vôbec, nepožívajte návykové látky (alkohol, drogy a pod.), a ak nejaký ten alkohol, tak s mierou (pivo po nedeľňajšom obede môže byť a je len a len na osoh!), ak je to čo i len trochu možné, tak je potrebné tráviť čo najviac času na čerstvom vzduchu, bez rúška, ak je slnečný svit a je jasno, tak šup ho naberať prirodzený „D“ vitamín, veľa sa hýbať, neposedávať len tak ledabolo, kade tade, v zime si svoje príbytky neprehrievať, nestrániť sa jeden druhého, stretávať sa, vymieňať si svoje názory lebo aj takto sa prirodzeným spôsobom posilňuje imunita našich organizmov atď. atď. Ak je to možne, vyhýbať sa stresom, neprivolávať si stresové situácie sami, tým, že sa budeme vo vnútri zožierať, tým, kedy to príde aj na nás. Je potrebné si uvedomiť, že každá choroba sa „rodí“ najskôr v našich hlavách!!! Nie je dobre, ak ráno vstaneme a prvé čo urobíme je, že sa začneme sledovať, či náhodou nedýchame rýchlejšie ako včera, či ma náhodou málinko neškriabe v hrdle, či náhodou nie som malátny, oslabený a pod. Je potrebné si spomenúť možno aj tri roky dozadu, ako sme sa cítili, keď sme mali silný resp. silnejší priebeh chrípky. Áno, z vlastnej skúsenosti viem, že asi pred tromi rokmi som mal tak silnú chrípku, že som tri dni preležal, takmer bezvládny v posteli, s vysokými horúčkami, bolelo ma celé telo – kĺby, svalstvo, mozog absolútne nepracoval, ledva som zašiel na toaletu, nič mi nechutilo jesť, necítil som čo pijem, čo jem, jediné čo som cítil bola teplota jedla a čaju, necítil som vôňu čaju, ba ani chutného jedla atď. atď.  A čo som spravil? Nie, neutekal som ihneď k doktorovi. Nie, nepýtal som si ihneď od doktora antibiotika, ba ani som ho nenavštívil. Áno, v izbe kde som prekonával silnú chrípku, som sa snažil byť sám, často sa izba vetrala, dieťa som k sebe takmer nepúšťal, teda zodpovedné správanie sa, také aké sa pri respiračnom ochorení má a musí dodržiavať. Aplikoval som si Paralen, priznám sa, niekedy aj dva naraz a potom sa mi vyhodil neskutočne veľký herpes (opar), ako znak toho, že sa organizmus bránil, teplý čaj, med a pokoj na lôžku. Po troch dňoch to odznelo a po niekoľkých ďalších dňoch som bol už absolútne fit. Pamätám si a je potrebné, aby sa každý z nás rozpamätal na roky, kedy bola epidémia výskytu nákazy na chrípku, keď oficiálne bolo infikovaných aj viac ako milión obyvateľov v našom malom štáte, keď sa zatvárali lokálne školy na týždeň, na dva… Áno boli také roky, hlavne jarné resp. jesenné obdobie. A bolo to celosvetové resp. minimálne celoeurópske! Vtedy sme nepočúvali od rána do večera v médiach, že všeobecní lekári denne nahlásili na Úrad verejného zdravotníctva SR, že nám pribudlo toľko a toľko tisíc nových prípadov denne, nikto nás neobťažoval dennodenne, koľkí ľudia aj vplyvom chrípky mali ťažký priebeh choroby, neboli denne v médiach informácie, že vplyvom chrípky umrelo toľko a toľko ľudí. Nikto nás pod hrozbou vysokej pokuty nenútil nosiť rúško! Nikto nás „dobrovoľne“ neposielal na testy infekčnosti na chrípku! A mohli to urobiť! A bola by z toho celkom určite pandémia! Nikto nás nenútil sa zaočkovať proti chrípke a to vakcína bola dlhoročne odskúšaná a úplne bezpečná! Nikto preto nariadeniami a príkazmi nezatváral ekonomiku! A ak by aj tú „starú“ chrípku, tak detailne sledovali a mediálne prezentovali, tak by určite aj vtedy mali dôvod na zatváranie ekonomiky a iných reštrikcií! Občan SR, zamyslí sa nad tým, či nie je niečo pravdy aj nad takýmto nazeraním na situáciu z pred roka a na situáciu, ktorú tu máme dnes! Zo štatistických údajov voľne prístupných na stránkach Štatistického úradu SR sa dozvieme, že v roku 2019 na Slovensku umrelo 53234 ľudí. To na jeden deň predstavuje v priemere okolo 145 ľudí. Pýtajme sa sami seba vnútorne – dnes nám hovoria, že na hnusobu umrelo 50, 60, 70 ľudí za predchádzajúci deň. Je toto číslo v rámci dennej štatistiky úmrtí, teda za včerajší deň na Slovensku umrelo približne 145 ľudí a z toho 70 na hnusobu? Alebo za včerajší deň na Slovensku umrelo tých štatistických 145 ľudí a plus ďalších 70 na hnusobu? A ak áno, bola jedinou príčinou tých 70 ľudí len a výhradne hnusoba alebo tam boli iné zdravotné komplikácie nezlučiteľne zo životom a záchrana života týchto ľudí, už bola aj tak nemožná? A boli títo ľudia cukrovkári, boli to nadmieru obézny ľudia ? A koľko mali rokov? Lebo priemerný vek dožitia v roku 2019 bol na Slovensku u mužov priemerne do 74 rokov a u žien do 80 rokov. Avšak dôležitejšia je štatistika z pohľadu dožitia sa v zdraví – na Slovensku je to okolo 57 rok života a potom nastávajú vážnejšie resp. vážne zdravotné problémy.

