ferro

HALO, KDE STE DNEŠNÍ „SMELÍ“ A BOJOVNÍ ŠTUDENTI ? CÍTITE SA BYŤ SLOBODNÍ ? NAOZAJ ? NUŽ VAŠI ROVESNÍCI Z PRED 31 ROKOV BOLI VERU OVEĽA SMELŠÍ, KEĎ V CHLADNÉ NOVEMBROVÉ DNI VYŠLI DO ULÍC VTEDY SOCIALISTICKÝCH MIEST A DOVOLÍM SI TVRDIŤ, ŽE TEJ SLOBODY MALI VTEDY NEPOROVNATEĽNE VIAC, AKO VY DNES ! NEHANBÍTE SA ! NEBODAJ SA BOJÍTE DNEŠNÉHO TYRANA, DESPOTU, DIKTÁTORA IGORA MATOVIČA ? Zamyslite sa nad sebou a nad dobou, ktorú dnes vďaka nemu žijete a ako vám uberá z vašich najkrajších dní, vášho mladého života !!!

Na úvod by som chcel poprosiť všetkých tých čitateľov mojich článkov, ktorí v novembri 1989 boli ešte deťmi resp. sa narodili po novembri 1989, aby sa nevyjadrovali bezhlavo, bezmyšlienkovite a bez toho, aby si najskôr nezávisle naštudovali, ako tu žili ich rodičia a starí rodičia a až následne vyjadrili svoj názor na to, čo tu teraz napíšem. Ja môžem s kľudným svedomím autenticky porovnať tieto dve obdobia, pretože ma nato predurčuje môj vek (54 ½ r.) a zároveň som reálne, už aj ako pracujúci zažil časy spred novembra 1989 no a samozrejme aj tieto roky „demokracie“ a vytúženej „slobody“, ktoré bohužiaľ trvajú do dnes !!!

V novembri 1989 občania ČSSR si mohli dovoliť vyjsť do ulíc lebo sa mali dobre a chceli sa mať ešte lepšie. Avšak vtedy ani len netušili čo ich čaká (mňa nevynímajúc)! Vtedy na tribúnach (na Slovensku) ani Milan Kňažko ani dnes najväčší environmentalista Ján Budaj ľuďom z tribún nekričali – „…ihneď potom, ako padne socializmus, sa všetko to, čo ste doteraz vybudovali pre seba, svoje deti a budúce vaše generácie, sa ocitne v západných rukách veľkokapitalistov a vy všetci spolu s vašimi deťmi budete drieť a robiť na nich. Zároveň občania socialistického štátu, stanú sa z vás slobodní občania a to až do takej miery, že tento západný veľkokapitalista vás môže zo dňa na deň vyhodiť z práce lebo on potrebuje mať väčší zisk a keď že ste sa až doteraz v práci len flákali, ponevierali, tak minimálne polovica z vás sa ocitne na ulici a tú vám už kapitalistické zriadenie nepomôže! Nie, sami sa budete musieť o seba postarať a chodiť od jedných veľkokapitalistických dverí k druhým a ponížene, na kolenách sa prosiť o prácu a o akú, takú almužnu. Zabudnite na bezplatné zdravotníctvo, na kvalitné školstvo, na kvalitné a všetkým dostupné sociálne vymoženosti socializmu ! Zabudnite nato, že vaše deti budú chodiť do podnikových rekreačných zariadení za minimálny poplatok, zabudnite občania socialistického štátu, že budete chodiť sa rekreovať na podnikové chaty, podnikové zotavovne, tak ako doteraz na základe poukazov ROH, ktoré ste si sami pre seba vybudovali. Na toto všetko zabudnite lebo časť týchto rekreačných zariadení jednoducho schátra, ale väčšina sa presunie do rúk veľkopodnikateľov a vy ich budete môcť navštíviť a sa zrekreovať, len ak mastne veľkokapitalistovi zaplatíte. Budete sa môcť rekreovať v zotavovniach a rekreačných zariadeniach, ktoré ste si v pote tváre vybudovali pre seba a vaše rodiny, ale už nebudú patriť vám a keď nezaplatíš, ako oni požadujú, tak nič, ostávaš doma!“

