ferro

Áno, toto je ďalší z mojich článkov, čo bolo za socializmu (píšem o dobe po roku 1975!), aj na Slovensku oveľa lepšie, ako je tomu dnes za tvrdého lumpen kapitalizmu.

A jednou z tém je školstvo.

Jednoznačne to socialistické malo neporovnateľne vyššiu úroveň ako to dnešné.

Učitelia a škola ako taká, mali/mala v spoločnosti prirodzený rešpekt.

Učiteľ bol v škole pánom.

Ešte aby bolo jasno, venujem sa predovšetkým základnému školstvu teda – Základnej deväťročnej škole – ZDŠ.

Učiteľ mal v škole pred žiakmi prirodzený rešpekt.

Učitelia mali štátom dané presné vyučovacie osnovy, všetci rovnaké, ako v hlavnom meste, tak aj v tej najmenšej dedinke.

Už som písal, že väčšie ZDŠ, vo väčším mestách, mali stálych vlastných všeobecných detských lekárov, vlastné školské všeobecné ambulancie, vlastné zubné ambulancie s lekárom, aj so sestrou, vlastné športové areály, vlastné bazény…, takže o tom tu dnes písať nebudem.

Ale o čom písať chcem a priniesť ďalšie osobné svedectvo o socialistických ZDŠ v porovnaní s dnešnými kapitalistickými ZŠ, je hlavne toto.

Iste, vtedy ešte bezpečnostné kamerové systémy neboli, ale bezpečnosť na školách sa zabezpečovala hlavne takto a týmto –  vtedajšie socialistické zriadenie nečelilo hrozbám ako terorizmus, bombové vyhrážky, distribúcia drog v areáloch, či masové útoky, ktoré dnes v kapitalistickej spoločnosti vedú k plošnému zavádzaniu kamier. Otvorený prístup – ZDŠ sa ráno nezamykali a neexistovali žiadne čipové karty ani vrátnice s bezpečnostnou službou.

Učitelia mali rozdelené služby na chodbách, dvoroch aj v jedálňach počas každej prestávky.

Niekde boli aj žiacke hliadky – vybraní žiaci (týždenníci alebo hliadky Červeného kríža) kontrolovali prezúvanie, čistotu rúk a poriadok v triedach.

Školníci fungovali ako prirodzená autorita pri vstupe do budovy, pričom často bývali priamo v školskom byte v objekte školy.

Ďalej, socialistické ZDŠ nepotrebovali žiadny pomocný personál priamo na vyučovaní, ako sú dnešní asistenti učiteľa, pedagogickí asistenti alebo osobní asistenti pre zdravotne znevýhodnené deti.

Jediné situácie, kedy bol na hodine prítomný niekto iný ako vyučujúci učiteľ, boli: Hospitácie – Riaditeľ školy, zástupca alebo okresný školský inšpektor, ktorí sedeli v zadnej lavici a kontrolovali prácu učiteľa a ideologickú správnosť výkladu.

Uvádzajúci učiteľ – starší kolega, ktorý občas dozeral na začínajúceho mladého pedagóga v rámci jeho praxe.

Študenti pedagogiky – budúci učitelia na povinnej vysokoškolskej praxi (tzv. hospitačné a výstupné hodiny).

Socialistické školstvo na ZDŠ nielenže nepotrebovalo, ale ani len nechyrovalo o tom, že by škola mala mať nejakého školského detského psychológa, ako je tomu dnes a ešte školy plačú a kričia, že ich majú málo!

Socialistické školopovinné deti, boli na tom oproti tým dnešným po psychickej stránke oveľa stabilnejšie, odolnejšie a to z mnohých dôvodov.

Nikto im, teda nám nevešal na nos, aké všakovaké máme práva, ako s nami učiteľ nesmie zaobchádzať, že keď by nebodaj na nás zdvihol hlas, tak by sme sa mohli obrátiť a linku dôvery, na iné organizácie, ktoré by s takýmto „prísnym“ učiteľom zatočili…

Vtedajší žiaci socialistických ZDŠ neprichádzali do škôl na vyučovanie s psychickými traumami, lebo doma si vypočuli od rodičov, ako jeden, nebodaj obidvaja z nich, prišli z večera do rána o prácu, o živobytie..

Jednoducho napísané – socialistické školstvo nepotreboval žiadnych psychológov, ba ani psychiatrov.

A dnes?

Dnes je to čistá katastrofa.

V ZŠ máme množstvo psychicky labilných detí.

Na dnešných kapitalistických ZŠ máme veľmi chabí mladí kapitalistickí pedagogickí personál.

Tento nemá prirodzenú autoritu u žiakov.

Čelia doslova šikane zo strany žiakov, lebo rodičia ich nepodržia, ale stoja za svojimi nespratnými dietkami.

Každý pedagóg si vyučuje ako sa mu zachce.

Každý z nich používa inú metodiku výučby.

Každý používa vlastné „vyučovacie“ osnovy.

Keď sa mu nechce, tak odkáže žiakov na internet, nech si to tam doštudujú.

Nech urobia domácu úlohu z toho, či onoho, ale zadanie nech si nájdu na internete – učiteľ im v lepšom prípade poskytne aspoň link.

Takže áno, na záver jednoznačne platí, že socialistické (ZDŠ) školstvo bolo na tom neporovnateľne lepšie, ako to dnešné kapitalistické, a aj z nich vychádzali odolnejší, múdrejší, slušnejší žiaci…