ferro

Na Slovensku sa stala ďalšia absolútne zbytočná, nevysvetliteľná tragédia, ktorú spôsobil resp. vykonal mladý človek a STVR sa k tomu postaví ešte nevysvetlenejšie!

Počas včerajšieho dňa som nemal možnosť zachytiť správu o tragédií v Spišskej Starej Vsi (SSV) a dozvedel som sa o nej, až cestou domov z práce v aute v správach SRo (STVR) po 16:00 hod.

Jednoznačne tragédia!

A na vlnách STVR/SRo som sa z úst redaktora, k tejto tragédií dozvedel, ako prvú informáciu toto – „Psychológ hovorí, že z podobných tragédií vo svete a u nás doma, sa musíme poučiť.“(!)

Čo to je?!

Ešte sme málo poučení?!

Napríklad z tragédie pri bratislavskej Teplárni?!  Kde tiež vraždil mladý človek!

A je jedno, kto bol, kto boli zavraždení lebo každý život má nevyčísliteľnú hodnotu!

Čo to tu stále omieľame o akomsi poučení sa?!

Poučení sme už dosť!

A to za cenu najvyššiu!

Za cenu nevinných životov, ktoré vyhasli úplne zbytočne!

A teraz nech sa na mňa hnevá kto chce, ale naozaj, toto sme tu pred novembrom 1989 nemali! Toto boli veci nepoznané!

Po novembri 1989, sa nám otvorili kapitalistické dvere dokorán a to nie len so svojimi plusmi, ale hlavne, s oveľa väčšími, mínusmi!

Do spoločnosti sa dostávala čo raz viac agresia, ale ani nie tak ústami politikov (je jedno z ktorého tábora), ale hlavne dovozom Západného „kultúrneho“ braku!

Veď, čo je to za USA film, trhák, ak v ňom nie sú aspoň štyri brutálne vraždy?

Keď v ňom nevraždia mladí ľudia?!

A títo filmoví vraždiaci „hrdinovia“, sa stávajú pre našu mládež vzorom!

Nuž veru, ak by to tam nebolo, tak by na to nikto nepozeral a mladí už vôbec nie!

Toto je potrebné redukovať v našej spoločnosti!

A nie to, že ja mám názor, že C-19 bol vyvinutý v laborátoriu a vypustený do sveta „náhodou“ alebo, že ja mám názor, že vojnu na Ukrajine vyprovokovali USA so svojimi vojnovo chtivými  a štváčskymi spojencami!

Je potrebné v spoločnosti, v našej slovenskej spoločnosti, významne redukovať násilne internetové hry – bojové, zabíjačské, násilné…

Lebo vo včerajšom spravodajstve sa jedna pani, na margo tragédie v SSV, jasne a pravdivo vyjadrila, že dnešní mladí žijú v tom, že majú tri životy, presne tak ako v internetovej hre! Stratím dva životy, nič sa nedeje lebo ostáva mi ešte jeden!

Kapitalistická spoločnosť je prehnitá v zmysle absolútnej slobody!

Kapitalistická spoločnosť, zradenie, je prehnité tým, že najväčšiu hodnotu majú peniaze, peniaze, peniaze a zisky, zisky, zisky!

STAČILO!

Rovnako stačilo aj to, že sme akýsi útlocitní napr. na vyjadrenia politika, že – „Niekto tu potrebuje tri facky…, … Keby som sa ako študent doma sťažoval na učiteľa, že ma vyťahal za vlasy, mama by mi vrazila ešte dve facky, lebo učiteľ mal vždy úctu a pravdu.“

Prečo si zamieňame rodičovskú výchovnú facku alebo po zadku, za týranie detí?!

Áno, zbytočné a prehnané fyzické tresty detí, sú neprípustné!

Rovnako je pomýlené, že väznice pre dospelých, sa dnes vyrovnajú pomaly 5. hviezdičkovým hotelom! (V socializme pre mladistvých existovali polepšovne!)

Ale výchovné poza ucho resp. po zadku, je niekedy oveľa viac, ako tisíckrát opakované upozornenie!

No že, dajme si ruku na srdce a priznajme si, že ak sme od svojim milovaných a milujúcich rodičov niekedy v mladosti dostali tú povestnú facku alebo po zadku a pritom sme sa na nich v tej chvíli hnevali, tak dnes, keď sme sami rodičmi, tak ich úplne chápeme!

Áno, aj ja som svojmu dieťaťu dal facku, dal po zadku a zakaždým, ihneď po tom, ma to veľmi zamrzelo, na duši zabolelo, ale niekedy to jednoducho nejde!

Dieťa vie byť naozaj neskutočne provokatívne…

Za každým som si vravel, že ukľudni sa, nabudúce sa ovládaj, ale …však viete.

Moja mama nás mala dvoch chlapcov. Živých chlapcov, kde tu sme doniesli zo školy aj nejakú tu poznámku od súdruhov učiteľov (veru aj zle známky sa našli) a veru, že sa nám od mamky, aj nejakej tej bitky dostalo (nejedna varecha padla za obeť. Slabé boli, či čo.), dnes si mama veľmi vyčíta, že teda nás až tak biť nemala, ospravedlňuje sa nám (81 r.) a ja jej stále hovorím – „Mami neospravedlňuj sa lebo nemáš za čo. A veru v tej chvíli si dobre urobila lebo, čo by z nás vyrástlo? A dnes, keď už aj ja som otcom, ťa úplne chápem.“

Môj otec (+84), už žiaľ nežije, umrel minulý rok v októbri, tak ten ma v živote udrel len raz, ale naozaj mal na to dôvod…radšej o tom dôvode pomlčím lebo sa zaň veľmi hanbím ešte aj dnes po vyše 45 rokoch.

Takže prestaňme už s tým neustálym chodením okolo horúcej kaše!

Začnime v našej kapitalistickej spoločnosti hovoriť veci tak, ako sú!

Fyzický trest od milovaného a milujúceho rodiča, by nemal byť až tak odsudzovaný, pravda, ak sa naozaj výnimočne jedná o výchovnú facku, či po zadku!

A rovnako dajme v tomto smere väčšiu, oveľa väčšiu kompetenciu aj pedagogickým zamestnancom!

Nie v zmysle toho, že im dáme kompetenciu na fyzické tresty (ako za prvej republiky – ČSR), ale posilníme ich postavenie učiteľa, ako spoločenskej autority!

Učiteľ je ten, čo má mať v škole hlavné slovo, hlavné slovo vtedy, keď sa žiaci, študenti nevedia vpratať do kože! Pravda, tu sa musia naučiť aj samotní učitelia, hlavne tí mladí, že byť na žiakov/študentov prísny, neznamená byť násilný!

Nie, viac sa už k tejto téme rozpisovať nebudem, len spomeniem jedno príslovie, ktoré mi moja mama už viackrát zopakovala a to znie takto – „Srdcom ľúb a rukou lup“!!!

P.S.:

Takže áno, je potrebné už konečne dať v STVR veci do poriadku, zvoliť radu, zvoliť legitímneho, s plnými právomocami GR STVR,  začať aj tam s tým, o čom píšem vyššie v texte!

Lebo napr. toto naozaj nie je v poriadku – „Matka skončila za capnutie svojej dcéry varechou po zadku na súde“ – https://mysmezeny.sk/2023/05/matka-skoncila-za-capnutie-svojej-dcery-varechou-po-zadku-na-sude/