Po utorňajšom (9.9.2025) predstavení 3. konsolidačného balíka ministrom financií SR na rok 2026, sa zdvihla mega nevôľa voči týmto konsolidačným opatreniam.
A to zo všetkých „4. svetových strán“ našej spoločnosti.
Úprimne povedané, niet sa čomu čudovať, ani komu diviť.
A ja sa pýtam, kto je tomu všetkému na vine?
Jedni hovoria, za toto všetko môžu matovičo-hegero-ódorovské hrôzovlády, druhí sú presvedčení, že niekoľko rokov vládnutia SMERu a jeho koaličných partnerov…a tak to ide dookola od volieb k voľbám, už od roku 1990, kedy boli prvé slobodné voľby, ale najmä po vzniku SR, po 1.1.1993.
Ale naozaj, sú na (s)vine, len politici?!
A kde sme MY?
To ako a kde, sa dnes SR nachádza, je v podstate najväčšia chýba tých z nás, čo sme dnes 60-tníci.
MY sme mali v roku 1989 okolo 23 rokov, vstupovali sme do života, už ako dospelí, mnohí z nás, už aj naplno pracovali…
Ale 17. november 1989 a to krátke obdobie po ňom, nás natoľko oslepilo, že sme ostali absolútne k politike a politikom, ktorým sme dali vo voľbách moc, boli až príliš nevšímaví.
Boli sme omámení, že je tu naraz sloboda.
Sloboda cestovať.
Sloboda myslieť si, hovoriť si, robiť si, čo chceš.
„Slobodne“ ísť na Úrad práce. Dovtedy vec nepoznaná!
V podstate sloboda pohybu do zahraničia – hlavne na Západ.
Jednoducho, väčšina národa, sa začala správať nedbalo. Však som slobodný, mám slobodu, máme zvolených politikov, tak čo sa budem viacej starať do veci verejných.
Áno, boli sme zvyknutí, z doby socialistickej, sa o politiku a o vývoj v štáte nestarať, lebo sme vedeli, že štát spravuje jedna politická strana, ktorá bola občanmi braná na zodpovednosť za všetko, čo sa v štáte udialo, resp. neudialo, teda aj napr. za to, bola vtedajšia socialistická Vláda zodpovedná, že ráno neboli v potravinách čerstvé a lacné rožky…
A tak sme si nejako žili ďalej zotrvačne, politicky neangažovane, aj v tom začínajúcom „skvelom“ kapitalizme, že sme si politikov absolútne nevšímali, dostatočne sme sa im na prsty nepozerali a zrazu sme po 35 rokoch tam, kde sme!
Sme v totálnom srabe!
SR už nič nevlastní, v podstate štátne, sú už len tie inštitúcie, čo hodnoty nevytvárajú, čo peniaze neprinášajú, ale len nasávajú, a to čím ďalej tým viac!
Všetko, čo do roku 1989 bolo pre štát prínosné, výnosné, je zrazu v Západných zahraničných rukách, niečo je zhumpľované a už ani neexistuje…a teda nie je nič, čo by dostatočne plnilo štátnu kasu, a tak sa Slovensko začalo, hlavne v západných bankách zadlžovať.
Však čo.
Požičiame si, lebo super úrok a potom to, už nejako len splatíme.
A keď nie my, tak tí po nás!
A keď nie tí po nás, tak potom ďalší, ďalšie naše pokolenia…
Takže nenariekajme, že tá, či ona Vláda resp. „Vláda“, nás dostala do stavu, kde sme dnes, lebo či sa nám to páči alebo nie, sami sme si na vine!
Koho sme si zvolili, toho sme tu mali a veľmi málo sme ich kontrolovali, málo sme sa im na ich ručičky a pršteky na nich, pozerali…a oni jeden po druhom, našu spoločnú kasu zadlžovali a zadlžovali…stále viac a viac peňazí sme si požičiavali…
A hlavne sme sa popálili vtedy, keď sme plní nadšenia vstupovali do európskeho „raja“ – Európskej únie.
A dnes je EÚ, doslova našim žalárom!
Dnes tu nemáme Pragocentrizmus, na ktorý sme v dobe socialistickej, tu na Slovensku nadávali!
Dnes tu už nemáme ani Bratislavacentrizmus, na ktorý sme do vstupu do EÚ, neustále nadávali!
Dnes tu máme Bruselcentrizmus, síce tiež nadávame, ale nič nám je to platné!
Teda zatiaľ.
A čo robiť ďalej?
Nuž, bude treba ostrý reštart!
Bude nás to veľmi bolieť, ale ak chceme, aby sme plne nekrachli, tak sa tomu nevyhneme.
Teraz budeme mať o niekoľko voľných dní v roku menej – dá sa to vydržať – v socializme sme chodili do práve aj v soboty.
Budeme mať v „peňaženkách“ síce dostatok peňazí, ale menej si za ne kúpime…atď., atď.
Tu je stručná rekapitulácia, ako to s nami Slovákmi a so Slovenskom postupom času išlo od deviatim k piatim…
„Prehľad vývoja dlhu (% HDP) podľa Vlád SR:
Obdobie 1989 – 1993: Koniec socializmu a vznik SR. Po rozdelení ČSFR v roku 1993 Slovensko prevzalo časť federálneho dlhu.
Dlh bol relatívne nízky, keďže socialistická ekonomika fungovala na inom princípe financovania a zadlženia. To znamená, že sme sa prikrývali perinou na akú sme mali.
1993-1994 Mečiar začiatok 15% na konci vlády 20%
1994-1998 Mečiar začiatok 20% na konci vlády 35%
1998-2006 Dzurinda začiatok 35% na konci vlády 35%
2006-2010 Fico I začiatok 35% na konci vlády 35%
2010-2012 Radičová začiatok 35% na konci vlády 52%
2012-2020 Fico II/III začiatok 52% na konci vlády 48%
2020-2023 Matovič/Heger/Ódor začiatok 48% na konci vlády 63%
2023-2024 Fico IV začiatok 63% do 2024 59%“
Zdroj:
Takže v najbližších PV, by sme si mali zvoliť takých našich zástupcov do Vlády SR, ktorí nám už konečne budú hovoriť pravdu!
Pravdu o tom, kto a prečo nás drží pod krkom!
Koľko naozaj zo Slovenska odchádza miliárd na Západ a koľko sa, ako vraj ich „milodar“, vracia späť v podobe akýchsi „eurofondov“, bez ktorých by sme vraj boli paralyzovaní!
A máme takých politikov, politické subjekty?!
Ja si myslím, že máme, ale ešte sme si ich neodskúšali.
Nuž neodskúšali lebo tie „pravé“ média o ich tvrdia, že sú to extrémisti, fašisti…a čo ja viem aké ešte politické obludy.
Nuž tak keď sme si odskúšali OĽANO, tak prečo nie aj týchto „extrémistov“, nech sa ukážu v plnom politickom svetle čo sú zač…
A už toľko nenariekajme, ale konajme!
ak by vláda a parlament zrušili II. pilier,... ...
Neviem co tu vsetci mudrujete: znizit vydavky... ...
neporovnateľné vzrástli ceny tovarov, služieb,... ...
Jasne Ficovolic pojde proti svojemu fuhrerovi... ...
Tie percenta ste si najskôr vymysleli.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty