ferro

Milé moje deti, mladšie ako 40 rokov. Ja som v socializme prežil rovných 23 rokov, a teda môj pohľad na život v SSR ( Slovenská socialistická republika), by už asi nemal byť pohľad človeka, ktorý o tomto štátnom zriadení vie, len z rozprávania. Hneď na úvod chcem jasne uviesť, že nebudem písať o Československu, ľudovodemokratickom, z obdobia rokov 1948 až 1960, ale o SSR, ktorá vznikla v rámci ČSSR (Československá socialistická republika) od roku 1960.

Život z tohto obdobia som začal vnímať, keď som mal nejakých 8 – 9 rokov (1974 – 1975). Z tohto obdobia mám hlboko v pamäti, hlavne časy, keď sme celé dva letné prázdninové mesiace strávili u starých rodičov na dedine, na severovýchode Slovenska. Prial by som také prázdniny aj dnešným deťom. Samozrejme nebudem porovnávať vtedajšie technické vymoženosti z dnešnými, to naozaj nejde, ale chodievať na pole zo starými rodičmi obracať nakosenú trávu aj dvakrát do dňa, aby poriadne preschla aby bolo seno na zimu pre kone, kravy, ovce, kozy, a tak isto to bolo aj zo slamou po žatve, aby bolo čo na podstielku pod domáce zvieratká (tu už pribudli aj prasiatka). Znášanie sena a slamy z polí na rebriňákoch, keď nás pri doptani sena a slamy do voza, všetko pichalo a rezalo, keď sa blížila búrka, bolo treba si pohnúť a pod. Vymlátené zrno, na motorových pojazdných mláťačkách sa ručne vedrami naberalo do vriec, niečo išlo na zomletie na múku, niečo sa šrotovalo, aby bolo čo dať prasiatkam, a niečo sa nechalo, ako potrava pre hydinu. A samozrejme chodievali sme aj s kravami na pašu, do torbečky (malá závesná taštička na plece) kus chleba a paštéta Májka, alebo kus slaninky a pod. Tak čo dnešná mládež, až do teraz nudné čítanie? Nuž, ale nie všetko v rámci kolektivizácie komunisti maloroľníkom vzali, oni sa hlavne zamerali na viac rovinaté oblasti (hlavne juh Slovenska), kde sa dali rozorať medze a spojiť do veľkých lánov. Počas tých dvoch mesiacov, som si ako mestský „pastier“ kráv dokázal zarobiť až 800 Kčs a to bol na tú dobu naozaj pekný peniaz !

Ja samozrejme, tým nechcem povedať, že dnešné deti majú chodiť s kravami na pole, ale viesť ich ku skromnosti, a hlavne pokore, voči svojím starým rodičom a rodičom, je namieste ! A trochu tej fyzickej práce im absolútne neuškodí ! A aspoň počas letných prázdnin, tú všetku elektroniku nabok !

Mýtus o tom, ako nebolo dostať mandarínky, pomaranče, banány sa už ani nedá počúvať. Áno, toto exotické ovocie mám s týchto dôb spojené hlavne s Mikulášom, keď sme si na oknách vo vyčistených čižmách a topánkach, nachádzali vrecúška so sladkosťami, ale aj týmto exotickým ovocím, Avšak čoho bolo nadostač v tej dobe, tak to boli naše Slovenské jablká, hrušky, slivky, čerešne, ale aj marhule a broskyne. Dnes máme na pulte v našich obchodných reťazcov ovocie od výmyslu sveta, ale domácich slovenských jabĺk, sliviek, hrušiek a pod., tak to by ste márne hľadali. Keď sme v tej dobe kúpili v obchode čerstvé slovenské, krásne červené paradajky (samozrejme, keď bola sezóna, leto, jeseň), tak mali chuť po slniečku. Áno dnes si môžeme paradajky kúpiť aj v zimných mesiacoch, ale ich chuť je vždy rovnaká, či v lete, či v zime – samá umelyna a chuť žiadna. Veď viete, ako má chutiť čerstvo odtrhnutá paradajka na záhradke z kríčka, mňam !

