ferro

Vážený pán farár Marián Kuffa, veľmi dobre sa počúvajú Vaše kázne, a aj ja v nich nachádzam veľa božej pravdy aj ľudskej múdrosti. Avšak sa obávam, že to čo tu budete, dúfam, čítať aj Vy, nebude až také príjemné čítanie, a verte myslím to vo vzťahu k cirkvi, ako takej, naozaj dobre a úprimne.

Na úvod, vyslovujem prianie, aby na Slovensku, ale aj inde vo svete, bolo viacej takých farárov, ako ste Vy, ktorý službu bohu preukazuje tým, že sa nevenuje svojim pôžitkom, ale predovšetkým sa stará o „hriešnikov“ a to nie tým, že im len káže z kazateľne v kostole, ale pomáha sa im obrátiť na správnu vieru, a cestu života duševne aj fyzicky, bez ohľadu do akej skupiny obyvateľstva patria alebo do ktorej kategórie ľudí, boli svetskou spoločnosťou zaradení.

Prosím, zamyslite sa nad tým, či by v jednej z Vašich kázni nemalo zaznieť aj toto :

Vážnosť katolíckej cirkvi na Slovensku upadá a hlavný dôvod, tak ako ho vidím ja (myslím seba, nie Vás p. far.), je hlavne v správaní sa väčšiny farárov, či už v mestách alebo na vidieku.

Ježiš, keď si s pomedzi ľudí vybral svojich učeníkov ( dvanástich apoštolov), ktorí ho mali nasledovať, aby s ním išli šíriť a hlásať, slovo božie ( a následne aj po jeho ukrižovaní), hneď im na začiatku nakázal „zbavte sa majetkov svojich !“ a nabádal ich, že budú žiť z toho, čo im pospolitý ľud dá. A čo vidíme dnes, farári majú honosné fary (aj keď nie sú ich vlastníctvom), ľudia im platia z toho, čo sa na svätých omšiach vyzbiera do košíčkov, všetky náklady spojené s prevádzkou fary, spoplatnené sú všetky sviatosti, od krstu až po pohreb ( sú dokonca určené minimálne poplatky za jednotlivé sviatosti), farár potrebuje mať auto, lebo inak, by sa nedokázal premiestniť z jednej farnosti do druhej, ak ich má viac, farári chodia na dovolenky, keď si vyzlečú farské rúcho a oblečú sa do svetských šiat, už nikto nevie, že toto je farár, ale kto ich pozná, môže ich stretnúť aj na tých naj hriešnejších svetských miestach.

Nie, toto všetko nepíšem preto, že by som im závidel, alebo, že by som im nedoprial, ale oni si predsa vybrali cestu služby Bohu, a vzdali sa tak, všetkých svetských pôžitkov, a preto farár, ak chce mať u ľudí rešpekt a úctu, tak by mal byť najskromnejší a naj pokornejší, a už vôbec by nemal vyčnievať nad ostatnými, nami hriešnikmi. Koľko, by sme asi, tak mali na Slovensku farárov, ak by naozaj mali žiť, len z toho čo im ľud v ich farnosti dá, ako dar, či už peňažný alebo v naturáliách, na základe toho, aký vedú skromný život služobníka božieho? Je to smutné, ale asi by nemal kto v kostoloch kázať slovo božie. Veď, ak by farár bol naozaj v tej farnosti, ten, ktorý žije len a len pre službu bohu a nás hriešnikov a neobklopoval sa bohatstvom, ale celé dni by sa venoval modleniu za nás hriešnikov, a rozjímaniu, tak pospolitý ľud, by ho nenechal umrieť od hladu, a aj príbytok, by nemusel mať honosný, ale len, taký ktorý mu umožní na dnešnú dobu dôstojne žiť. A čo by sa stalo s takým farárom, alebo aj s vysokým cirkevným hodnostárom, ktorý by v kostole na omši povedal veriacim, že od budúcej svätej omši, si prosím zmeňte v kostole zasadací poriadok, tak, že vpredu chcem, aby sedeli Tí najchudobnejší, chorí, nemohúci a slabí a Vy boháči, a farizeji, nech sa páči do zadných lavíc, aby ste pred sebou videli sedieť tých, ktorým je treba pomáhať a nie ich odsúvať na zadné sedadlá. Veď to vidíme pri všetkých väčších cirkevných sviatkoch, alebo pri takej významnej udalosti, ako bola inaugurácia p. Čaputovej za „prezidentku“ SR a bola slávnostná svätá omša ( hlavne keď to vysiela v priamom prenose RTVS), že v prvých laviciach sedia Tí „vyvolení“ – prezident SR, celá vláda SR, čelný predstavitelia NR SR, všetci ústavní činitelia SR, ekonomická smotánka a Tí ľud pospolití, čo na nich všetkých drieš, nech sa páči do zadných lavíc alebo von z kostola, keď sa už tam ne pomestíš ! Veď, keď Ježiš zvestovával slovo božie, širokým masám ľudu, tak všetci Tí bohatí a mocní farizeji, stáli na konci davu, alebo tam posielali, len svojich zvedov.

