ferro

Prečo nikoho takéto niečo, ani len nenapadlo?

Ale pekne po poriadku.

Vraj pred novembrom 1989 sme tu mali tvrdú a nekompromisnú, nič pripúšťajúcu totalitu.

Dnešným mladým, ktorí túto socialistickú „totalitu“ nezažili, vštepujú do ich hlávok aj „fakt“, že to bola „totalita“ nenávidená, všetkým ľudom českým aj slovenským!

Inak povedané, že v spoločnosti vládla nenávisť voči komunistickým súdruhom, súdruhom na najvyšších štátnych funkciách, ale aj na tých nižších a najnižších riadiacich pozíciách.

Nuž teda, sa na to pozrime a porovnajme to s dneškom.

Na konci socialistickej „totality“, mala vtedajšia totalitná“ moc, teda KSČ, viac ako 1,5 milióna členov (!) v celej socialistickej Československej republike.

Niektorí boli členmi KSČ čisto zo zištných dôvodov (požívali benefity), hlavne vysokí štátni funkcionári, ale aj tí na nižších a najnižších úrovniach, ale väčšina členov boli bežní pracujúci ľudia, ktorí boli členmi KSČ z presvedčenia, že toto je pre nich, pre republiku a ich rodiny to najlepšie.

Takže v bývalom socialistickom Československu (ČSSR), ktoré malo okolo 15 miliónov obyvateľov, bola celá jedna desatina dospelej populácie členmi „totalitárnej“ KSČ.

To znamená, že zbytok, teda 90% obyvateľov ČSSR, teda tej dospelej populácie, by mali byť voči KSČ nenávistní, zlostní…Hlavne tí, čo im kolektivizácia nasilu zobrala ich dovtedajšie veľké súkromné majetky…

Ale neboli!

Ako je toto možné?!

Nuž len tak to bolo možné, že akýkoľvek súdruhova na svojich, či už najvyšších štátnych pozíciách alebo tých nižších, kade tade po štátnych podnikoch a fabrikách, sa k bežným poctivo pracujúcim ľuďom správali slušne.

Verejne im nenadávali, že sú dezoláti, opice, spodina lebo nie sú členmi KSČ a teda by mali byť automatický pro USA agenti, pro západní agenti… a tak podobne!

Nie!

Vtedajší najvyšší štátni komunistickí funkcionári síce tiež mali svoje ochranky, iste nie v takom rozsahu ako dnes, ale chodili bežne medzi pracujúci pospolitý ľud, či už na jeseň na polia, keď sa zbierala úroda, či už na jar, keď sa sialo a sadilo, či už po rôznych štátnych podnikoch…,ale hlavne každý rok na 1. mája chodili medzi ľud na tribúny(!), teda boli všetkým na očiach(!), a na týchto 1. májových manifestáciách sa celoštátne zúčastňovali milióny obyvateľov ČSSR!

Ustrážiť takéto masy ľudí, aby náhodou niektorý z nich nedajbože nenamieril zbraň na súdruhov na tribúne, bolo nielenže ťažké, ale celkom iste nemožné!

Iste, niektorí chodievali na prvé máje z donútenia, ale veľa bolo aj takých, čo ta išli, ako píšem vyššie v texte z presvedčenia, že takto je to dobre.

A teraz sa pýtam.

Ako to, že vtedy pred novembrom 1989, sa nenašiel za plných 40 (!) rokov v bývalom 15 miliónovom národe nejaký nenávistník voči vtedajšej komunistickej ideológií, ktorý by si akýmkoľvek spôsobom zadovážil zbraň a išiel by na verejné podujatie za prítomnosti najvyšších predstaviteľov socialistického štátu a aby tam z úmyslom zavraždiť, by strieľal na napr. Predsedu federálnej Vlády ČSSR – Lubomír Štrougal: 28. január 1970 – 12. október 1988, Predsedu Vlády Českej socialistickej republiky – Josef Korčák, 28. január 1970 – 20. marec 1987 alebo nebodaj na Slovensku, na Predsedu Vlády Slovenskej socialistickej republiky – Peter Colotka (4. máj 1969 – 12. október 1988)???

Odpoveď je veľmi jednoduchá.

Občianska spoločnosť ČSSR bola vedená k pracovitosti a nie k nenávisti!

Socialistická spoločnosť už od malička vštepovala deťom do hlávok nie nenávisť, ale úctu k starším, k poctivej práci…

A aj keď vo večernej hlavnej TV spravodajskej relácií – Televízne noviny, sa hlavne propagoval vtedajší Československý socialistický štát pod vedením KSČ, Sovietsky zväz a Západ sa vo väčšine vykresľoval v nie dobrom svetle, tak z týchto TV novín, sa na socialistického človeka nikdy nevalila hrubá, nenávistná propaganda voči tým, ktorí uznávali Západ a nie Východ – teda Moskvu  – pozri napr. TU – https://www.youtube.com/watch?v=hxtGW4XxXCM&t=150s&ab_channel=specbeau

Takže tu je odpoveď, prečo sa počas dlhých 40 rokov vlády jednej strany – KSČ – nikto nepokúsil, ba to nikoho ani len nenapadlo(!), o atentát na najvyšších predstaviteľov socialistického štátu!

A aj toto bolo za socializmu to dobré, z čoho by bolo hodné si vziať príklad!

A nie všetko, čo tu za socializmu bolo, je dobré vopred zatracovať a dezinformačne o tom informovať!

Kto chcel pochopiť, čo som týmto článkom chcel napísať a načo v dnešnej slovenskej spoločensko-politickej situácií poukázať pochopil, a kto nechcel resp. nechce, tak tento nepochopí, nech by som (sme) robil (robili) v tomto smere čokoľvek.

Na teraz k tejto rozsiahlej téme „len“ toľko…