Áno, vtedy tribúni nepovedali občanom socialistického zriadenia, ktorí stáli pod tribúnami, čo všetko ich čaká vo vysnívanom kapitalizme ! Áno oni im to ani povedať nemohli lebo ani jeden z nich nechcel, aby sa socializmus skončil, len chceli väčšie občianske slobody – hlavne pre seba ! Áno, ja s tým súhlasím a súhlasil som aj vtedy. Tými slobodami som rozumel predovšetkým voľné cestovanie, otvorenie hraníc a povedať občanom, áno nech sa páči choďte a vyskúšajte si ten kapitalistický spôsob života, choďte a potom sa slobodne a bez strachu vráťte, ak nadobudnete skúsenosť, že ten kapitalizmus nie je taký trblietavý, ako ste si mysleli, keď ste sem tam uvideli v kinách nejaký ten západný filmový brak, kde bolo všetko krásne a čisté. Choďte a pozrite sa, ako tam ťažko žijú ľudia. Že tam ľudia večer nelíhajú do postelí s tým, že ráno nastúpi do práce a bude pracovať na tom na čom má, ale že ho po príchode do práce čaká výpoveď v tom lepšom prípade a v tom horšom prípade sa do práce už ani nedostane lebo veľkokapitalista si povedal, že už ma dosť, vyhlási bankrot, firma zaniká a inde si za takto „poctivo“ nadobudnuté peniaze otvorí novú firmu, ktorá bude robiť to isté ako ta stará, ale už pod novým názvom a čistučká, bez dlhov, ako keby nikdy v minulosti takýto veľkokapitalistický človiečik nepodnikal a bedárov nezdieral ! Áno bolo potrebné dovoliť malé a stredné podnikanie, ale veľké štátne strategické podniky sa nemali nikdy dostať do rúk západného veľkokapitálu. Nikto vtedy socialistickému poľnohospodárovi nepovedal, že jeho úrodné rovinaté polia budú premenené na betónové plochy na ktorých budú postavené montážne haly západných veľkokapitalistov ! A to čo si si vypestoval, dochoval v dostatočnom množstve, aby bolo pre všetkých a ešte sa aj vyviezlo, tak to si áno budeš môcť kúpiť vo veľkých nadnárodných veľkokapitalistických obchodných reťazcoch, áno, budeš mať toho nazvyš, ale kvalita bude nie druhotriedna, ale v mnohých prípadoch, až treťotriedna v porovnaní čo jedia občania západného sveta lebo ty občan bývalého socialistického zriadenia, máš podľa nich oveľa menšie nároky na kvalitu a teda ty si musíš vystačiť s tým, čo ti oni „láskavo“ za drahý peniaz pošlú. Tu si neodpustím poznámku, že keď sa bombastický otvárali našim socialistickým občanom brány na západ, tak v tej chvíli už západní veľkokapitalisti, ale aj malí a strední podnikatelia o tom dopredu vedeli a zaplnili svoje pulty brakovým tovarom značne predražení lebo oni vedeli, že socialistický občan má peňazí nadostač, zamení si ich za rakúske šilingy a západonemecké marky a všetky ich minie v ich brakových obchodoch za brakový tovar! A na oplátku západný kapitalistickí občania, ktorí mali o nás mienku, že tu chodíme a skáčeme po stromoch, ako opice, prišli k nám a v pohraničí vykúpili všetok náš kvalitný potravinársky tovar lebo áno, vtedy sme mali naozaj naše, domáce kvalitné potraviny !!!

Nuž áno toto bol november 1989 – klamstvá, klamstvá a zase len klamstvá o tom, aký raj nás čaká na zemi, keď sa vzdáme všetkého čo sme si tu do vtedy vybudovali za akúsi pomyselnú slobodu !!!

