ferro

17. november 1989  bol pre nás študentov denného štúdia, vtedy predposledného semestra na VŠDS v Žiline, obyčajným študentským dňom, výnimočný snáď len tým, že to bol piatok. Mali sme plnú hlavu prípravy na skúškové obdobie a hlavne veľa práce na diplomových prácach. O nejakom študentskom „prevrate“ v republike ani chýru ani slychu ! Víkend bol pre nás tak isto „pracovný“, príprava na skúšky + práce na diplomových prácach. TV sme nepozerali, lebo na internáte bol na každom poschodí v spoločnej miestnosti jeden TV prijímač a pravdu povediac, nás študentov veľmi nelákal. V pondelok ráno sme ako každý iný prvý deň v týždni odišli všetci na vyučovanie (tzv. cviká a prednášky) do jednotlivých pavilónov školy. Ešte sme sa ani nestihli posadiť do lavíc v triede a už akýsi tajtrlík (možno študent prvého semestra) narýchlo, doslova vyrazil dvere do triedy a čosi hulákal o tom, že sa neučí lebo je revolúcia a študenti štrajkujú. Keďže ja som išiel na vysokú školu na základe riadnych prijímacích skúšok, až po tom, ako som predtým dva roky v práci poctivo zarezával (maturitu som si „musel“ urobiť na večernej škole pre pracujúcich, teda ráno práca poobede škola, na priemyslovku som sa nemohol dostať lebo už na ZDŠ som bol príliš pravdovravný), tak som vyslovil vetu, že študent má študovať a pracujúci ľud, ak sa mu niečo nepáči, tak ten má štrajkovať, a za týmto svojím vyjadrením si stojím aj dnes, lebo študenti patria do škôl a nie na ulicu ! My, dnes pracujúci rodičia máme povinnosť poctivo pracovať a naše deti, ak sú študentmi vysokých škôl, majú poctivo študovať, aby keď raz prídu do praxe, vykazovali také pracovné výkony, ktoré ich nielenže uživia, ale budú tým vytvárať hodnoty pre blaho celej spoločnosti. Študenti sa nemajú čo nechávať manipulovať na akési revolúcie resp. protivládne a protištátne akcie ! Od toho je pracujúci ľud !!!

V novembri 1989 sa nejednalo o žiadnu revolúciu, a už vôbec nie o akúsi „nežnú“ . Všetkému tomuto divadlu predchádzala jedna veľká zrada. Tu zradu na socialistických štátoch, vtedy vykonal Michail Sergejevič Gorbačov (ústredný tajomník ÚV KSSZ), ktorý sa nechal americkým prezidentom Ronaldom Reganom oklamať v tom, že ak zanikne Varšavská zmluva, tak zanikne aj NATO. Na základe týchto písomne nepotvrdených dohôd (to bola veľká chyba Gorbačova) Sovietsky zväz „uvoľnil“ socialistickým štátom ruky v tom, že im oznámil, že ak sa na ich území začnú prejavovať známky nespokojnosti s vývojom v jednotlivých socialistických štátoch, tak oni im už nepomôžu, a už vôbec nie vojenský, ako tomu bolo napríklad v ČSSR v roku 1968 ! To pre všetkých súdruhov vtedajších socialistických štátov, ČSSR nevynímajúc, znamenalo len jedno, dobrovoľne sa vzdať vedúcej úlohy v štáte a zorganizovať to tak, aby to nevyzeralo, že to bolo bez „boja“ !  Západná propaganda a USA propaganda sa začala aktivizovať, a už dopredu vedeli čo bude nasledovať  , mali jasne zosnovaný scenár a s najvyššími súdruhmi v štátoch dohodnuté pokojné odovzdanie moci (v ČSSR tu bol ich najväčší poskok Václav Havel), mali nás prečítaných do najmenších podrobnosti, vedeli aké je zmýšľanie socialistického pracujúceho človeka, ktorý nikdy nevlastnil výrobné prostriedky, všetky výrobné prostriedky patrili štátu, teda každý vlastnil všetko a nikto nič ! Vedeli, čo sa tu za 40 rokov od ukončenia 2 sv. vojny vybudovalo a akú to má pre nich hodnotu !

Prečo nedošlo v ČSSR k „prevratu“ už na základe bratislavskej pokojnej sviečkovej manifestácií, ktorá sa konala 25. marca 1988 v Bratislave a bola rozohnaná vodnými delami (dnes napr. Francúzsko – žlté vesty a Macronové vodné delá – za slobodu a demokraciu !) ?!

Nebol ešte čas ?, alebo sa to všetko predsa nemohlo začať na Slovensku a v Bratislave bez účasti veľmi významného poskoka západnej „demokracie“ a USA, Václava Havla, ktorého síce komunistická moc chcela „pustiť“ na západ, ale vrátiť sa mu už nechcela umožniť, a to by potom Vašek nebol pre západnú propagandu až taký „potrebný“ aj s tými jeho divadelnými „veľdielami“, ale stal by sa pre nich úplná nula a možno by tam skončil ako bezdomovec na ulici ! Slovenský disidenti na čele s Františkom Mikloškom a Jánom Čarnogurským, neboli západnému kapitálu až taký poplatní ?! Havel aj keď „sedel“ vo vezení, tak sa tam mal ako v bavlnke a keď vyšiel von, tak mal hneď plné vrecká špinavých USA dolárov a západonemeckých mariek. Ani náhodou vo väzení netrpel tak, ako jeho predchodca, posledný socialistický prezident Gustáv Husák, ktorý si odsedel tvrdý žalár a mučenie počas naozaj divokých ľudovodemokratických päťdesiatych rokoch minulého storočia (deväť rokov tvrdého žalára), to by Vašek nevydržal, tam sa nepašovali cigaretky a alkohol do väzenia, a po odchode na slobodu nemal súdruh Gustáv Husák k dispozícií plné vrecká ani USA dolárov, ani západonemeckých mariek a div sa svete ani sovietskych rubľov !

