ferro

Už vyše 30 rokov máme na Slovensku Vianoce v spoločenskom, štátnom… prostredí, ktoré je vraj slobodné, demokratické, spravodlivé…teda kapitalistické!

A z každej strany počúvame (hlavne od tých, ktorí v čase novembra 1989 boli malými deťmi alebo ešte neboli ani v pláne!(, že Vianoce pred novembrom 1989 boli zlé, nedobré, nudné, bez kostolov, bez mandarínok, bez banánov…teda socialistické a to je teda bakané, fuj!

Nuž teda, je potrebné o Vianociach z pred novembra 1989 prinášať informácie, ako to tu vlastne počas Vianoc bolo, pokiaľ sme toho ešte my, živými dôkazmi!

POZOR!

Budem opisovať Vianoce, ktoré som ako dieťa zažil a neskôr už aj ako dospelý, v období medzi 1975 až 1989!

Takže nech mi nikto nepodsúva Vianoce rokov 50. minulého storočia!

Nuž teda, aké že to boli Vianoce v čase rozkvetu socializmu v rokoch 1975-1989?

Jedným slovom – NÁDHERNÉ!!!

Ja si nepamätám, žiadne dlhé rady na mandarínky, pomaranče, banány…kupovala to zväčša mama a teda vždy sme ich mali a nepamätám sa, žeby som ju niekedy počul nadávať, sťažovať sa…, že opäť dlhé hodiny kdesi na ne v rade stála…, i keď viac sme mali ovocie to naše, domáce, Slovenské – z Ovocia a Zeleniny (pre mladých to bol názov obchodu s týmito komoditami, veľmi kvalitnými, domácimi, slovenskými!), ale aj od starých rodičov – jablká, hrušky, slivky…

Ničím nekonzervované, ničím chemicky neošetrované…

Áno, dnes v zahraničných supermarketoch, si Slováci môžu kúpiť bársaké tropické ovocie, ale ako dlho doma vydržia? A akú majú chuť? Umelú!

Banány kúpite ešte takmer zelené a na druhý deň sú v kuchyni na stole, už čierne!

Prišli z diaľky, ktovie kedy a ktovie ako dlho boli držané v chlade a mraze vo veľkoskladoch supermarketov lebo boli kúpene v čase kedy ich  bolo na trhu hojne a predávajú sa v čase, kedy je po nich dopyt najväčší a teda aj cena stúpa!

Čo narobíme, hold kapitalizmus!

Nič iné, len rýchly a veľký zisk, majú vždy  tí “dobrosrdeční“ kapitalisti, na srdci!

Takmer v každej rodine, ak nie v úplne každej rodine, rozvoniaval živý vianočný stromček – borovica – sosna, jedlička – a nie ako dnes – umeliny!

Ak vôbec!

Takmer v každej rodine nesmel chýbať na vianočnom štedrovečernom stole kapor – kapor zakúpený ešte ako živý na vonkajších predajných miestach.

Tiež si pamätám, ako nám plával doma vo vani a ako ho potom otec jedným silným úderom po hlave…, však viete čo…

Iste, v TV nebolo tisíc a jeden TV kanál, ale aj na tých dvoch, čo sme vtedy mali, išli/vysielala socialistická TV, od rána do neskorého večera samé nádherné rozprávky! Nie ako dnes – samé americké kapitalistické braky, ako napr. akýsi Sám doma…

A áno, už vtedy to bol sovietsky mrázik, Byl jednou jeden Král, Princezná so zlatou hviezdou na čele… alebo Tri oriešky pre Popolušku…alebo aj košická vianočná zlatá brána – hudobno-zábavný pesničkový projekt košickej televízie – napr. TU roky 1970-1975 – https://www.youtube.com/watch?v=InOj1n3Hr-c&ab_channel=Zlat%C3%A1br%C3%A1na-Topic

24. decembra bol samozrejme voľný deň…doma bol zhon…upratovalo sa, varilo, pieklo, vyprážalo…, až nastala 17. hodina. Všetko stíchlo.

