ferro

Kapitalistické zriadenie je niečo s čím sa neviem a nechcem stotožniť. Kapitalistický režim je jednoznačne postavený na sile kapitálu, teda peňazí a na schopnostiach/neschopnostiach jedinca ako takého.

Jednoducho povedané, ak si šikovný, si zdravý, si prefíkaný, si neohľaduplný, si „zdravo“ priebojný a pod., tak sa máš dobre. Avšak, ak si nejakým iným spôsobom indisponovaný, stačí keď si málo priebojný, bojazlivý, nebodaj máš nejakú tu fyzickú, mentálnu indispozíciu, tak máš smolu. V kapitalistickom režime sa takýto jedinci dostávajú na pokraj spoločnosti. Zároveň sa málo hodnotnými stáva aj tá väčšina obyvateľstva v kapitalistickom režime, ktorá „nedokáže“ podnikať a stáva sa nádennou lacnou pracovnou silou. Ale aby som bol spravodlivý, tak je potrebné povedať, že v kapitalistickom obludnom režime je to tak – zamestnávateľ, kapitalista si kupuje občana, zamestnanca a zároveň sa občan, zamestnanec kapitalistovi predáva! A teraz je otázne, či sa dohodnú na cene práce. Buď sa dohodnú a sú spokojní obidvaja a potom je to v poriadku alebo sa nedohodnú a kapitalista si hľadá iného, čo bude súhlasiť s ponúknutou cenou za jeho prácu a ten predchádzajúci zamestnanec, si hľadá iného kapitalistu, ktorý bude ochotný kúpiť si jeho pracovné a iné schopnosti, za cenu, aká jemu – zamestnancovi bude viac vyhovovať. Ale drvivá väčšina tohto kapitalisticko – zamestnaneckého „obchodu“ s cenou práce končí tak, že chudák zamestnanec, ak chce aby prežil, tak sa väčšinou predáva pod cenu lebo ak sa takto ponižujúco nepredá, tak potom áno, kapitalistický režim mu dáva slobodnú vôľu a môže ísť žobrať na ulicu!!! A tu je ten obrovský rozdiel medzi socialistickým vnímaním ceny práce, vážením si poctivej ľudskej práce a medzi nenásytným, bezohľadným, neľudským kapitalizmom. Áno, môže sa zdať, že v socializme sa zarábalo menej (to je relatívne) a aj nerovnomerne, ba pre niekoho aj nespravodlivo (hlavne pre všakovakých špekulantov, lenivcov a pod.), ale jedno bolo zaručené, každý mal prácu, kde si zarobil toľko, aby žil slušným a relatívne aj bohatým (finančne) životom – viď, ako socialistický pracujúci človek, po otvorení hraníc (vzájomne obomi stranami) po novembri 1989, zobral kapitalistické obchody útokom (lebo socialistický pracujúci ľud disponoval slušnou nasporenou čiastkou Kčs – korún československých)  a kapitalistický „podnikatelia“, už boli nato pripravení a západný podradný brak predávali socialistickému ľudu za nehorázne predražené ceny, čo by si inak voči svojim občanom nikdy nedovolili a zase na oplátku viď, ako kapitalistickí pracujúci ľud zobral útokom (prihraničné) naše, hlavne potravinárske obchody, aby si pre neho za lacný peniaz nakúpil, vtedy náš celosvetovo najkvalitnejší potravinársky produkt!!! Nuž, ale to si pamätá len tá staršia generácia 50+ a tá ma povinnosť o tom dennodenne prinášať našej kapitalistickej, klamanej, dennodenne manipulovanej a zavádzanej mládeži dôkazy, že socializmus nebolo peklo, ale v porovnaní s dneškom, jednoznačne raj!!!!

Po „víťaznom“ novembri 1989 nám začali západní veľkokapitalisti ťahať „medové“ motúzy popod nosy tým, že kapitalistická spoločnosť je ta najlepšia, akú kedy ľudia vymysleli lebo je demokratická, čo v preklade vraj znamená, že občan je slobodný vo svojom myslení a konaní, pokiaľ neporušuje platné kapitalistické zákony, teda je absolútne slobodný a o tom, ako bude žiť, ako bude dbať o svoj zovňajšok aj vnútrajšok (zdravie), tak o tom  rozhoduje výlučne len on sám. Teda, ak bude priebojný (vybitý, bezohľadný), tak sa bude mať dobre a keď bude ešte aj neľudský, tak bude boháč a bude mať tú pozemskú, svetskú moc manipulovať inými životmi, ale ak bude trochu „zaostalejší“, tak ho čaká len pokora, hrdlačenie, ponižovanie a nakoniec aj potupa a smrť na ulici!!! A aj keď sa bude snažiť, čo bude vládať, tak aj tak si prácu nenájde a potom áno, v kapitalizme je najviac samovrážd nie z nenaplnenej lásky, ako to bolo zväčša v socializme, ak si už niekto sám siahol na vlastný život, ale výhradne preto lebo sa už nemohol pozerať nato, ako nemôže svojim deťom poskytnúť ani len tie najzákladnejšie ľudské potreby , akými sú strava, oblečenie a strecha nad hlavou!!!

