ferro

Celá neoliberálna časť slovenskej spoločnosti na čele s neoliberálnymi médiami dezinfoscény hlavného prúdu (Sme.sk, Aktuality.sk, Denník N, TV Markíza, TV JOJ…) sa doslova vytešujú z toho, že za dva(2!) dni sa na Slovensku vyzbieralo takmer 800 000 € na zbrane pre Zelenského Ukrajinu!

Pozri TU – „Slovensko prispeje na nákup munície pre Ukrajinu, iniciatívu prevzali občania“ – https://domov.sme.sk/c/23317733/slovensko-prispeje-na-nakup-municie-pre-ukrajinu.html

Naozaj niečo „úžasné“!

Táto, podľa mňa čisto vojnovo-štváčska iniciatíva, má rýdzo vojnový názov – „Munícia pre Ukrajinu“ – https://www.municiapreukrajinu.sk/

Na tejto web stránke je ako naj podporovateľ uvedený aj Martin M. Šimečka (st.) a v dlhom zozname ďalších podporovateľov je Magda Vášáryová, ale aj Peter Sabaka, Alexandra Bražinová, či Pavel Čekan, ale aj Štefan Hríb atď.

Nuž teda začnem takto.

Mal som to šťastie, naozaj to považujem za šťastie, že ma ešte zastihla povinná Základná vojenská služba (ZVS), i keď už po novembri 1989.

Na ZVS som nastupoval 01.10.1990, na jeden rok, ako vojak absolvent VŠ na Moravu.

A naozaj spomínam na tento rok, len v dobrom, i keď nie všetko samozrejme bolo dobre.

Nie, nebol som lokajským poskokom veliacim vojakom s povolania (lampasákom), ale snažil som sa správať k ostatným dvojročným zaklaďákom tak, ako by som bol jeden z nich a teda nechcel som žiadne úľavy z toho, že som vojak absolvent VŠ…

Plnil som si všetky povinnosti na Útvare tak, ako každý iný.

A áno, neminuli ma ani CS (Celodenné smeny) na ktoré sme nastupovali jeden deň o 12:00 hod. nástupom na „buzerplaci“ a končili sme na tom istom placi, o 12:00 hod. na druhý deň. (Táto CS ma neminula ani z 25.12. na 26.12., keď som sa po „vianočnom“ opušťáku vrátil späť na útvar 25.12. o 5:00 hod.!)

Väčšinou som chodil do autoparku, ako dozorný (dozorčí) autoparku – čerená stuha – tí čo boli na ZVS vedia o čom je reč)

I stala sa takáto príhoda. Jeden z dozorných – strážnych, záklaďakov, ktorých som mal počas CS na starosti, teda pod velením, mi prišiel s veľkým strachom v očiach, asi okolo polnoci nahlásiť, že v jednom zo sektorov, ktoré mál strážiť, počuje akési čudné hlasy.

Tak mu hovorím, čo sa bojíš, máš na ramene samopal vz. 58, ja mám na opasku pištoľ vz. 82, tak poď ideme tam a uvidíme, čo sa tam deje. Ako sme sa blížili k „inkriminovanému“ miestu, tak čím ďalej, tým viac bolo počuť akési zvuky, akoby niekto šuchal nohami. A čo sme nakoniec zistili? Nuž zistili sme veľkého imperialistického narušiteľa. Na jednom z odstavených terénnych vozidiel (GAZ-69 – https://sk.wikipedia.org/wiki/GAZ_69#/media/S%C3%BAbor:Gaz69-2.jpg ), sa nejakým spôsobom samovoľne spustili stierače na prednom skle.

Teda absolútna banalita, banalita na vojenskom útvare v čase mieru, v čase, keď sme ešte boli súčasťou Varšavskej zmluvy a vojaka, ktorý už bol nejaký ten mesiac, takmer rok na ZVS, teda už prešiel nejakým tým vojenským výcvikom, doslova a do písmena, na smrť vydesila takáto „vojensko-bojová“ udalosť!

Potom si dobre pamätám, keď sme mali ostré streľby v teréne na to určenom z už vyššie spomínaného samopalu vz. 58.

