ferro

Trubanovská koalícia sa na tlačovej besede na TA3 v piatok 16.08.2019 jasne vyjadrila, že ak sa stanú po PV 2020 vládnymi stranami, tak to tu začnú čistiť !.

Dovoľte aby som sa vráti do obdobia pred PV 1998 a po PV 1998.

Ešte ako dieťa som chcel byť rušňovodič, a tak sa aj takmer stalo, ale keďže som bol prijatý na VŠDS, tak moja budúcnosť síce bola spojená so ŽSR, ale na inej pozícii.  Ako mladý učeň som nastúpil v Rušňovom depe Košice (RDK) a postupne vlastnými silami, pracovitosťou, som sa vypracoval cez rôzne pozície, až na vedúceho technického úseku (predtým technický námestník). Tu sa musím poďakovať mojim rodičom (mama kuchárka v ŠJ, otec robotník vo VSŽ, teraz obaja na dôchodku), že ma, takto vychovali a dali mi vzdelanie, tým, že ma financovali na VŠ, pretože v tej dobe ešte neboli také možnosti si privyrobiť, ako dnes, aj keď ku koncu štúdia sme chodili vo voľnom čase brigadovať do Žilinskej celulózky, do výrobne toaletného papiera.

Niekedy v roku 1997, to si už naozaj presne nepamätám, prichádza do RDK zo SNV so Správy železničných koľajových vozidiel (SŽKV) brat Mikuláša Dzurindu, Miroslav Dzurinda a nastupuje na pozíciu vedúceho prevádzky (teda mal na starosti rušňovodičov, dispečing a pod.). Bola to rovnocenná pozícia k mojej. Zo SNV SŽKV, kde Miroslav Dz. bol počas krátkej prechodnej vlády Jozefa Moravčíka v 1994, riaditeľom, a to samozrejme zásluhou svojho brata Mikuláša Dz., ktorý bol vtedy ministrom dopravy a spojov SR, ho jednoducho museli poslať preč, lebo s ním nebolo na vydržanie, ale nevyhodili ho z práce na ulicu, ako to on neskôr urobil so mnou.

Každé ráno sme mávali u prednostu RDK ranné porady v zložení – prednosta depa, vedúci opráv, vedúci prevádzky a vedúci technického úseku. Nikto z vedúcich úsekov si zo sebou nebral ďalších podriadených na tieto ranné schôdze, len Mirko potreboval mať jedného pusipajtáša zo svojich podriadených pri sebe, aby mu prikyvkával na všetko čo politický povie.

Tieto ranné porady nezačínal šéf depa, Prednosta, ale Mirko Dzurindovie, a to politickou témou, čo zase ten Mečiar vystrojil a je potrebné, aby tu ešte štyri roky vládol a aby to tu už načisto všetko doje…l !

Keď že som bol absolútne proti tomu, aby sa na pôde štátneho podniku preberala politická situácia v štáte (dosť som sa tých nadávok a urážok na Mečiara napočúval medzi mojimi podriadenými, a tak isto som ich nabádal aby si to politikárčenie nechali po práci), tak som Mirka pekne porosil, nech to nechá tak, a keď chce zájdeme si po práci na pivko a tam sa môžeme o tom porozprávať, koľko budeme vládať. On ma však odbil, tým, že on nemôže prestať, on jednoducho musí o tom rozprávať, lebo je to pre blaho Slovenska potrebné (veď v tej dobe bol jeho brat najväčší demokrat – opozičník zo svojou SDK) a podobné nezmysli. Takže som sa postavil a povedal som prednostovi RDK, že idem k sebe do kancelárie a keď budú mať po politických debatách, tak nech ma zavolá.

A toto si Mirko veľmi dobre zapamätal a stal som sa pre neho zloduch „mečiarovec“, aj keď ja som si dával veľký pozor na to, aby som vnášal politiku na pracovisko a už vôbec som nebol politický angažovaný. Keď som niekoho prijímal do práce, tak mi bolo jedno, či je niekoho brat, sestra, zať, nevesta, či je koaličník, či je opozičník, mňa zaujímalo, či má na danú pozíciu kvalifikáciu a či je pracovitý, toť vsjo ! Stranil som sa aj ľudí, ktorí sa Vám chceli za každú cenu votrieť do priazne, pre svoj prospech, zo zištných dôvodov a donášali na druhých. To sa mi priečilo vtedy a prieči sa mi to aj dnes, lebo hovorím jedno „kto druhého v práci sleduje, ten nepracuje !“

Prišiel rok 1998 a bolo po voľbách, SDK + všetky proti mečiarovské sily pozliepali vládnu koalíciu a z „milého“ Mirka Dz. sa zrazu stal taký odborník, že bol menovaný za riaditeľa Divízie železničných koľajových vozidiel (DŽKV), na riaditeľstve ŽSR v Bratislave na Klemensovej 8. Z jeho pusipajtáša, ktorého si vodil na ranné porady v RDK, sa zrazu stal vedúci prevádzky, namiesto neho, a mne sa začalo peklo na zemi !