Takže áno, muselo sa to stať až v Prahe, dali tomu odstup, a aby to nevyzeralo zmanipulované, tak sa vybral termín 17 november, ako deň študentstva na počesť udalosti 17. novembra 1939 v protektoráte Čechy-Morava, kedy fašisti uzavreli všetky vysoké školy !

Je zaujímavé, že práve vtedy sa v Prahe, ako náhodou zišli všetky západné propagandistické a „demokraciu“ hlásiace televízne štúdia, aby ten „masaker“ z pražskej Národní třídy na druhý deň odvysielali do celého sveta. Áno, v prvých radách dostali niektorí študenti po „holých rukách“, ale príkaz bol, keďže to bolo so súdruhmi dohodnuté, aby „netieklo“ veľa krvi. Porovnajte si to z dnešnými zásahmi v celej „demokratickej“ Európe, ale aj v samotných USA, keď sa na pokojných demonštráciách zhromaždia nespokojný pracujúci, to sa so zásahom VB príslušníkov v Prahe 1989 nedá ani porovnať.

Preto dnes po 30 rokoch je potrebné už konečne povedať nahlas, že sa nejednalo o žiadnu „nežnú“ revolúciu a už vôbec netreba dávať vtedajším (ale ani dnešným) študentom až takú veľkú pečať zásluhovosti na zmene pomerov po týchto, so súdruhmi dohodnutých udalostí !

Vtedy, ako aj dnes, boli študenti len zneužití a využití na ciele iných záujmových skupín !

Vtedy na námestiach  nikto „nadšeným“ občanom nepovedal, že komunistický pohlavári nebudú zobraní na zodpovednosť 40 ročného „drancovania“ republiky, nikto im z tribún nepovedal, že Vážení, 40 rokov ste sa tu flákali, nič ste nevybudovali, a to čo ste akože vybudovali, tak to všetko za babku odovzdáme západným a USA korporáciám a Vy budete na nich drieť a Vašim deťom nezostane nič ! Nikto im nepovedal, že ak ste 17. novembra mali „holé ruce“, tak po 17. novembri budete mať už aj „holé zadky“ ! Veď vtedy aj slovutný Vašek Havlovie hovoril o akomsi lepšom socializme. A čože je to za revolúcia ?! Veď revolúcia na zmenu spoločenského zriadenia, jednoducho všetko čo tu bolo dovtedy (systém a obsadenie) zmetie z povrchu zemského. A čo sa udialo u nás ?! Veď aj samotný „najväčší“ „revolucionár“ Václav Havel sa tak rýchlo ponáhľal k moci (bolo zo západu tlačené), že svoj prezidentský sľub, sľuboval na Československú socialistickú republiku ! Ktorýže to svetoví revolucionári prisahali a sľubovali, že budú verní režimu, ktorý sa celým svojím nasadením snažili položiť a následne aj položili ?!!! Nezdá sa Vám, že Vašek Havlovie sa v tomto smere a svetle javí, ako zapredanec, akási česká loutka v rukách západnej „demokratickej“ a USA kapitalistickej propagandy, a naše dva národy zapredal, len preto, aby sa následne mohol v rámci reštitúcií domáhať „svojich“ majetkov napr. Pražská lucerna a pod. Taká je pravda o jeho disente pre blaho národa !

Takže celkom otvorene si povedzme, že 17. november 1989 nebola žiadna nežná revolúcia, ale to bolo nežné a slobodné odovzdanie moci jedných súdruhov do rúk druhým súdruhom a hlavne nenásytnému a nenažranému západnému kapitalistickému systému na čele s USA !

Ja sa dnes nehanbím pokľaknúť pred naše deti, ktoré sa narodili buď tesne pred „nežnou“ alebo tesne po „nežnej“ a odprosiť ich za to, že naša generácia dnešných päťdesiatnikov a starších, sme nedokázali ustrážiť a ubrániť všetky tie hodnoty, čo naši rodičia a starí rodičia tu pre nás a naše ďalšie pokolenia budovali, ale nechali sme si to všetko uchmatnúť rovno z pred nosa ! A preto Vás naša milá mládež prosím, neurobte tú istú chybu čo sme po roku 1989 urobili my, našou apatiou vo vzťahu k vybudovaným hodnotám našich predkov, a keď si pôjdete 17. novembra na námestia uctiť prelomový rok 1989, nie ako „nežnú“ revolúciu, ale ako nežné odovzdanie moci, tak ak sa Vám tam z tribún budú „prihovárať“ všakovakí podivíni a „demokrati“ a budú Vás „hladkať“ po študentských hlávkach, že jedine Vy svojimi protestami na uliciach dokážete zmeniť pomery v spoločnosti, tak im nekričte spätne, ako kričali Vaši predchodcovia 17. novembra 1989 „To je ono !“, ale im jasne a nahlas zakričte „ Vráťte nám všetko to, čo tu pre nás budovali naši rodičia a starí rodičia !“, pretože to všetko sa tu budovalo pre Vás a pre Vaše ďalšie pokolenia, aby ste nemuseli byť otrokmi vo vlastnom štáte, lebo to je Vaše a Vašich detí !!!

V ďalšom mojom článku, aby toho naraz nebolo veľa, sa budem venovať tomu čo nám 17. november 1989 vzal a nemal vziať, a čo nám dal a nemal dať !