ferro

Dobrý deň, tento môj príspevok na túto tému bude už posledný a to preto lebo z niektorých reakcií je mi smutno z toho, že nepochopili čo bola hlavná myšlienka súvisiaca s terajšou situáciou okolo USS Košice.

Po väčšinou sa asi jedná o čitateľov mladých a je smutné, že sa od svojich rodičov a starých rodičov nedozvedeli, ako to tu fungovalo a že všetko čo vo svojom živote vytvorili malo patriť im na ich prospech a nie západným korporáciám a na prospech obyvateľov v ich štátoch.

Ja som ani náhodou nechcel byť nostalgický za socializmom ( i keď v niektorých veciach je byť za čím), ani náhodou neobhajujem zosnulého Alexandra Rezeša, ani viac násobného premiéra vlády SR p. Mečiara. A už vôbec neplačem nad rozliatym mliekom !

Mojim zámerom bolo poukázať na to, že po voľbách v roku 1994, aby sa p. Mikuláš Dzurinda odvďačil západným korporátom a Američanom zvlášť, za to, že mu dopomohli sa stať premiérom vlády SR, rozpredal za lacný peniaz strategické podniky týmto veľkokapitalistom , a následne sme už neboli čierna diera, ale hneď sme boli súci na všetko.

Hlavná myšlienka mojich dvoch článkov na túto tému je, že západné korporáty u nás skúpili len tie podniky a štátne spoločnosti, ktoré boli garantom okamžitého zisku bez akej koľvek investície do rozvoja a nových technológií a po vyžmýkaní všetkého čo sa dalo, teraz nariekajú, že ich gniavi čínsky trh, niečo nehorázne a smiešne.

Tu si dovolili už odstaviť jednu vysokú pec – prosím naštudujte si ako dlho trvá opäť z prevádzkovať takúto VP.

Teraz si vymýšľam, ale neviem či som ďaleko od pravdy, USS sa už asi obzerá po iných lacných a výnosných oceliarňach v Rumunsku, Bulharsku a na Balkáne a tu v Košiciach za sebou zanechajú vyhasnuté vysoké pece aby v novom pôsobisku nemali túto kedysi pýchu východného Slovenska za konkurenciu. Aj toto sa Vám vidí vážení ako utópia a sci-fi !?  Verte, že mne nie.

Jeden z čitateľov napísal, že som niekým zmanipulovaný až do kosti, áno priznávam, som zmanipulovaný až do špiku kosti, ale jedine životom, ktorý tu žijem už viac ako 50 rokov a neopustil som drahé Slovensko a ani ho nikdy pokiaľ budem žiť neopustím.

V ďalších mojich článkoch sa budem venovať aj iným viac menej politickým témam súčasnosti.