Na železnici som pracoval v RDK od roku 1985, s jednou prestávkou, denné štúdium na VŠDS Žilina, a teda v roku 1998 som bol v spojení s jedným zamestnávateľom, takmer 13 rokov.

Mňa na pokyn Miroslava Dz. preradili na inú pozíciu a na moje miesto nastúpil syn môjho nadriadeného, ktorý železnicu poznal, len z rozprávania svojho otecka. Moje miesto bolo následne v rámci reštrukturalizácie a optimalizácie na ŽSR navrhnuté na zrušenie, a tak ma presunuli na pracovisko RD Haniska pri Košiciach, na technický úsek a následne aj toto miesto bolo zrušené a ja som dostal výpoveď, lebo aj keď v rámci Slovenska bolo množstvo voľných miest na ŽSR, tak na pokyn Miroslava, ma nemohli prijať ani za „upratovačku“!.

Keď mi už plynula trojmesačná výpovedná lehota, mal som v rámci mojich pracovných povinnosti (vtedy som povedal, keď som začal poctivo na železniciach pracovať od môjho prvého dňa v roku 1985, tak si budem svoje pracovné povinnosti vykonávať poctivo až do posledného dňa 28.02.2000) naplánovanú služobnú cestu do RD Humenné, vtedy prišiel za mnou môj nadriadený a ústne mi prikázal, že zajtra nepôjdete do Humenného, ale pôjdete na riaditeľstvo ŽSR do Bratislavy za pánom riaditeľom DŽKV Miroslavom Dzurindom. Pýtal som sa na dôvod, a účel mojej služobne pracovnej cesty, odpoveď bola strohá, neviem. Na druhý deň som stál na chodbe nášho riaditeľstva ŽSR v Bratislave v obleku, ako sa sluší a patrí, a keď išiel Mirko okolo, tak mi len tak ledabolo podal ruku a povedal mi, že nech ešte počkám. Čakal som hodinu a potom vyšla jeho sekretárka a zavolala ma dnu. V jeho kancelárií boli dvaja páni v civile, predstavili sa ako kriminálna polícia a povedali mi, že pôjdem s nimi , lebo ja som ten, čo som mal Mirkovi zavolať anonymný telefonát, že bude zabitý. Ja som sa pozrel z údivom na Mirka a povedal som mu „pán riaditeľ, veď ma poznáš, keby som Ti niečo také chcel povedať, tak Ti nebudem volať z nejakej ošarpanej telefónnej búdky, ale poviem Ti to tu priamo do očí pred týmito pánmi“. A vtedy som Miroslava Dzurindu vo svojom živote videl na živo, naposledy. Páni ma vyviedli z budovy, kde sme nastúpili do starej ošarpanej favoritky s bežnou bratislavskou ŠPZ-kou a viezli ma po meste nevedno kam. Upokojil som sa až vtedy, keď sme vchádzali do akéhosi komplexu starých budov cez rampu, na ktorej bola značka „polícia“. Tu som sa podrobil podrobnému výsluchu a žiadal som dať do zápisnice, že sa žiadam na fónickú skúšku hlasu, a následne po podpísaní zápisnice som ich požiadal o jej kópiu, ktorú mi odmietli dať. Potom ma viezli na iné miesto v Bratislave, kde si boli vyzdvihnúť tu tajnú nahrávku, vraj s mojim hlasom a vyhrážke Mirkovi Dz. a išli sme na Policajnú akadémiu na fónickú skúšku hlasu. Tam po mne požadovali, aby som im povedal vetu „Dzurinda budeš zabitý“, čo som samozrejme odmietol a povedal som im inú vetu aj s menom Dzurinda. Keď som ich požiadal, aby mi pustili tú nahrávku s tým „mojim“ hlasom, tak mi ju pustili, ale ja som z nej nevyrozumel absolútne nič. Policajti vedeli vtedy o mne všetko, kedy som bol na dovolenke, kde som bol na dovolenke, s kým som sa stretol a pod. Celkovo som bol na polícií v Bratislave päť hodín, a keď ma viezli policajti na železničnú stanicu, tak mi povedali, viete Dzurindovci sú inde ako mi. Z domu som odchádzal o polnoci, aj som sa vrátil o polnoci a ráno som išiel do práce. Na pracovisku sa ma nikto na nič nepýtal, správu zo služobnej cesty po mne nikto nechcel, ale cestovný príkaz na služobku mi môj nadriadený podpísal bez poznámky a peniaze za SC mi boli tiež vyplatené !

