Nie, ani náhodou sa nejdem „navážať“ do mamy Michala Šimečku.
Skôr naopak.
Chcem napísať, tak z rýdzo ľudského pohľadu na celú tu aféru okolo jednej mamy, jedného slovenského politika, niekoľko viet o tom, že z jednej stránky takéto konanie aj ľudsky chápem, čo neznamená, že takéto konanie ospravedlňujem resp. s ním nedajbože súhlasím.
Nuž teda, začnem takto.
Je nadmieru jasné, že každý normálny rodič a mama predovšetkým, ktorý/ktorá chcel/chcela mať deti, tak ich miluje nadovšetko!
A keďže ich miluje nadovšetko, tak im chce dať maximum, čo vlastnými silami, či už mentálnymi, alebo fyzickými, dokáže.
Úplne prirodzený jav milujúcich rodičov.
A pravdepodobne aj mama Michala, mu chcela dať, len to naj, naj.
Aby mal Michal napr. to, čo nemala ona v detstve, v dospievaní…
Ale takto?
Nuž veru, takto sa to nerobí resp. robiť by sa takto nemalo.
Lebo potom je potrebné mať na pamäti, že – „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, pokým sa nerozbije“.
A zdá sa, že ten Martin, sa práve rozbil (v najnevhodnejšiu chvíľu) a veru, už ho nič a nikto nezlepí tak, aby slúžil pôvodnému cieľu…teda, mať sa neoprávnene lepšie, ako na čo mám poctivou prácou, schopnosťami a konaním…
Takže z ľudského hľadiska môžeme poľutovať, ale z hľadiska právneho, nechajme aj v tomto prípade OČTK, rozviazané ruky.


Dosť zvláštny "spor" medzi tebou a... ...
Ferri, veru je pravda, že k prečítaniu... ...
Dobre sa to "uprace", pokiaľ to nie... ...
Popelka, aby som Vám neostal dlžný odpoveď na... ...
V politike však už nejaký čas je a mohli to... ...
Celá debata | RSS tejto debaty