ferro

A opäť, ako každý boží rok od 1990, sa v médiách, hlavne tzv. HP, žiaľ ešte stále aj v RTVS, šíria o dobe socialistickej, o dobe z pred 17. novembra 1989, len samé bludy, lži, vedome nepravdy, kydy, manipulácie, dezinformácie, hoaxy…

Naozaj už stačilo!

Je potrebné o tejto téme, o tejto prednovembrovej dobe, začať hovoriť tak, ako to spomenul vo svojom úvodníku jeden z moderátorov TA3 – „Povedzme si to na plné ústa“!

Dosť bolo klamstiev a zavádzania mladej generácie, ktorá si tieto časy „pamätá“ len z takýchto kydov!

My, čo sme tú dobu zažili, už ako dospelí, ako dospelí pracujúci, prinášajme o tejto dobe autentické svedectvá, pokiaľ sme ešte tu!

Ja netvrdím, že všetko bolo super, že neboli chyby, pochybenia, ba dokonca aj veľmi veľké neprávosti.

Ale tie neboli v tak hromadnom, obludnom rozsahu, ako to zažívame dnes po 35. rokoch budovania svetelnejších kapitalistických zajtrajškov.

Po 35. rokoch budovania slobodného resp. „slobodného“ kapitalistického spôsobu, totálne konzumného(!) života na obraz západnej demokracie resp. „demokracie“, sme to dopracovali až takmer k 3. svetovej jadrovej vojne!!!

Na úvod, kým prejdem k hlavnej myšlienke, k hlavnej téme tohto môjho 17.novembrového článku, uvediem niekoľko faktov, bez komentára, z doby, z pred 17. novembrovej 89, heslovite – pred 17. novembrom 1989 socialisticky človek nepoznal, ba dokonca nikdy ani len nepočul tieto slová a výrazy- Úrad práce, nezamestnanosť, mimovládne organizácie, rekvalifikácia, oligarcha, lobista, eurofondy, Európska centrálna banka…a už vôbec nikde na uliciach, na obchodoch, vo výkladoch…v bežnom živote, nevidel nadpisy, názvy v azbuke, teda po rusky, tak ako to dnes všade vidíme v angličtine.

Vtedy bola krčma, pohostinstvo…dnes je to Pub…vtedy bol obchod…dnes je to Shop alebo Supermarket rýdzo zahraničný – západný…a tak ďalej, a tak ďalej…

A teraz k tej najväčšej manipulácií s dnešnou mládežou a tými, ktorí si časy socialistické nepamätajú lebo boli vtedy deťmi v rannom detskom veku, teda dnešným 40-nikom a mladším.

Státe, aj počas dnešných dní, tu počúvame z médií, žiaľ ešte aj z STVR, aká tu bola vtedy nesloboda.

Hlavne nesloboda vyjadrovania sa!

Ako si nikto nemohol otvoriť ústa kriticky ku KSČ/KSS, k vtedajšiemu socialistickému zriadeniu lebo ihneď išiel za mreže resp. bol perzekvovaný štátnou mocou!

Iste, aj to bolo.

Ale o akú kritiku išlo?

O vecnú?

Alebo to bola kritika poväčšine tých, čo buď mali, ako sa hovorí „tuleniu nemoc“, teda že mali obe dlane otočené vzad a len špekulovali, ako nerobiť alebo išlo o tých, ktorých socialistická spoločnosť platila nadmieru dobre, mali množstvo peňazí, víl, chalúp, aj autá západných značiek, ale ani na to tie svoje, všetky vtedajšie milióny nemohli minúť a hľadali spôsob ako s nimi naložiť tak, aby im prinášali ešte väčšie zisky?

Ale toto sa v socializme realizovať nedalo! Toto mohli začať realizovať až teraz v kapitalizme!

Áno, takáto kritika nebola po vôli vtedajšej vládnej komunistickej moci!

