ferro

My päťdesiatnici a starší, sme prijali včerajšiu správu o úmrtí Karla Gotta s nesmiernym bôľom . Skončila sa, a do nenávratna s ním, odišla jedná nesmierne nádherná časť nášho života.

Tohto veľkého človeka, umelca, milovali naše dva národy Čechov a Slovákov bez rozdielu, tohto maestra s veľkým „M“, sme si ani pred rokom 1989, ani po roku 1993, „nedelili“, jednoducho bol Náš, ako v Čechách, tak aj na Slovensku. On to vedel, a miloval nás a svoje publikum, taktiež bez rozdielu a úprimne .

Ja osobne (a ktorí z Vás, ste ho tiež milovali, a áno aj zbožňovali, pridajte sa ku mne, prosím), v deň kedy sa sním budeme lúčiť naposledy, v deň jeho pohrebu, si aj niekoľkokrát prehrám jeho jednu z najkrajších, a najemotívnejších piesni, ktorá je o ňom samom, a v ktorej vyjadril svoje prianie, keď príde tento deň smutného lúčenia – MUZIKA – „…Já nechci růži na rakev já nechci pláč, já chci jen zpěv a do hrobu mně dejte píseň a zpívejte mně naposled. Ave Maria…“

Ďakujeme Vám Maestro, pán Karel Gott, nezabudneme …

PS:

My päťdesiatnici a starší, máme síce v srdciach veľký bôľ, ale v ňom aj radosť a vďaku osudu, lebo my sme mali to šťastie, že sme mohli tohto velikána, Česko – Slovenskej hudobnej a umeleckej scény, zažiť „naživo“, a tešiť sa na každú jeho novú pieseň, ktoré boli nielen výnimočne, melodické a rytmické, ale texty týchto piesní boli, a budú nenapodobiteľné, a mali v sebe veľkú emóciu, výpovednú hodnotu o danej téme a myšlienke, ktorú chcel touto piesňou vyjadriť !