Najskôr sme mali páliť jednotlivo, teda po jednom náboji a potom dávkami. Ak ste si pažbu nepritlačili poriadne o rameno, tak ste mali zo spätného rázu po výstrele naozaj veľký problém. Rameno potom bolelo aj niekoľko týždňov. Avšak, čo bolo ešte nepríjemnejšie, tak to bol ten hluk zo samotnej streľby. Samozrejme že na hlavách sme mali len vojenské prilby a nie tlmiče na ušiach! A keď sme spustli niekoľkí paľbu dávkami naraz, ostrými, tak už len ten samotný rachot zbraní a letiacich nábojov bol hrôzostrašný! Každý si vravel, len nie naostro v nejakom boji!

Iste, bolo veľmi nepríjemné, keď sme mali hod ostrými granátmi. Bolo potrebné granát držať v pevnom zovretí v dlani, vytrhnúť poistku, od tej chvíle, od tohto momentu, bol granát aktivovaný a ak by niektorí z vojakov ZVS spanikáril a otvoril by dlaň, tak mu v nej vybuchne! (niektorí to nezvládli vôbec a rozkaz odmietli, začo samozrejme boli patrične, po vojensky, potrestaní!) Takže po odistení granátu, bolo potrebného ho hodiť pred seba čo najďalej a zaľahnúť do obranného výkopu, ktorý sme si po ležiačky museli každý sám pre seba vykopať poľnou príručnou lopatkou!

A prečo to spomínam!

Nuž „len“ preto, aby si všetci tí, čo neboli na ZVS alebo všetci tí, ktorí nemali tú možnosť si na vlastnej koži v čase mieru, na cvičisku vyskúšať mnou vyššie uvedené zbrane, by si mali uvedomiť, že to nie je žiadna pohodička!

Lebo ak ste sa zúčastnili tejto vojnovo-štváčskej zbierky, tak by ste sa spolu s vašimi peniazmi mali prihlásiť aj ako dobrovoľníci na front na Ukrajinu a potom, až tam Vám to asi dôjde, že asi toto ste nechceli!

Vy viete, čo to je, ak len ležíte v zákope a ponad hlavy vám lieta ostrá munícia?!

Nuž veru nechcem byť na Vás zlý, ale koľký z Vás by potrebovali v tej chvíli nové resp. čisté oblečenie, hlavne od pasu dole?!

Prosím nesrandujte a nepomáhajte ďalšiemu a ďalšiemu zabíjaniu!

Dávam Vám iný návrh.

Prvý – keď sa Vám podarilo za tak krátky čas na vojnové-štvanie zozbierať naozaj obrovskú sumu peňazí, tak ju využite mierovo!

Dajte ich napr. na zorganizovanie mierovej konferencie pod názvom napr. „Mier na Ukrajine a v celej Európe“, tu na Slovensku, napr. na Dukle, za účasti delegácií Ukrajiny, USA, RF a našej slovenskej! Takto by boli tieto peniaze použité na záchranu nevinných životov a nie na ich zabíjanie!

Ale máte ešte inú možnosť, druhú.

Dnes 18.4.2024 je deň, kedy SI MÔŽETE PRIPNÚŤ NARCIS V SLOVENSKÝCH ULICIACH – https://www.dennarcisov.sk/ .

Organizátorom je aj LIGA PROTI RAKOVINE.

Tá na svojej web stránke vo výročnej správe za rok 2022 (za 2023 ešte nemajú), pozri TU – https://www.dennarcisov.sk/ na strane 30 uvádza, že v roku v rámci zbierky Deň narcisov vyzbierali presne – 898 259, 65 €.

Túto sumu vyzbierali za niekoľko dní. V tomto roku je to presne 8 dní –  https://www.dennarcisov.sk/ – od 14.4. do 21.4.2024.

Čo keby ste tým, že všetky Vami vyzbierané peniaze na zabíjanie na Ukrajine, darujete na zbierku Deň narcisov, pomohli im viac, ako zdvojnásobiť ich zbierku z roku 2022 a takto pomôcť ťažko chorým pacientom s onkologickými ochoreniami, hlavne našim slovenským detičkám?

Viac nemám čoby som dodal, hádam už len to jedno, čo mám v nadpise – urobte toto s Vami vyzbieranými stá tisícami eur a celé Slovensko pred Vami s úctou a veľkou vďakou pokľakne!

Ja prvý pôjdem pred vami, za takýto ušľachtilý počin, na kolená!