ferro

Tento článok ani náhodou nebude o dnešných školopovinných deťoch.

Lebo to je chyba nás dospelých!

Nuž teda o čo ide?

„Len“ o toto.

Aj na vlnách verejnoprávneho slovenského rozhlasu som si vypočul, že tieto posledné dva júnové týždne, čo sú už v školách klasifikácie pouzatvárané, známky za celoročné úsilie „zapečatené“, veľa detí už školu, školy nenavštevuje.

Že si prídu až pre koncoročné vysvedčenia.

Triedy zívajú prázdnotou a pritom chodenie do školy, je a malo by byť, pre všetky školopovinné deti povinnou „prácou“, až do úplného konca, tak ako pre nás dospelých, a to ich tiež čaká, chodenie do práce, do posledného dňa pred nahlásenou dovolenkou.

Asi by zamestnávateľ, či už štátny, verejný, alebo súkromný, nikomu nedovolil, aby zamestnanec, ktorý si nahlásil dovolenku od 01.07., prestane chodiť do práce, už dva resp. týždeň pred tým.

A teraz pre všetkých tých, čo socializmus nezažili resp. nestihli chodiť do školy počas socialistického zriadenia, priblížim, ako sa končil školský rok v tej „veľmi zlej“, nedobrej dobe.

Áno, aj vtedy sa známky, koncoročná klasifikácia vykonávala v dostatočnom predstihu, známky sa uzatvárali, aby pedagogicky zbor súdruhov učiteľov, stihol úhľadne a správne, ručne vypísať veľa vysvedčení, lebo vtedy bolo dietok veľa a triedy boli mnohopočetné.

A keďže sme aj mi boli dietky neposlušné, nespratné…tak sa stalo, že triedny nábytok na konci roka vyzeral tak akosi nie celkom v poriadku.

Bol za ten školský rok, akýsi „opotrebovaný“.

Napríklad také popísané lavice a pod.

A čo sa stalo?

Nuž „len“ toto.

Posledné dni v škole sme tieto lavice šmirgľovali a následne bezfarebným lakom aj lakovali, aby keď prídeme po prázdninách späť do škôl, sme zasadli do čistých lavíc!

A uškodila nám takáto práca?

Veru, že nie, ba práve naopak.

Potom si nejeden žiačik rozmyslel, či bude počas roka čosi na lavicu vypisovať, vyškrabávať…, aby potom na konci roka nemusel na jej obnove „drieť“ do „úmoru“.

A nepamätám si, že by som doma počúval od rodičov, že čo si to tá škola dovoľuje, nás dietky, takto hnať do práce!

Ba práve naopak.

A dnes?

Dnes kto po žiačikoch dá do glancu poškodený, školským rokom opotrebovaný nábytok?

Že by dnes neboli lavice nijako poškodené, popísané…?

Iste, že sú!

Ale dnes dietky manuálne robiť nemôžu, ba priam nesmú.

Čo ak by dostali pľuzgieriky, na svoje mobilom, „vyšportované“ ručičky, pršteky a dlaničky?

Akákoľvek manuálna práca, je dnes považovaná za malosť osobností a u dietok o to viac.

Poniektorí a nie je ich málo, rodičia sa pohoršujú nad tým, že prečo by jeho dieťa malo na konci školského roka takto manuálne „drieť“!

Veď nech sa o to postará škola, jej zriaďovateľ!

Veď platíme dane§

Tak nech štát dá na toto peniaze.

Lenže vážení, tu nejde o to kto to za tieto naše dietky vykoná a zaplatí.

Tu ide o to, že dietkám našim slovenským, by takáto činnosť ani v najmenšom neublížila, ba práve naopak!

Nie, nejdem už ďalej sa k tejto téme rozpisovať, i keď bolo by o čom ešte…

Jednoducho, aj nad týmto, by sme sa my dospelí mohli do budúcnosti zamyslieť a byť na strane školstva, ak by sa v tejto, dnes kapitalistickej spoločnosti osmelili a prišli by s takouto koncoročnou aktivitou pre naše potomstvá!

Ja osobne nakúpim šmirgeľ aj bezfarebný lak, aspoň pre jednu triedu.

Inak dietky naše školopovinne, praje Vám nádherné prázdniny, nech ich už prežite kdekoľvek…

A v novom školskom roku, šup do „vynovených-obnovených“ lavíc…, tak ako ste si ich na konci školského roka, toho predošlého nechali…

Lebo aj tu platí – Ako si ustelieš, tak budeš spať!