ferro

Obrovský to rozdiel!

Obrovský rozdiel, ktorý jasne vyznieva v prospech začiatkov školských rokov pred novembrom 1989.

Táto téma je tak vážna a svojim rozsahom tak rozsiahla, že tento môj článok by musel byť niekoľko stránkový, ak by som v ňom chcel obsiahnuť každý detail, na ktorom je možné porovnať, ako to bolo so školstvom pred novembrom 1989 a po novembri 1989.

Áno, bola to socialistická škola.

Škola plná vedomostí a materiálneho zabezpečenia!

Učitelia (pedagógovia) boli na vysokej profesionálnej úrovni!

Do škôl po absolvovaní pedagogických VŠ, prichádzali riadne pripravení po každej stránke! Vedomostnej, ale aj tej, od ktorej sa odvíjala práca s deťmi! Dnes je vzťah učiteľ-žiak na úrovni veľmi chabej!

Začiatok úpadku slovenského školstva ja datujem od 17. novembra 1989!

Áno, pre mňa osobne je tento deň dňom, kedy sa začal úpadok, dovtedy socialistického školstva, ktoré bolo špičkou minimálne v európskom meradle a začalo sa školstvo kapitalistické, plné zbytočnosti a hlavne „rozmanitosti“!

Žiadne celoštátne ucelené vyučovacie osnovy!

Žiadne celoštátne učebnice základných predmetov – SJ, MAT, FYZ, CHEM, DEJ a pod.

Začalo sa ísť cestou „voľnosti“ vo vyučovacom procese (stále hovorím o Základných školách!).

Neoliberálna časť politického spektra tvrdo pretláčala a dnes je to už absolútne presadzovanie, individuálneho prístupu toho ktorého učiteľa k vyučovaniu.

Učiteľom sa dala až neprimeraná voľnosť, akú učebnicu si pre daný predmet vyberú, ako budú viesť vyučovanie – už nie pekne sedieť v triedach v laviciach za sebou, ale ako indiáni v kruhu a výučbu nie v duchu učiteľ učí a žiaci sa učia, ale v duchu akejsi diskusie a pod. nezmysly!!! Lebo takto to je na Západe! „VIVAT“!

Všetko zlé!

Dnes si učiteľ vyberá z rôznych pracovných zošitov! To znamená, že naše školopovinné deti nosia denne z jedného predmetu aj tri, štyri „učebnice“ a školské tašky majú tak napratané, že sa im tam len ťažko vojde desiata + nejaké to pitie!

Nuž načo aj? Veď dnešné školstvo, základné školy sú vybavené „stravovacími“ automatmi a naše deti si v nich môžu zakúpiť „zdravú“ výživu napr. na spôsob Chipsy + energetické nápoje „prešpikované“ rôznymi E-čkami!!!

Samozrejme, že dnes je vyučovanie pre dnešných učiteľov uľahčené aj tým, že majú k dispozícií PC a internet.

Samozrejme pokrok ide ďalej, to bezpochyby uznávam, ale ten nemá slúžiť na to, že sa žiakom základnej školy na vyučovaní povie – „Toto a toto si nájdite na internete a vypracujte z toho „projekt“!

Žiadne vysvetlenie, žiaden „návod“, jednoducho sa zadá úloha – Internet a vec je vybavená!

Pred novembrom 1989, keď sa mala písať písomka napr. z matematiky, tak učiteľ prišiel do triedy počas prestávky, žiaci išli na chodbu, učiteľ otvorí dve krídla tabule, ručne s kriedou napísal príklady skupina A a skupina B, krídla zavrel a keď začala vyučovacia hodina, jednoducho tie krídla otvoril a žiaci začali pracovať podľa toho, kto do ktorej skupiny patril!

A aby sa nemohlo opisovať v laviciach vedľa seba sediacich žiakov, tak v jednej lavici sedeli skupina A a skupina B!

