ferro

Gustáv Husák je jednou z najvýznamnejších postáv, osobnosti národa slovenského v jeho novodobej histórií. O tom niet pochýb.

A ako každý politik, tak aj on mal svoje svetle stránky a aj tie nie celkom šťastné, ale nie o tom je dnes môj článok.

Môj článok je opäť na adresu tej časti našej inteligencie, ktorá sa radí medzi umelcov – herci, spisovatelia…

Môj článok je o tom, že aj dnes platia, teda podľa mňa, aby ma niekto nezahriakol, že píšem v mene všetkých Slovákov, slová ktoré Gustáv Husák vyriekol na adresu kultúrnej obce, teda kultúrnej inteligencie, na XIV. Zjazde KSČ v 1971.

Verím, že je možné spomenúť takéto historické fakty a nikto ma nebude popoťahovať za to, že šírim a propagujem ideológiu popierania ľudských práv a slobôd. Iste nie lebo inak by na Slovensku bola zakázaná KSS. A tá ako vieme zakázaná nie je.

A budem citovať výroky Gustáva Husáka odvysielané na obrazovkách vtedajšej RTVS.

Takže pokračujem ďalej.

Dnes máme na Slovensku ďalší humbug časti kultúrnej verejnosti, ktorá na raty kričí, že dnešná vládna moc, v podaní SNS, presnejšie prostredníctvom Šimkovičovej a spol., ide zničiť komplet slovenskú kultúru, celú kultúrnu obec a najviac sa ozývajú stále tí istí herci a umelci, ktorí už dlhé roky vystupujú po boku tých politických subjektov, ktoré sú proti tým politickým subjektom, ktoré sú napr. dnes vo vládnej koalícií.

Sú to tí umelci, tá časť našej kultúrnej obce, ktorá je platená z peňazí nás všetkých a presadzujú v našej kultúre absolútne menšinové, podľa mňa antikultúrne prvky, ktoré s kultúrou nemajú nič spoločné!

Áno, mám na mysli hlavne tie „veľdiela“, kde sa prezentuje LGBTI ideológia – napr. vystupovanie naháčov na javisku, objímanie sa hercov rovnakého pohlavia a tak pod.

Dobre, ak si niekto takúto kultúru zaplatí zo svojho, ak takéto „veľdiela“ zaplnia sály divadelných scén natoľko, že zo vstupného sa títo umelci, od autorov, dramaturgie, réžie, scén, hercov…uživia, tak potom nech sa páči.

Ale aby sme takúto, podľa mňa, antikultúru platili z peňazí nás všetkých, tak to teda nie!

Alebo, čo je to za kultúra natáčať filmy s rýdzo jednostranným politickým zameraním všakovaké Únosy, Svine…pýtam sa, aké boli náklady na tieto „apolitické“ braky z nášho spoločného mešca? Chodí niekto na nich do kín, zarobili si na seba, aspoň pokryli vlastne výrobne náklady, následne po uvedení na našu filmovú scénu?

Alebo boli vytvorené, len na to, aby si jednorazovo splnili svoju „apolitickú“ úlohu?

A to len a výhradne voči jednému politickému prúdu?!

A teraz je v mojom článku čas na to, aby som, ak dovolíte, odcitoval Gustáva Husáka, čo o takýchto umelcoch povedal na spomínanom XIV. Zjazde KSČ už v roku 1971, pred dlhými 53. rokmi.

A skúsme v nich nájsť spojitosť s dnešnou časťou, zanedbateľnou časťou, hlasno skrze „objektívne“ média kričiacou častou, našej slovenskej kultúrnej obce.