A aký je a bude dnešný november 2020 ?! Môže dnes niekto z terajších vládnucich sa bez strachu postaviť na tribúny a povedať občanom už kapitalistického Slovenska – „…hľa občania SR, akú máte slobodu dnes po 31 rokoch od novembra 1989 ! Veď o tomto sa vašim rodičom a starým rodičom mohlo len snívať. Máte všetko, čo oni nemali ! Môžete slobodne žiť, môžete slobodne cestovať, nikto vás do ničoho nenúti, nikto vám nič neprikazuje, všetko čo urobíte a vykonáte, tak je to výhradne len a len na vašej dobrovoľnosti ! A toto všetko môžete len preto lebo my máme o vás naozaj úprimný záujem, aby sa vám zo dňa na deň žilo lepšie a lepšie…“ Naozaj by si toto dnes mohol dovoliť ísť na tribúnu povedať Ján Budaj, Milan Kňažko a ich predrečníkom by boli Zuzana Čaputová a Igor Matovič ? Vie si to dnes niekto predstaviť, aby na tribúnach rečnili o slobode nášho národa a občanov SR ? Nuž áno, dá sa to prestaviť, ale to by museli všetci sedieť nie v opancierovanom aute, ako má dnes k dispozícií „najlepší“ predseda vlády SR všetkých čias, ale celkom určite by museli sedieť v tanku T-34 a okolo nich by musel stáť kordón po zuby ozbrojených vojačikov bratskej armády NATO !!!

Áno občan SR, toto je ten markantný rozdiel medzi novembrom 1989 a novembrom 2020. Totiž naozaj slobodný si bol nie len v novembri 1989, ale aj pred tým, zatiaľ čo dnes v novembri 2020 si svoju „slobodu“ užívaš uväznený vo „svojich“ domovoch, ktoré si si mohol dovoliť len preto lebo ti kapitalista dovolil si zobrať doživotnú hypotéku ! Dnes si užívaš „slobodu“, keď chceš pracovať a štát ti to zakázal a takto si môžeš dnes za vlády despotu, tyrana a diktátora Igora Matoviča, užívať takýchto a podobných „slobôd“ koľko sa ti ráči a Zuzana Čaputová ťa v tvojich „slobodách“ povzbudzuje tým, že lokajsky podporuje Igora Matoviča.

Takže občan SR, oslavuj a jasaj, že je november 2020 a ty si sa tak ďaleko „posunul“ vo svojich slobodách oproti novembru 1989, že si väčšie „slobody“ už ani nevieš predstaviť !!!

Je mi naozaj úprimne ľúto všetkých tých, čo nemali tú možnosť zažiť časy pred novembrom 1989 (hovorím o časovom úseku 1975 až 1989!) a nadýchnuť sa naozajstnej slobody, ale veria tým bludom, čo sa tu neustále snažia nahovoriť mladej generácií, že sme žili v nedostatku a strachu ! Nuž vážení rád by som vám doprial toho „strachu“ čo sme tu zažívali pred novembrom 1989 a následne by ste si to mohli porovnať s tým dnešným naozajstným strachom, čo v „slobode“ a slobodne prežívate !!!

17. novembra 2020 isté politické strany a hnutia „organizujú“ „slobodnú“ prechádzku po našich mestách a námestiach, tak ak nemáš strach, občan – volič, a stále sa cítiš slobodný, tak poď poprechádzajme sa všetci spolu a uvidíme, či budeme tak nahlas a s radosťou jasať, ako jasali ľudia na námestiach v novembri 1989 – „TO JE ONO, TO JE ONO“ !!!

Na úplný záver :

Milá mládež 40r.- . Áno aj pred rokom 1989 (hlavne v rokoch 1970 – 1980) boli občas povinné soboty. Vtedy pracujúci nastúpili do zamestnania, buď dobehnúť zameškané v plnení plánu (tzv. päťročnice) alebo si skrášľovali okolie svojich pracovísk (exteriér, interiér). Mládež išla normálne do škôl. Presne si pamätám, ako sa nám v sobotu ráno nechcelo vstávať a ako by sme najradšej ešte ležali v posteli a následne vybehli s kamarátmi von, aby sme mohli zahrať futbal resp. hokej. Áno priznávam nechcelo sa nám ísť v sobotu do školy. Ale to bolo len ráno. Keď sme prišli do školy, tak buď sme sa niečo, len tak voľnejšie učili, ale väčšinou to boli brigády, buď vonku na školskom dvore alebo vo vnútri školy. Áno vykonali sme tak kus poctivej práce a nenechávalo sa všetko na školníka resp. upratovačky.