A dnes?

Dnes je to malina! Učiteľ si nájde na internete akési príklady, vytlačí si potrebný počet hárkov a následne ich rozdá do lavíc. Mnohokrát sú na týchto papieroch aj také príklady, ktoré na hodinách nikdy neriešili!

A takto by som mohol pokračovať ďalej.

Nuž, ale podstata môjho dnešného názorového článku je táto!

Ja som nastupoval do prvého ročníka Základnej deväťročnej školy pred 49 rokmi, teda v školskom roku 1972/1973.

Uznávam, že si už nie všetko pamätám, hlavne nie detaily, ale jedno si pamätám celkom jasne a to počas celých deväť rokov základnej školy.

Na začiatku každého školského roka sme od štátu, od školy dostali všetky učebnice, všetky potrebné zošity a aj základné učebné pomôcky, ako boli ceruzy, pastelky a pod.

A čo dostanú žiaci dnes v školách?

Áno, ako prvé dostanú sadu Covid AG testov na samotestovanie!!!

Milióny eur zbytočne vyhodených! Ministerstvo školstva nedalo peniaze na učebné pomôcky, ale na akési špilky do nosa!

Ostatné učebné pomôcky si TY rodič zakúp sám!

Ja viem, teraz poniektorí zabedákajú, že – „ale pred novembrom 1989 až do marca 2020 tu nebol Covid!“

Naozaj? Nebol?!

BOL! Hovorilo sa mu chrípka!

Počul dnes niekto za posledných 18 mesiacov slovo chrípka?!

Nie! Bolo nahradené slovom Covid a jeho „grécke“ mutácie, s ktorých každá ďalšia je „nebezpečnejšia“ a „smrteľnejšia“, ako tá pred tým. A dnes je tu už akási kolumbijská s označením MÍ – Μμ!!!

Niečo „hrozné“!

Takže vážení! Pred novembrom 1989 tu každoročne na jeseň a na jar bola chrípka.

Ja viem nebol to Covid. Naozaj? Nuž nech sa páči naštudovať si, čo je to chrípka, aké vírusy chrípky poznáme a potom sa je potrebné opýtať, ako to, že to socialistické zdravotníctvo a školstvo zvládalo?

Najskôr stručne o chrípke – https://www.epis.sk/InformacnaCast/Temy/Chripka/OChripke.aspx

Všimni si občan, akýže ma tvár vírus „obyčajnej“ chrípky? Áno, pravdu máš, nápadne sa podobá koronavírusu „dnešného“ typu nazvaného špeciálne Covid-19!

A aké typy vírusov chrípky poznáme? Nuž sú to vírusy typu  A, B, C.

Najzaujímavejší je chrípkový vírus typu A, ktorý je takto charakterizovaný – „Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat najmä vtákov (A Avian),…“

Hovorí ti to občan SR niečo? Áno, hovoria nám že „nový“ vírus C-19 má pôvod z netopiera!!!

A ďalšia veľmi zaujímavá (dôležitá) charakteristika tohto A-chrípkového vírusu je táto – „Vírusy chrípky, najmä typu A, sú unikátne tým, že sú nesmierne premenlivé. V priebehu niekoľkých mesiacov dochádza k drobným lokálnym modifikáciám génov kódujúcich tvorbu hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N). V dôsledku toho vznikajú malé zmeny týchto antigénov označované ako antigénny posun (antigenic drift). Teda vzniká len variant v rámci subtypu, čo má za následok vznik každoročných epidémií.“

Ospravedlňujem sa Ti vážený čitateľ, že som sa nechal uniesť a odbočil som od témy, ale toto považujem za veľmi dôležité spomenúť a poukázať na to, že tento dnešný „nový“ vírus spôsobujúci respiračné ochorenia porovnateľné s doteraz známou (dnes už s neznámou!)“obyčajnou“ chrípkou sme tu pravdepodobne v iných obmenách mali už desaťročia dozadu a vedelo sa o nich!