Citujem – „Aké tendencie sa do našej literatúry dostávajú. Do všetkých oblasti umenia. Úpadkové, rozkladné tendencie. Že v buržoáznej spoločnosti vznikajú z rozporov triednych, ktoré sú tam, vznikajú takéto tendencie, to chápeme. Ale žeby svetovosť našich umelcov a kultúrnych pracovníkov bola v tom, že tieto rozkladné, úpadkové myšlienky vznikle v inom triednom prostredí má transplantovať na naše podmienky a otravovať tým našich pracujúcich, tak tu je nejaká zvrátenosť. A roky sa to tolerovalo. Novotný mariáš s nimi hrával, tak boli veľkí títo spisovatelia, mohli to kľudne zanášať, pravda. A stalo sa to samozrejmým. Dneska som počul i také, teda nie dnes konkrétne, ale nedávno, také hlasy, hovoria, že  z tejto oblasti niektorí, že je to horšie ako za Novotného. Ja myslím, že pracujúci človek, čestný človek, takto o tom nehovorí. Avšak tí, ktorí pašovali do našej verejnosti, do nášho umenia a kultúry západne rozkladné malomeštiacke, meštiacke vplyvy, právom hovoria, že je to horšie, pretože to trpieť nebudeme…, …isté problémy sú s časťou inteligencie. Sa tu za roky dopestovala u nás, taká malomeštiacka deformácia, predstáv o postavení inteligencie v spoločnosti. Mladý chlapec, tam napíše na dve, na tri stránky čosi. Vyhlásený za spisovateľa od svojich dvadsiatich piatich rokov doživotne, považuje za právo, že spoločnosť ako takého veľkého cenného človeka ho má držať. Si nevymýšľam. Nechcem mená uvádzať, faktické veci. A sa mu dá hneď tvorivé štipendium, nič nevytvoril, nikdy nič neukázal, že vie vytvoriť. Vyradený z inej práce, stáva sa profesionálnym spisovateľom. Prosím Vás, my máme profesionálnych spisovateľov asi dva razy toľko ako Francúzsko alebo niektoré iné omnoho väčšie štáty než my. Z toho vzniká toto privilegované postavenie. Však. Priemer často. Trocha to opeprí nejakými oplzlosťami, sem tam dva, tri pornografické výrazy a už hovorí, aký som svetový, však. To sa nosí v New Yorku, jak to, že to neuznáte, že ja som takýto svetový. A my to trpíme, dívane sa na to, vydávame to za peniaze, ide to do šrotu lebo to nikto nečíta, však. A pestujeme kult voľajakých privilegovaných ľudí.

My si talenty vážime. Vážime si poctivého robotníka, vážime si poctivého spisovateľa, ktorý má talent, ale flákača, ani na závode, ani na kultúrnom poli si nevážime a vážiť nemôžeme…, …Často citujú štúrovcov, spisovateľov z tej garnitúry. A keď si tam v tej spisovateľskej krčme vypijú, ktorá sa ušľachtilé volá klub, každý sa cíti aspoň ako Jánošík alebo Ľudovít Štúr. Ale za akých podmienok žili a pracovali títo ľudia, ako ich základná myšlienka bola služba tomuto ľudu, pracujúcemu ľudu, to pravda, už sa na vedomie neberie…, …Hovoria že po našom zjazde tu začne nejaké liberálne obdobie a tak ďalej. Ak je na mysli sloboda, sloboda pracujúceho človeka, rozšírenie socialistickej demokracie, áno, to budeme robiť. Ak je na mysli sloboda pre malomeštiacke tendencie, pre zakladanie nového rozvratu, pre prvé korienky novej kontrarevolúcie, o tom nech si nikto nerobí ilúzie…, každá mačka, keď si prsty voľakde spáli, tak si druhý raz dáva pozor. A my sme sa v 68-9. roku riadne spálili, riadne poučili, aby sme ešte raz trpeli kontraband zo Západu sem pašovaný alebo z reakčných skupín doma vytváraný“ – https://www.youtube.com/watch?v=7W5iHDSo9Mc

Isteže sa tento prejav Gustáva Husáka nedá implementovať v plnej miere na dnešnú dobu.

Dnes pri tejto vláde tu máme demokraciu a každý môže konať ako uzná za vhodné, pokiaľ je to v medziach ústavnosti a zákonnosti.

Každý si tu môže šíriť kultúru, akú len chce. Teda aj „kultúru“ napr. takú akú sme videli pri oddelenej hlave Pavla Országha Hviezdoslava alebo pri akýchsi „divadelných“ predstaveniach s LBGTI tematikou, kde sa na javisku exhibicionisticky pretŕčajú nahí „herci“, objímajúci sa rovnakého pohlavia a pod.

Ale takáto „kultúra“ absolútne menšinová, ktorú absolútna väčšina spoločnosti neuznáva, tak takáto by z peňazí nás všetkých nemala byť hradená.

A zároveň by sa nemala hradiť ani taká kultúra resp. „kultúra“, ktorú nikto nechce a končí v šrote!

Takže áno, je potrebné sa zamyslieť, či už pred 53. rokmi Gustáv Husák o týchto veciach nehovoril nadčasovo. Či sa takéto veci tu na Slovensku nedejú, nediali od 1990, od vzniku samostatnej SR a hlavne počas rokov 2020-2023.