Áno, presne toto je kapitalistický režim – len ja, ja, potom ja a až niekde na konci zase len ja!!!

Západným veľkokapitalistickým tyranom, manipulátorom, to trvalo presne 31 rokov, kým aj u nás sa už naplno vyvinula táto veľkokapitalistická neľudská spoločnosť a máme tu generáciu, ktorá nemala to šťastie, aby zažila socialistický spôsob života, POZOR hovorím o socialistickom, teda obdobie 1975 až 1989, a preto si to vážená kapitalistická mládež nemýľte s ľudovodemokratickým systémom, ktorý sme tu mali v 50. rokoch minulého storočia lebo to sú dva odlišné svety. Áno, práve v rokoch 1975 až 1989 nám bolo sveta žiť a je mi Vás všetkých ľúto, tých dnešných mladých kapitalistických ľudí, ktorí sú dennodenne hnusne klamaní o vtedajšom spôsobe života, že nezažili a pravdepodobne ani nezažijú, tak nádherné chvíle života, ako my čo sme to šťastie mali. A tu vôbec nehovorím o nejakej ideológií, nie, ja hovorím o bežnom živote. A ak by ma chcel dnes niekto napadnúť, že ak by som také kritické články písal v vtedajšej socialistickej dobe, na vtedajšiu vládnu moc, tak by som už niekde hnil v Jáchymovských uránových baniach, tak tomu celkom jasne a rázne odpovedám, že v tej dobe som na to nemal dôvod, ba ani som nevedel, kto je ministrom takého alebo onakého rezortu lebo som to ani vedieť nepotreboval, vôbec ma to nejako zvlášť nezaujímalo lebo k riadnemu životu som mal všetko, čo som potreboval, mal som možnosť prístupu ku kvalitnému vzdelaniu, mal som zdravotné a sociálne zabezpečenie, mal so takmer istú prácu, takú v akej som vyštudoval a kde som od učňovských rokov stúpal vlastnými schopnosťami od učňa až po technického námestníka (nikdy som nebol členom ani KSS, ani KSČ a ani som nikdy nemal takúto ambíciu!!!) atď. atď.

Ale vrátim sa späť ku kapitalizme. Čosi mi tu nehraje. Tak, ak je to tak, ako nám to od novembra 1989 vždy hovorili, ba poniektorí „slepí a hluchí“ neoliberálni manipulátori, nás  o tom chcú ešte aj dnes presvedčiť, že človek v kapitalistickej spoločnosti sám rozhoduje o svojom živote, tak potom ako máme slušne nazvať to, čo sa dnes deje nielen u nás, ale aj vo všetkých iných kapitalistických štátoch? Kde sa podela tá moja kapitalistická sloboda, či si budem svoje zdravie „chrániť“ rúškom alebo si ho budem „ničiť“ tým, že rúško nosiť nebudem? Kde je dnes tá moja kapitalistická sloboda, že budem žiť tak, ako budem pracovať, keď mi je kapitalistickým štátnym režimom, pod hrozbou silnej represie, zakázané ísť do práce, ak nebudem disponovať „zdravotnou“ dokumentáciou, že som negatívny na akýsi kapitalistický nový vírus, ktorý síce nerozporujem, že nie je, ale až takú diktátorskú pozornosť si veru nezasluhuje?!

Kde je moja kapitalistická sloboda, sa slobodne rozhodnúť, bez toho, aby to malo na môj slobodný kapitalistický život nejaký vplyv, keď si nepôjdem dať urobiť na ulicu výter nosa, každých sedem dní? Kde sa podela tá moja/naša kapitalistická sloboda, že ak som/sme si slobodne kapitalisticky zvolili svojich vládnych zástupcov, tak ich už slobodne kapitalistický, odtiaľ nemáme šancu dostať preč lebo oni sú pánmi tohto kapitalistického „slobodného“ sveta? Prosím odpovedzte mi niekto, kde pre rany Kristove, sa podela tá kapitalistická sloboda jednotlivca???

Takže, ak nám okamžite nebude daná tá naozajstná, kapitalistami deklarovaná osobná sloboda, ktorú nám západná kapitalistická propaganda tak tlačila a stále tlačí do našich hláv, tak potom mi neostáva nič iné, ako povedať, ba priam nahlas zakričať – „ZLATÝ SOCIALIZMUS“!!!

Záver:

V kapitalistickom režime je niekoľko silných žiariacich svetiel „blahobytu, prosperity“ avšak skrze týmito falošnými reflektormi sa zakrýva tá nepredstaviteľná chudoba a marazmus kapitalistickej spoločnosti. V socialistickom zriadení prevláda úsmev na tvárach ľudí, pohoda a kľud každodenného tvorivého života a je pravda, že tie oslepujúce svetla „bohatstva“, „vyvolených“ jednotlivcov sú oveľa, oveľa slabšie a teda nie je dôvod, aby sa takýmito falošnými svetlami „bohatstva a prosperity“ zakrývala chudoba, beznádej lebo v socializme o ničom takom nemohlo a nemôže byť ani reči!!!