A aké sme mali podmienky na školách (na všetkých väčších základných školách určite!) pred „víťazným“ novembrom 1989, čo sa týka zdravotnej prevencie a starostlivosti?

Nuž vážená dnešná mládež narodená tesne pred novembrom 89 alebo tesne po novembri 89, verte a vedzte, že na každej väčšej škole sme mali ambulanciu všeobecného lekára a ambulanciu zubného lekára!

Ja viem, dnes sa Vám to zdá, ako sci-fi, ale vtedy to bola bežná realita a nikto sa nad tým nepozastavoval, ba práve naopak, pozastavoval by sa nad tým vtedy socialistický rodič, ak by takéto niečo na škole nebolo k dispozícií!

Ale aj o tom som už vo svojich článkoch písal!

Hlavná dnešná moja myšlienka tohto môjho názorového článku tkvie v tom, že zatiaľ čo pred novembrom 1989 sa štát, ministerstvo školstva starali o riadne vybavenie škôl a o to, že pri nástupe žiakov do nového školského roku (ZŠ), dostal každý žiak plnú školskú výbavu v podobe učebníc, zošitov a pod., tak dnes pri nástupe do škôl sa „ministerstvo“ školstva a „štát“ stará jedine o to, aby tiež každý žiak pri nástupe do nového školského roka dostal tiež plnú „školskú“ výbavu v podobe Covid AG samotestov!!! Gratulujem!!!

Dôležitý záver!

Chcem pripomenúť veľmi dôležitú skutočnosť. Skutočnosť výberu a menovania ministrov v období socializmu, teda pred novembrom 1989.

To neboli len členovia komunistickej strany, to neboli známi niekoho práve v tej chvíli vplyvného. NIE! Keď sa už niekto stal ministrom, akéhokoľvek národohospodárskeho odvetvia, musel mať za sebou v danej oblasti prax. Prax nie jednoročnú, päťročnú, ale viac, ako desaťročnú a musel „svojmu“ ministerstvu rozumieť. Musel vedieť o čom to ktoré odvetvie je!

V absolútnej väčšine to boli skúsení harcovníci, ktorí v tomto odvetví pôsobili od piky!

Teda nemohlo ich nič prekvapiť a nemohol ich len tak hocikto a hocijako oklamať, obalamutiť.

Posledným ministrom školstva SSR (Slovenskej socialistickej republiky) v rokoch 1986 až do konca roka 1989 bol prof. PhDr. Ľudovít Killár, CSc – http://edurozhovory.sk/?p=384

Nuž skúsme si ho porovnať s dnešným „ministrom“ školstva Branislavom Gröhlingom.

Áno, pravdu máš Slovač – porovnanie nemožné!

Človeku sa chce plakať, kričať, že po roku 1989 sa do ministerských funkcií nedostávali odborníci z fachu, ale čisto stranícky ľudia, ktorí o ministerstve, ktoré mali mať pod palcom nemali ani len potuchy o čom to je! Dnes je táto situácia najvypuklejšia!

A teraz nech mi niekto vyčíta, že pred novembrom 89 sa do ministerských funkcií dosadzovali len členovia komunistickej strany!

Áno, boli to poväčšinou členovia Komunistickej strany, ale v prvom rade to boli odborníci na slovo vzatí a riadili ministerstvá, ktorým naskrze rozumeli!

Ešte jeden dôležitý záver!

Náš potomok dnes nastupoval do ôsmeho ročníka ZŠ.

Prajem všetkým školákom, aby sa v dohľadnej dobe dočkali takých krásnych školských dní, bez akýchkoľvek nezmyslených „pandemických“ opatrení, aké som zažíval ja a moji rovesníci, keď som bol/boli  ôsmakom/ôsmakmi – vtedy sa písal školský rok 1979/1980!!!

Veru, zlaté to časy!!!