Tak isto, načo je na Slovensku potrebné stavať toľko nových a honosných kostolov, keď je na dedine, ale aj v mestách, nádherný starý kostol (historický skvost), ktorý je potrebné, len zrekonštruovať. Ale nie, pán farár a vyššie cirkevné hodnosti, sú za takúto honosnú výstavbu, lebo je potrebné zväčšiť majetok cirkvi a My predsa, služobníci boží, nebudeme mať svoje kázne v nejakom starom kostole, atď. atď.

Viac sa o tom rozpisovať nebudem, chcel som len jasne cirkvi naznačiť, že keď sa nevrátia, k pôvodným duchovným hodnotám, ktoré šíril Ježiš, keď chodil po tejto zemi, a to pre služobníkov božích – farárov a vyšších cirkevných hodnostárov, skromnosť a pokoru, tak vážnosť katolíckej cirkvi u občanov SR môže klesnúť až na nulu a zvíťazí bezbrehý liberalizmus a za tým už príde len trest boží v novodobej podobe Sodomy a Gomory !

A My, drahí kresťania, ovečky božie, si uvedomme, že nie ten, je pravý kresťan, ktorý pravidelne chodí raz týždenne na spoveď a následne sa v čo najdrahších autách a najkrajších šatách, raz týždenne v nedeľu a na prikázané sviatky ukáže pred ostatnými v kostole aj s celou rodinkou, v prvých laviciach, ale pravý kresťan je ten, čo sa snaží žiť podľa desiatich božích prikázaní. Lebo čo je to platné, že sedíš v nedeľu na svätej omši v kostole v prvej lavici, aby Ťa každý videl, keď nepočúvaš slovo božie, ale hlavou sa Ti už hemžia myšlienky, ako blížnemu svojmu hneď v pondelok znepríjemníš život, lebo on je krajší, bohatší a prípadne aj múdrejší, ako si Ty, ale to nevadí, že páchaš vedome zlo, veď v piatok opäť pôjdeš na spoveď, a za tieto hriechy dostaneš 3x Otčenáš a 2x Zdravas Mária, v nedeľu sa opäť objavíš, hneď v prvej lavici v kostole a budeš váženým občanom, ktorý je ten najsprávnejší kresťan ( takým sa nehovorí kresťan , ale farizej, a tých Ježiš z Dómu svoj Otca, vyháňal).

Pretože každý sme hriešny a páchame hriech, ale je rozdiel, keď páchame hriech nevedomky (lebo niekedy aj pomoc nie je pomoc, aj keď to myslíme dobre), ako keď vedome blížnemu svojmu ubližujeme.

Lebo ja hovorím, že na smrteľnej posteli, pri poslednom pomazaní, je už veľmi neskoro, aby sme blížnych svojich prosili o odpustenie, že sme im ublížili vedome, žiť treba tak, aby sme ich na konci svojho života prosili o odpustenie za to, že ak sme im ublížili, tak to nebolo vedome a cielene, ale z lásky k ním.

Na záver ešte jedno pripomenutie všetkým hodnostárom cirkvi, keď sa farizeji pýtali Ježiša, či majú platiť desiatky rímskemu cisárovi, tak Ježiš zobral do ruky rímsky peniaz, na ktorom bol vyobrazený rímsky cisár, a povedal „čo je cisárove, Cisárovi a čo je božie, Bohu“, viete vážení cirkevní hodnostári, čo tým Ježiš chcel povedať ? Nuž ja si myslím a som o tom, presvedčený, že Vám, ako služobníkom božím, na tomto svete, nemajú byť majetkom veci hmotné a peniaze, ale Vaším jediným majetkom, ktorý ste dostali od Boha, lebo ste sa slobodne rozhodli slúžiť mu, je slovo božie, ktoré mate pravdivo a pokorne šíriť pomedzi nás hriešnikov, a potom sa aj ľud, vráti späť k cirkvi a hodnotám, ktoré skrz Vás hlása !