Po tomto, som bol samozrejme, ako nepotrebný zamestnanec pre ŽSR vyhodený na ulicu, ako nadbytočný, a nie pre porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť závažným spôsobom! Keď som chodil na rôzne pohovory do práce, tak potom čo si prečítali môj profesijný životopis, sa ma opýtali a to prečo Vás prepustili ? A keď som im povedal tento príbeh, tak som už pre nich nebol dobrý, lebo v pozadí bol Dzurinda, a s tým v tej dobe, nechcel mať, nikto nič spoločné, pretože vládla slušnosť a sloboda prejavu. Po 6 mesiacoch, som sa predsa len zamestnal v jednej súkromnej firme na stavbe, ta následne skrachovala a tak som sa opäť zamestnal na mieste robotníka v jednej významnejšej hutníckej firme, kde som sa za necelý rok cez rôzne pozície vypracoval na projektového manažéra (mimochodom som mal na starosti výrobu a montáž oceľovej konštrukcie pre dve výrobné haly pre KIA Žilina) , ale aj tam prišiel iný podnikateľ a položil firmu do smútku. Dnes som chvála bohu už desiaty rok, v jednej súkromnej firme, kde som na pozícií, že na do mnou sú už len majitelia a teda som spokojný a nejaký syndróm vyhorenia mi nehrozí, ako mnohým dnešným mladým po troch mesiacoch v práci.

Takže Vážení čitatelia, toto bolo čistenie po vzniku vlády Mikuláša Dzurindu po PV 1998 a pýtam sa, p. Truban a spol., akéže to bude, to Vaše čistenie ?! Podobné alebo ešte horšie, že si z poctivo pracujúceho človeka spravíte politického nepriateľa, aj keď s politikou nemá nič spoločné a vyhodíte ho na ulicu (aj keď má rodinu a malé deti?) a na jeho miesto dáte, všakže nie „svojho“ človeka, ale takého čo Vám bude zobať z ruky a bude Vás vynášať do neba !?

Preto, všetci nezapredaný zamestnanci v štátnej a verejnej službe, zamyslite sa pred voľbami 2020, keď bude vhadzovať svoj volebný lístok, či aj Vy sa náhodou nestanete záujmom pre týchto čističov !

A Vám páni z Ústavu pamäte národa, kedy si založíte samostatnú divíziu, Pamäť národa na zločiny spáchane kapitalistickým režimom po roku 1989 a hlavne po roku 1993 ?! Koľko psychický slabších ľudí, ako som ja, a s podobným príbehom, je už na nebesiach?! , a ostali po nich nezaopatrené deti – siroty, to Vás na ústave nezaujíma !? Do čerta aj s Vami ! A mne nenavrhnete tiež odškodné ?, ako obetiam fašizmu a komunizmu, aj keď tu žiaden komunizmus nebol, ale len socializmus, čo je obrovský rozdiel, a na náklady Dzurindovcov ?!

A vy pani režisérka Mariana Čengel Solčanská, filmu Únos (nenávistný a plný nepravdy film o Mečiarovi a mečiarizmu – je to filmová spodina! A to som našťastie videl, len ukážky, lebo inak by ma asi šľak trafil s takej jednostrannosti a lži !), nechcete na mojom skutočnom prípade natočiť film napr. Vyhadzov, s tým istým „hviezdnym“ hereckým obsadením ?! A Vy „Pán“ herec, Maroš Kramár, nechcete si zahrať v tomto filme hlavnú postavu Miroslava Dzurindu (ja si svoju rolu zahrajem sám, však ma maskéri urobia o 21 rokov mladším)  a následne po premiére urobíme tlačovú besedu k tomuto trháku a budete nenávistne hovoriť o bratoch Dzurindovcoch, tak ako Vám bolo zle, keď ste musel (naozaj ste musel ?, alebo chcel !), hrať premiéra SR, a nikto z divákov netušil, že to bol pán Mečiar ?!

Prepáčte Vážení čitatelia za dlhší článok (aj tak, sa tam nevmestilo všetko, ale asi bude film), ale stručnejšie opísať tento hnus, sa naozaj nedalo. Ďakujem.