ferro

Alebo – Sloboda prejavu nad zlato!!!

Asi niet Slováka, občana Slovenskej republiky, ktorý by nepoznal rozprávku o tom, že „Soľ (je) nad zlato.

V tejto rozprávke bol jeden „ujo“, ktorému, keď povedali, že ho ľúbia ako soľ, že si ho vážia ako soľ, tak sa tak rozčertil, že okamžite zakázal vo svojom „kráľovstve“ používať soľ.

Oni tak vykonali a vydržali asi tak tri dni – najskôr jedli sladké, potom horké, potom kyslé…, až nakoniec si povedali stačilo a začali toto kráľovstvo opúšťať, poniektorí s plnými vrecami zlata, ale keď prekročili hranicu tohto bez soľného „kráľovstva“, tak sa im všetko zlato razom zmenilo na soľ…a „ujo“ ostal sám so svojim dvorným šašom…

Aj my dnes žijeme v podobnom „kráľovstve“, kde na najvyššom tróne sedí „teta“, na nižšom tróne sedia „tety a ujovia“ v akejsi „kráľovskej (vraj národnej) rade“ a o stupienok nižšie sedia „ujovia a tety“ v akejsi „kráľovskej vláde“.

A títo všetci spolu si povedali, že Slobody prejavu už stačilo, že bez toho sa dá žiť a že bez toho môže fungovať demokracia!

Nuž začali túto soľ demokracie postupne sťahovať z obehu.

A keďže sa im to nedarilo len vlastnými silami, tak sa obrátili na cudzie „kráľovstvo“ oveľa väčšie a mocnejšie, ako bolo to, ktorému „kráľovali“ oni a požiadali ho, aby túto soľ demokracie – Slobodu prejavu – im pomohli z “ich“ kráľovstva vymiesť čo najskôr!

A oni im prisľúbili, že im pomôžu, ba dokonca sa im poďakovali za to, že ich v tomto oslovili a že dobre urobili, i napriek tomu, že doma by si takto nedovolili otvorene sa správať k soli demokracie – k Slobode prejavu!!!

Nuž i začalo sa v „kráľovstve“ s vymetaním soli/Slobody prejavu, zo všadiaľ, kde sa len dalo – z kuchyne, z predsiene, z komory – jednoducho zo všadiaľ.

Obyvatelia kráľovstva sa bránili, túto soľ/Slobodu prejavu si bránili, dokonca si ju odkladali, tak aby ju tí tam hore nenašli a dúfali, že raz ju opäť vynesú na svetlo božie, keď moc tejto „tety“ a týchto „tiet a ujov“ pominie!

Avšak oproti tej klasickej rozprávke o Soli nad zlato, sa títo ľudkovia nemali kam podieť lebo všade na okolí zúrila taká istá vymetačka soli demokracie – Slobody prejavu…

Nuž nevedno, ako táto rozprávka skončila lebo žiaľ ešte stále pokračuje a je na samotných ľudkoch, kedy túto vymetačku soli demokracie – Slobody prejavu, zastavia a tých tam hore, ktorí chceli toto kráľovstvo zbaviť tejto soli/Slobody prejavu, postavia pred spravodlivý „kráľovský“ súd pod vedením nového „kráľa“, ktorého si oni sami posadia do kresla (kresiel) najvyššieho!!!

Kto chcel vyššie napísane pochopiť, pochopil, kto nechcel resp. nechce pochopiť, tak tomu neostáva nič iné, len naďalej konzumovať „demokraciu“ bez soli demokracie a tým je SLOBODA PREJAVU!!! (Chutí vám?!)

Uvidíme dokedy im bude takáto „strava“ chutiť…

Záver:

SLOBODA PREJAVU, JE SOĽOU DEMOKRACIE!

SLOBODA PREJAVU NAD ZLATO!

PS:

SLOVAČ, vykonajme maximum, aby nám nikto nezobral túto soľ/Slobodu prejavu a na to nech nám slúži a na ochranu tejto soli demokracie, nech nás vedie článok 32, Ústavy Slovenskej republiky – verím, že na Slovensku už niet občana-voliča, ktorý by nevedel o čom tento článok je!!!

A kto to ešte nevie, tak nech sa páči napr. aj  tu –  https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-3-koncepty-95