ferro

Uvedomujem si, že toto nie je téma, ktorá dnes otriasa Slovenskom, ale nie je až taká zanedbateľná.

A aby bolo na začiatku všetkým jasné, ktorí ma označia za Ficofila, tak ešte raz a jasne, nikdy som nevolil SMER-SD ani SSD, takže tým pádom ani Fica!

To však neznamená, že si aj voči SMER-SSD a Ficovi nezachovám chladnú hlavu.

Ale toto nie je podstatné k hlavnej myšlienke tohto môjho článku.

Robert Fico sa na adresu mladíka, ktorý ostentatívne odmietol podať ruku hlave nášho štátu napísal, že – „Keby som sa ako študent doma sťažoval na učiteľa, že ma vyťahal za vlasy, mama by mi vrazila ešte dve facky, lebo učiteľ mal vždy úctu a pravdu.“ – https://www.facebook.com/robertficosk/posts/pfbid0a3NLpgms6qGzQMvRgBVnZ1JEHF4RWRLRLKBPHyDqPNBmCgiPTLP2rh4YkpuN35Nwl?locale=sk_SK

A tohto Ficovho výroku sa chytila a siahodlhým článkom sa tomu povenovala šéfredaktorka Sme.sk – Beáta Balogová – „Kde je povestná smerácka mladá krv“ – https://komentare.sme.sk/c/23436390/smer-nebuduje-krajinu-pre-mladych-preto-by-ich-fico-najradsej-fackal-komentar-sefredaktorky.html , v ktorom píše kade čo, len nie k veci!

Takže nebudem sa venovať tej jej mediálne nenávistnom prejave na Fica, ako vždy, len jej odkazujem, že v tomto má Robert Fico 100% pravdu.

Ja som od Fica asi tak o 2 roky mladší.

Takže sme v socializme chodili do rovnakých socialistických škôl, teda minimálne na ZDŠ – Základná deväťročná škola.

Áno, vtedy boli jednotné učebné osnovy. Vo vzdelávaní bol poriadok! Učebnice mali žiaci rovnaké ako v Bratislave, tak aj v Uliči. Domáce úlohy nám súdruhovia učitelia zadávali priamo z učebníc a nie aby sme si ich vyhľadávali kade tade. Učivo nám vysvetľovali na vyučovaní a nie ako dnes, keď svojich žiakov odkážu na internet!

A samozrejme, že učiteľ mal u žiakov prirodzený rešpekt a bola to autorita, nie len priamo v škole, ale aj mimo nej!

O tomto sa môže dnešným učiteľom len snívať! Škoda. Ale vo väčšine si za to môžu aj sami.

A veru má Robert Fico pravdu v tom, že ak by som prišiel domov zo školy (hovorím o ZDŠ) a bol by som sa v čomkoľvek na súdruha učiteľa/učiteľku sťažoval, že ma vyhrešil lebo som napr. nemal dobre ostrúhanú ceruzu alebo farbičku…, tak to by som si od mami vypočul, ba aj áno, by sa mi aj zopár ušlo poza ucho!

A aj preto dnes, keď idem svojmu potomkovi na rodičovské združenie (už stredná škola) a počúvam tam oveľa mladších rodičov, ako sa sťažujú na konkrétnych pedagógov lebo o tom doma rozprávala ich dcérka alebo synáčik, tak vždy jasne a nahlas zareagujem, že v škole je pánom učiteľ a my sme pánmi resp. „pánmi“ vo vzťahu dieťa/škola, doma!

Kam sme sa to dostali?!

Uvediem príklad – Istá učiteľka má deti vo veku prvého stupňa na základnej škole. I takto sa na strednej škole svojim žiakom vyjadrila – že minule spolu s deťmi pozerali Bambuľku (nakrútené v socializme 1982-1984), časť ktorá mala názov „Cukríková choroba“ a že už zakáže svojim deťom túto naozaj veľmi vydarenú výchovnú socialistickú rozprávku, kde dve hlavné postavy boli tieto – Dedo Jozef (Július Pántik) a malá nezbedná Bambuľku (Monika Haasová), pozerať.

A teraz Slováci počúvajte, že prečo.

Vraj preto, že Bambuľka zažívala v tejto rozprávke stres z toho, že ju Dedo Jozef, tak po dedovsky pokarhal za to, že u doktorky na vyšetrení vystrájala, kričala, kvičala a on sa za ňu hanbil! Vraj jej deti, teda tej stredoškolskej učiteľky, nikdy nesmú zažiť, ba ani vidieť takýto stres, že im mama, otec, babka, dedko povedia, že sa za ich správanie museli hanbiť!

Je toto možné?! A toto má učiť naše deti? A čo vyrastie z jej detí?

Ale, aby bolo jasnejšie, čo priviedlo túto stredoškolskú učiteľku k takémuto hlúpemu záveru, tak nech sa páči.

Keď dedo Jozef prišiel domov z Bambuľkou od lekára, keď ju uložil do postele, keď jej priniesol sucháre (lebo sa prejedla cukríkov), keď je na nočný stolík položil vodu, lieky a teplomer, tak sa jej takto po dedovsky výchovne, ale milo prihovoril – „To je veru naozaj hanba. Robila si krik, že by ohluchlo celé Banbuľkovo.“ – https://www.youtube.com/watch?v=U4SBzoPgkJo

Takže ani Vy šéfredaktorka Sme.sk Beáta Balogová, ani vám podobne zmýšľajúci „novinári a žurnalisti“ médií hlavnej dezinfoscény, nebuďte na našu mládež až takí útlocitní. A hlavne nie na takú, ktorá si nevie ani len uctiť naše najvyššie ústavné pozície! A už vôbec nie je dôvod, aby ste takúto mládež vyzdvihovali, obhajovali a dávali na piedestál slušnosti, mravnosti…napr. v takomto namyslenom chovaní sa, správaní…