Štedrovečerný stôl bol pripravený, rozsvietil sa stromček…pred večerov sa pomodlilo, potom sa podával chlieb s cesnakom, viacero chodov chutných vianočných jedál – kapustnica, zemiakový šalát, ryba, rezne, bobáľky……po štedrovečernej večeri, sme si my deti šli umyť ruky do kúpeľne…, dvere sa samozrejme zavreli, aby sme nepočuli/nevideli Ježiška (áno, dnešná kapitalistami zmanipulovaná mládež, aj za socializmu chodieval Ježiško! A nie žiaden ded Moroz, nebodaj eštebák alebo iný súdruh…) a potom hor sa k stromčeku porozbaľovať toho štedrého „Ježiška“…

A veru boli to pre nás chlapcov vzácne dary napr. autíčko na diaľkové ovládanie alebo autodráha alebo nejaké vagóniky, či rušeň k HO alebo TT železničke…

No a o pol noci, sa šlo do kostola na polnočnú…

Začínala presne o 24:00 hod.

Kostol bol preplnený, nie ako dnes!

Dôvody boli podľa mňa tieto – totiž chodiť do kostola v nedeľu a hlavne na veľké sviatky, akými bezpochyby boli aj Vianoce, bola doslova rodinná povinnosť a aj kresťanská tradícia.

Potom pán farár, vtedy počas socializmu, do kostola neťahal politiku, tak ako je tomu dnes, keď nám farári doslova prikazujú koho voliť, koho nie…

Nie, vtedy na Vianoce počas socializmu, pán farár v kostole kázali o očakávanom príchode božieho syna – Ježiša Krista…

Nuž a dôvod, prečo boli kostoly na Vianoce za socializmu plné je aj ten, že áno, v socialistickej TV nebolo možné vzhliadnuť priamy prenos zo slávnostnej Vianočnej omše.

Takže každý bol, aj tým, prinútený ísť do kostola osobne…

Nie ako dnes, dnes ide priamy prenos Vianočnej omše na RTVS, na TV LUX, o pol noci z Vatikánu na TA3, kto má káblovú TV, tak aj na českej TV NOE, kto má internet, tak si môže vyhľadať priamy prenos Vianočnej omše bárs z akého kostola na Slovensku, čo majú živý prenos…

Takže áno, dnes sú ľudia zleniveli, radšej doma v pohodičke pri telke…takí sú dnes kapitalistickí kresťania…, takí domáci…

Ak sme boli na Vianoce počas socializmu u starých rodičov na dedine, tak atmosféra Vianočná bola ešte krajšia.

My deti, sme celý deň šantili na zasneženom kopci a ostatné Vianočné „radovánky“ mali na starosti starí rodičia a naši rodičia…

Večer keď sa zasadlo k štedrovečernému stolu, tak dedo, gazda vzal misku, poriadne veľkú, a z každého jedla do nej odobral za tri lyžice, a následne po večeri ich zaniesol domácim zvieratkám do maštale – prasiatka, koník, kravička, býk…áno, ešte v roku 1975 môj dedo za socializmu gazdoval, nechcel za svet vstúpiť do JRD (Jednotné roľnícke družstvo) a keď tak o rok urobil, tak potom stále vravieval, že mohol tak urobiť skôr…komunisti mu nič nezobrali na silu lebo na katastri ostalo všetko napísané na neho, nič z katastrálnej socialistickej evidencie nezmizlo(!), a dnes to máme po ňom my, jeho potomkovia, v rámci dedenia…, polia, pasienky, lesy…

Takže áno, takéto boli Vianoce pred „víťazným“ Novembrom 1989!

Boli plné pokoja, lásky, kľudu bez stresu…a keď sa Vianoce skončili, tak každý žiak, študent, mal ešte zimné prázdniny a dospelí, ak nemali s deťmi dovolenku, tak nastúpili do práce a nie ako dnes, poniektorí rovno po Vianociach, šup ho na úrad práce!

P.S.

Mám taký sen…zobudiť sa ráno 24. decembra…, pozrieť sa do kalendára a uvidieť tam rok 1988…(a menej)