Teda áno, dnes viac, ako inokedy, potrebujeme povzbudenie a hlavne to naše, vnútorné. Lebo, ak podľahneme vonkajším vplyvom, necháme sa neustále tlačiť do kúta, necháme sa zastrašovať, necháme sebou manipulovať bez toho, aby sme sa na veci okolo nás pozreli nezaujate a bez predsudkov, tak potom áno, môžeme to zabaliť, nebojovať a je po národe, je po všetkom…

Takže občan SR, neklesaj na duchu, neboj sa, nemaj v duši strach, vzopri sa zlým myšlienkam, vzopri sa zlým správam, hlavne ak nie sú dostatočne a vedecký podložené, vzopri sa všetkým tým, ktorí ťa nútia, aby si veril len jednej „pravde“, tej ich, prijímaj informácie z viacerých zdrojov, na základe širokospektrálnych informácií urob si na veci svoj vlastný názor, oddeľ zlé od dobrého a uvidíš, že aj ta hnusoba nebude, až takou hnusobou…

Záver:

Mýlim sa, ak som presvedčený, že dnes, keď niekto umrie na nevyliečiteľnú chorobu resp. na prirodzenú starobu, teda na dožitie vplyvom vysokého veku a popritom sa zistí, že mal na sliznici v nosohltane resp. v ústnej dutine prítomný vírus C-19, tak sa okamžite automatický zaradí medzi umretých na C-19?

Mýlim sa, ak som presvedčený, že ak nám dnes umiera viac ľudí ako inokedy, je hlavne preto, že za posledných deväť mesiacov bola absolútne zanedbaná zdravotná starostlivosť na iné nevyliečiteľné choroby, ako sú napr. onkologické a srdcovocievne choroby a teraz je ten čas, kedy títo ľudia vo veľkom umierajú?!

Alebo je to aj preto, že títo dnes umierajúci ľudia sa báli za posledných deväť mesiacov navštíviť svojho lekára lebo sa báli, že sa tam nakazia smrteľnou hnusobou a keby sa nebáli a svojho lekára by navštívili, tak by dnes nemuseli umierať?!

A mýlim sa, ak som presvedčený, že dnešné úmrtia, ak sa to čo i len máličko dá, tak sa jednoducho pripíšu na vrub hnusobe?!

Áno, každý z nás si musí tieto a podobné otázky zodpovedať sám. A podľa toho, akú si dá na nich odpoveď, tak sa buď vnútorne povzbudí a pôjde ďalej posilnený, prekoná toto obdobie bez väčšej ujmy na zdraví a psychike alebo sa ešte viac vystraší a ponorí sa do nebezpečného stavu permanentného stresu a paniky…