Samozrejme, že vyučovanie bolo skrátene, väčšinou len do obeda. A po obede sme sa cestou domov poriadne vyšantili. Neboli sme z toho sklamaní, ba ani inak psychicky zničený. Jednoducho sme sa, ako malé deti naučili, že aj upratovať sa má a nie len doma, keď nás k tomu rodičia prinútili.

A dnes ? Dnes má naša mládež strašia ako 10 r. tiež povinné soboty so svojimi rodičmi ! Nie na skrášlenie svojho pracovno-učebného priestoru, ale na špáranie sa v nose akousi špilkou a kto nepríde, tak prestal byť človekom !

Kto neprišiel pred novembrom 1989 na povinnú pracovnú sobotu, tak mal z toho určité ťažkosti (ale niektorí ľudia sa vynašli a povedali, že im bolo nevoľno a pod.), ale nikto mu od pondelka nasledujúceho týždňa po povinnej sobote, nezakázal vyjsť z domu ! Nikto mu nezakázal ísť do práce, ba naopak dostal tej práce naviac a to čo si iní odpracovali v sobotu, on to musel dohnať cez týždeň po práci : Uškodilo mu to ? Nie, ani náhodou ! Organizovali sa tzv. Akcie „Z“ – áno bola to istá forma nátlaku ísť vo voľnom čase a niečo naviac vykonať pre blaho nás všetkých, ale skúste dnes niečo chcieť po občanoch, aby prišli do práce vo voľnom čase a niečo pre seba a spoločnosť v ktorej pracujú niečo naviac urobili ! A to nehovorím o tých, čo sú zamestnaní v štátnych spoločnostiach !

A ešte jedna veľmi dôležitá vec ! Pred novembrom 1989 mala každá väčšia škola (ale aj väčšie dediny – obce) vlastného detského všeobecného lekára aj s ambulanciou priamo v škole + priamo v škole bol aj detský zubár. Pamätám si presne, ako sme povinne museli chodiť v istých ročníkoch ZDŠ-ky na lekárske prehliadky – zvlášť dievčatá, zvlášť chlapci ! Pamätám si, ako som išiel k „školskému“ zubárovi u nás priamo na škole a bál som sa lebo mi musel vytrhnúť už nezachrániteľný zub. A pýtam sa, toto bolo zle ? Mať priamo v škole zdravotnú starostlivosť ? Prečo sa to zrušilo ? Nuž preto vážená mládež 40r.-, lebo po novembri 1989 sa všetko zhumpľovalo, rozpredalo do súkromných rúk, to najvýnosnejšie do západných veľkokapitalistických rúk a príjem do štátnej kasy je dnes tak  mizerný, že na tieto vymoženosti socializmu jednoducho nie sú peniažky ! A toto je pravda, ktorú mi nikto nevyvráti !!!

Tak rád by som vám poprial milá mládež 40r.- , aby ste sa aspoň na mesiac ocitli v tej dobe pred novembrom 1989 a garantujem vám, že by ste sa z nej už do dnešných „slobodných“ dní nechceli vrátiť, aj keby vám Igor Matovič sľúbil čokoľvek – napr. že pchanie špilky do nosa bude len dva krát do mesiaca a nie každú sobotu, že vás vonku pustí aspoň na 1 hod., ale pozor len z rúškom a pod. „slobodné“ vymoženosti dnešných kapitalistických dní. Veru je toho ešte veľa, čo by som vám doprial milá mládež 40r.- z rokov minulých s pred novembra 1989… Verím, že raz príde doba, kedy sa bude môcť o dobách socializmu hovoriť aj to dobré a nie len to málo zlé, čo aj v socializme nepochybne bolo. Avšak tá doba musí prísť čo najskôr, kým sme tu ešte my, živý pamätníci tohto obdobia lebo po nás, to už nikto autentický nevysvetlí…