Ale ak išlo o kritiku vecnú a sám kritizujúci ponúkol nielen riešenie, ale aj svoju osobnú zaangažovanosť na riešení daného problému, tak za takú kritiku a nápady nešiel do väzenia, ale bol patrične aj odmenený a vládnou mocou vypočutý!

Napr. – najlepší zlepšovateľ, zaslúžilý pracovník…ale aj národný umelec, zaslúžilý umelec – však?, napr. Milan Kňažko…

A teraz k dnešnej slobode resp. „slobode“ v štátnej a verejnej správe a sfére.

Pred 17.novembrom 1989 bolo všetko štátne a tak akákoľvek kritika, bola vnímaná ako kritika vládnej moci, vtedy výhradne KSČ/KSS.

Dnes v médiách počúvame akú tu máme slobodu…

Naozaj?

Tak sa pozrime, keď dnes niekto pracuje v štátnej alebo verejnej sfére.

Je jedno aká vládna moc je momentálne pri moci, každá z nich si do vedúcich pozícií dosadzuje svojich nominantov (vraj na základe transparentného výberového konania! Nedajte sa vysmiať!),ktorí sa tam menia naozaj často a zväčša sú to ľudia, ktorí k danej problematike majú tak ďaleko, ako v tejto chvíli ja na Mars!

A teraz k tej slobode.

Nože Slováci, vy čo pracujete v štátnej, verejnej sfére resp. v súkromných firmách vždy napojených na štátne zákazky, akú máte slobodu vyjadrovania sa smerom k svojim nadriadeným, smerom v tej dobe k aktuálnej vládnej moci?

Nuž vedzte, že oveľa menšiu, akú sme mali my pred 17. novembrom 89 a ešte chvíľu po ňom!

Kto z vás si dovolí v štátnej alebo verejnej spoločnosti, podniku…kritizovať šéfa spoločnosti, ktorý tam bol, je dosadený práve aktuálnou vládnucu mocou?

Kto z vás, si na chodbách štátnej, verejnej správe dovolí nahlas kritizovať práve v tej dobe vládnucu moc?

Nuž málo kto z vás lebo okamžite ste na dlažbe!

Stalo sa to aj mne!

Dnes to nie je tak, ako pred 17. novembrom 89, že aj keď vás z nejakej pozície vyhodili z akéhokoľvek dôvodu (nie len kritika KSČ/KSS, ale napr. alkohol, porušovanie pracovnej disciplíny, trestné činy, lenivosť…), tak ste neostali na ulici bez práce, bez príjmu, bez možnosti bývania…, ale išli ste pracovať inde lebo vtedy podľa vtedajšej Ústavy a zákonov ČSSR, bolo pracovať a byť zamestnaný povinné, povinnosť!

Takže o akej slobode to dnes hovoríme?

Alebo ak ste zamestnaný v súkromnom sektore, ste voči zamestnávateľovi slobodný?

Môžete sa k nemu vyjadrovať kriticky a pritom chcete v tejto firme ostať pracovať aj naďalej lebo vás ta práca nie len živý ale aj osobne napĺňa a baví vás?

Naozaj môžete?

Nuž nemôžete!

Okamžite ste na dlažbe!

A keď si takýto kapitalista zmyslí, že už má dosť a sa mu už ďalej podnikať nechce, tak všetkých poprepúšťa a ide si užívať, za vami vyrobené peniaze a majetky!

Alebo čo je ešte horšie, je to, že takýto tiež „podnikateľ“ vlastnou neschopnosťou narobí dlhy na všetky 4 svetové strany, nevyplatí mzdu svojim zamestnancom a firmu položí na kolená do krachu!

A vy vtedy máte tú vysnívanú kapitalistickú slobodu ísť kade ľahšie…

Takže áno, za ostatných 35 rokov budovania svetlejších kapitalistických zajtrajškov sme sa od slobodnej neslobody dopracovali k neslobodnej slobode!!!