ferro

Dovoľte mi moje subjektívne videnie a pohľad na situáciu okolo USS Košice.

Je mi nesmierne smutno a pravdu povediac aj ma to hnevá v akej pozícií sa nachádza niekdajšia pýcha oceliarskeho priemyslu nielen na Slovensku, ale v celej bývalej Československej republike. Značka VSŽ Košice ( Východoslovenské železiarne Košice), bola značkou svetovou a mala svoje miesto takmer na všetkých svetových významných trhoch s oceľou a výrobkov z nej.

Naši starí rodičia a naši rodičia v 60-tych rokoch minulého storočia budovali a vybudovali VSŽ pre nás ich deti, vnukov a ďalšie ich pokolenia aby mohli tu na Slovensku žiť, pracovať a zakladať si nové rodiny.

Z rozprávania môjho otca (chvála bohu ešte žije a dožil sa takejto pohromy) viem, že pracoval na závode Mostáreň (VSŽ), ktorý vlastne svojou produkciou ( oceľové konštrukcie) postavil VSŽ do podoby v akej z väčšej časti je ešte dnes. Pracovali od nevidím do nevidím, prespávali na lavičkách v šatni závodu, aby nestrácali čas cestovaním domou a aby fabrika bola sprevádzkovaná čo najskôr, aby začala prinášať hodnoty celej republike a aby priniesla prácu pre tisíce ľudí do regiónu východného Slovenska.

VSŽ a to asi málo kto vie boli postavené na veľmi zlej a podmáčanej pôde a teda sa nezabrala najúrodnejšia pôda, ako to dnes vidíme, keď si u nás chcú a aj postavia fabriky iné západné korporácie za výdatnej pomoci štátu.

S výstavbou VSŽ sa rozmohla aj rozsiahla výstavba nových bytov, materských a základných škôl, infraštruktúra – obchody, služby a pod.

Môj otec spomína (dnes je to ako keby z ríše snov), že keď prišiel pracovať do VSŽ na závod mostáreň, tak ako prvé sa ho opýtali či má rodinu a či má kde bývať. A keďže v tom čase mal už dvoch synov, tak mu majster povedal, že nech ide na nové vybudované (rozostavané) sídlisko TERASA a nech si vyberie byt v ktorom by chcel so svojou rodinou bývať. (podotýkam, že môj otec nikdy nebol členom KSS ani KSČ a dodnes ani v žiadnej inej strane). Viete si dnes predstaviť, keby sme západným korporáciám dali podmienku, že áno môžeš u nás na Slovensku si postaviť svoju fabriku, ale dostaneš na to pôdu, ktorá je najmenej kvalitná na pestovanie poľnohospodárskych plodín, vybuduješ si vlastnú potrebnú infraštruktúru (inžinierske siete), postavíš pre svojich zamestnancov byty, materské škôlky a školy, v ktorých si budeš vzdelávať svoje budúce pracovné kádre, či by prišli podnikať na Slovensko ? Asi ťažko !

V roku 1998 vrcholilo pred voľbami šialenstvo, ako zbaviť moci HZDS a preto v každom väčšom meste a mestečku sa rozmáhali „spontánne“ stretnutia obyvateľov nespokojných s „ čiernou dierou v strede Európy „ (slávny výrok o Slovensku v čase vlády HZDS a p. Mečiara, bývalej ministerky USA s českými koreňmi  Marlin Albrightovej). Boli to tak spontánne stretnutia obyvateľov, že všade bola postavená perfektná tribúna, s perfektným ozvučením a aparatúrou a vopred daným scenárom na javisku. Spontánnosť bola v novembri roku 1989 na námestiach, kde rečníci v začiatkoch rečnili zo striech aut alebo na podstavcoch pomníkov.

Po prevzatí moci, po nie vyhratých voľbách v roku 1998 p. Dzurindom a jeho SDK + koaličný parteri (SDĽ, SMK a SOP), po slávnom výroku p. Dzurindu, že „ štát je zlý gazda“ ( veď najvyšším a najväčším gazdom v štáte bol práve on – predseda vlády !), sa predali, pardon z privatizovali do západných rúk všetky Slovenské strategické podniky a medzi nimi „ veľmi stratová a do základov rozložená VSŽ“ do rúk americkej spoločnosti US Steel Corporation so sídlom v Pittsburghu. A čuduj sa svete z večera do rána sa zacelila „ najväčšia čierna diera strednej Európy a celého sveta !

Vo VSŽ vychádzali podnikové listy Oceľ východu, ktoré vo svojej činnosti pokračovali aj po prevzatí fabriky USS ( neviem ako je to dnes), kde vyšiel článok (maličká správa ukrytá v rohu novín), že po 1. štvrťroku pôsobenia USS v bývalej VSŽ, dosiahli taký zisk, že ním mohli vykryť ročnú stratu v materskej fabrike USS v Pittsbutghu ! Takže takýto skrachovaný podnik sme predali americkému korporátu.

Dnes, keď USS Košice nevykazuje také zisky, aké by si korporát predstavoval, tak odstavuje výrobu, plánuje hromadné prepúšťanie v tisícoch a nepriamo v ďalších napojených, hlavne slovenských podnikov ďalšie tisíce zamestnancov.

Bolo by tu jedno riešenie – štát odkúpi od USS železiarne za cenu za ktorú im to predal + jasne preukázateľné investície do modernizácie fabriky a prinavráti im starú značku VSŽ a do čela postaví schopný Slovenský riadiaci aparát, ktorý bude pod stálou kontrolou príslušných ministerstiev, bude verejne predkladať každý štvrťrok správu o činnosti spoločnosti, všetky uzatvorené zmluvy budú na transparentnej web stránke a poskytne začínajúcemu riadiacemu aparátu také podmienky na rozbeh ako dostali USS keď sa stali vlastníkmi VSŽ.

Všetky príjmy z prevádzky VSŽ tak budú plynúť do štátnej pokladnice SR a ja pevne verím, že nebude stratová. Myslíte, že je to utópia ! Možno dnes áno, ale zaslúžia si naši starý rodičia a rodičia, aby to čo budovali pre nás a svoje vnúčatá slúžilo iným občanom iného štátu !

Myslím, že chápete moju ľútosť a hnev nad vývojom v bývalej VSŽ Košice – pýche to nášho regiónu.