Zemiaky?, veď to bola naša najpestovanejšia surovina a mohli sme ju aj vyvážať. Nezabudnuteľné zemiakové brigády, ktoré sme vôbec, nevnímali, ako niečo nútené, kopec srandy a zážitkov. (možno niektorí, rozmaznaný gymnazisti s tým mali problém)

Cukrová repa, obilniny a samozrejme živočíšna výroba, na vysokej úrovni ( žiaden prasací mor a podobné dnešné novodobé zvieracie choroby) a hlavne sebestačnosť. Slovensko a kraj slovenský, bol a mal aj ostať agrárnym ! Ani RVHP ( Rada vzájomnej hospodárske pomoci (spolok štátov bývalého socialistického bloku), nám nenadiktovala, koľko môžeme vypestovať ovocia, koľko dochovať prasiat, oviec kráv a pod. Dnes nám po vstupe do EÚ, okamžite dali kôty, tak vážení, môžete dopestovať, len toľko a dochovať, len toľko a žiadne domáce dotácie do poľnohospodárstva (to si môžeme dovoliť, len My !, staré členské štáty a nie Vy, bývalí, zaostalí východný blok), a keď budete mať málo, tak My Vám za „lacný“ peniaz, mile radi predáme to naše „prvotriedne“ „zboží“ !

Stavali sa nové materské škôlky, školy, nemocnice, byty (štátne, podnikové, družstevné), nové závody, budovala sa elektrická sieť (plná samostatnosť) a pod. Koľko, že sa od roku 1989 postavilo nových základných škôl, škôlok, nemocníc, nových slovenských podnikov a pod.?, spočítajte na prstoch, no dobre, oboch rúk ! A to všetko bolo v štátnych rukách, peniaze z nich plynuli do slovenského rozpočtu (pravda cez štátny rozpočet ČSSR, preto vtedy vznikol dojem, že Slovensko dopláca na Čechov a hovorilo sa tomu Prahocentrizmus, dnes však máme politický Blavocentrizmus a ekonomický EÚcentrizmus ).

Bolo silné sociálne zázemie, mladomanželské pôžičky, stredné odborné školstvo prepojené na materské závody, kde po vyučení sa zamestnával robotnícky káder, primerané množstvo vysokých škôl, tituly boli len Ing., MUDr., JUDr. a pod.  Dnes má už takmer každý, aspoň Bc. pred menom a Mgr., väčšinou po absolvovaní „náročného“ štúdia na sociálnu prácu !

Základná vojenská služba, ktorá za dva roky na vojenčine, ak už nič iné, tak aspoň s chlapcov urobila chlapov, ktorý po návrate z vojenčiny boli oveľa lepšie pripravený na samostatný život bez rodičov (mamky a otecka) a mohli si založiť rodinu. Dnes, keď mi nejaký mladý muž podá svoju pravicu, tak mám pocit, že som zovrel nejakú špongiu, a nie chlapskú ruku 20 ročného mladíka ! A keď je nejaký problém, tak mamka, otecko pomôžte ! Každý chce len študovať, a následne sadnúť do kancelárie, ale plat mi dajte vysoký, som predsa študovaný !

Aj ja mám vysokú školu (Ing., socialistickú, ukončenú 1990), denné štúdium, ale pred ňou som poctivo zarezával v zamestnaní a dnes, keď som prešiel viacero riadiacich funkcii, môžem s kľudným svedomím povedať, že si vážim, každého poctivo pracujúceho robotníka (aj smetiara) a ani náhodou, im nechcem odobrať hlasovacie právo, ba práve naopak, ich hlas by mal mať dvojitú váhu. Samozrejme, že vojenčina väčšinou nevoňala intelektuálom, hercom a umelcom. Boli a sú navyknutý na onakvejší životný štýl (ale tiež nehádžem všetkých do jedného vreca).

Cestovanie v dobe socializmu do zahraničia, áno bolo obťažnejšie, boli hranice a hlavne na ten „vysnívaný“ západ, bolo sa ťažko dostať. Avšak vtedy bola taká doba, svet bol rozdelený na východný a západný blok, a nielen My, sme si chránili svoje hranice, ale aj západ, aj tam z druhej strany boli vojaci. Áno priznávam, bola to chyba režimu, že im neumožnili, kto chcel, vycestovať na „západ“ a potom nech sa páči kľudne sa vráť späť, ale pravda je taká, že väčšina, čo „utekala“ na západ bola z kruhov inteligencie, kultúry (umelci, hudobníci, herci) a samozrejme v socializme výborne vyštudovaný a v socializme výborne zapracovaní vedci ! Obyčajný pracovitý ľud nemal potrebu, a ani na to nemal peniaze, aby išiel niekde do Španielska k moru na dovolenku. Chodilo sa do Bulharska, Rumunska, ale aj do Juhoslávie ( bolo treba už víza), ale ja k severnému moru do NDR alebo Poľska a hlavne doma – Vysoké Tatry a pod. Každý závod mal svoje rekreačne ubytovne v rámci ROH (Revolučné odborové hnutie), deti chodili každoročne do pionierskych táborov, ktoré ROH svojím zamestnancom ponúkalo. A dnes , koľko, že obyčajných ľudí si dovolí, aj keď bez hraníc medzi štátmi EÚ, ísť na dovolenku k moru, alebo dať dieťa do drahého detského letného tábora ?. Áno, aj dnes sa chodí na „západ“,  hlavne do Rakúska a Nemecka, chodia tam naše ženy, mladé, stredné aj staršie, utierať rakúskym a nemeckým dôchodcom zadky, a naši muži, tam chodia za prácou, lebo tam už niet robotníckej pracovnej sily ( a doma, kto bude pracovať, privezieme z tretích štátov ?!). Toto, je tiež jedna z vymoženosti kapitalizmu ! Za socializmu, keď som chodil do práce, tak som sa tešil, v práci bola super atmosféra, nikto nikoho nešpehoval, nikto nikomu nič nezávidel, a hlavne, keď som večer líhal do postele, tak som nemusel zaspávať z pocitom a obavami, strachom, či keď ráno prídem do práce, či ma z nej nevyhodia, lebo podnikateľ, veľkopodnikateľ už nemá také zisky ako si predstavoval, resp. sa firma vytunelovala a pod. !

A viete milá mládež a stredná generácia, ktorí, že to občania ČSSR boli najviac nespokojný s  vtedajším zriadením ?, nuž boli to po väčšinou umelci, ako napríklad pani Hanka Zagorová, ktorá mala ročný príjem na úrovni 600 000 Kčs a iný umelci až do dvoch miliónov Kčs/rok. A teda Tí naozaj v socializme, kde všetko bolo štátne a súkromný majetok bol takmer nulový, tak Tí naozaj už nevedeli čo s peniazmi a teda chceli zmenu režimu, aby si mohli poskupovať, to čo pracujúci ľud svojou poctivou prácou za 40 rokov postavil, aby si mohli kúpiť drahé autá, aby si mohli chodiť po luxusných dovolenkách a pod. Tak áno, pre tých bolo socialistické zriadenie, ako domáce väzenie, aj keď si tu žili ako v bavlnke a natáčali socialistické filmy (niektoré, áno filmové skvosty !) a dnes sa k ním hanbia priznať, bolo zložených množstvo nádherný melódií a piesní, ktoré sa ešte aj dnes hrávajú a dajú sa počúvať (apropo RTVS, prečo mladým nezopakujete z archívu REPETE, lebo bolo za Mečiara ?!, ale veď tie piesne vznikli a boli zložené ďaleko pred ním, v socializme).

Ešte by bolo o čom písať a porovnávať, ale viem, že dlhé články málo kto číta. Chcem všetkých, čo dočítali tento článok až tu do konca, uistiť, že mi nie je smutno za socializmom a ani za súdruhmi (hlavne funkcionári KSS a KSČ), len som chcel poukázať na to, že veľa vecí sme si mali z toho obdobia ponechať a postupne vylepšovať, a meniť, len to, čo bolo zlé a nefunkčné. A hlavne som chcel dnešným 40-níkom a mladším týmto povedať, že počúvajú o živote s pred roka 1989, len samé zlé veci a hlúposti. Áno v budúcich mojich článkoch sa nevyhnem ani téme Štb a disidentstve, to bude tiež zaujímavé čítanie, hlavne, kto bol záujmom Štb, a kto boli, a kým platení títo ľudia (disidenti) !

Záver:

Hlavne pracujúci ľud, ktorí sa tiež vo veľkej miere zúčastňoval všeľudových zhromaždení na námestiach v období po 17.11.1989 a následne až do ukončenia vlády jednej strany, si absolútne neželal, takú zmenu režimu, ktorá by im zobrala všetky tie sociálne výdobytky socializmu a už vôbec neštrngali na námestiach za to, aby to, čo budovali pre svoje deti a budúce generácie, sa rozpredalo západným a americkým chamtivým korporátom (čo sa predalo do rúk ruských kapitalistov ?!), a načo to vlastne chceli od nás, keď sa podľa nich v socializme na Slovensku nič nevybudovalo – toto je tragédia pre národ slovenský na dlhé roky dopredu ! Pred rokom 1989 sme tu mali sovietske vojská (priznám sa, ja som sa s nimi nikdy osobne nestretol, ani som ich nevidel, ako sa presúvajú cez našu republiku, dnes sa zastaví celý život na Slovensku, keď sa po našich cestách presúvajú U.S. Army kolóny, a ešte sa tým naše média vo svojich reportážach chvália a prezentuje sa to ako niečo normálne, lebo to je pre našu bezpečnosť !), ale stali sme sa otrokmi západného a amerického veľkokapitálu ! „LIDÉ, BDĚTE !“