ferro

Na úvod toto –  Samotný koncept a pojem „strážny pes“ (watchdog) sa v súvislosti s novinármi začal masívne uplatňovať a definovať na prelome 19. a 20. storočia v USA, najmä s nástupom investigatívnych novinárov, ktorých vtedajší prezident Theodore Roosevelt nazval „muckrakers“ (hľadači špiny). [1] (https://www.ee.columbia.edu/~shane/words/watchdog.htm )Z hľadiska politológie a mediálnej teórie sa táto myšlienka definitívne ukotvila v roku 1956 v slávnej knihe Four Theories of the Press (Štyri teórie tlače) od autorov Freda S. Sieberta, Theodore Petersona a Wilbura Schramma, kde je opísaná liberálna teória médií, ktorej hlavnou esenciou je práve kontrola štátnej moci.

V dnešnom článku sa opäť povenujem médiám.

Hlavne tým našim médiám, ktoré sa samé pasujú do úlohy, do pozície, že len oni sú tými povestými „strážnymi psami“ demokracie, lebo len oni majú pravdu a nik iný!

A oni to vraj môžu robiť tak, ako sa im zachce a koľko sa im zachce.

Vraj oni to robia „investigatívne“, teda hľadajú a vynášajú všakovakú špinu na politikov, samozrejme, že len na tu jednu stranu politického spektra a že ich zdroje sú utajené a nikto nesmie vedieť odkiaľ tie „pravdivé“ informácie majú!

Ale kto môže resp. by mal byť strážnym psom, týchto „strážnych psov“?

Nikto?

Naozaj?

Takéto média, takéto obludné „strážne psi“ demokracie, sa bránia tým, že oni majú zo zákona svoje zdroje utajené a že ten, ktorého oni kritizujú, na ktorého lejú vedra špiny, len tak, lebo im sa to takto chce, im sa to takto páči, je predsa politik, a politik musí zniesť väčšiu, ak nie úplnú mieru kritiky zo strany týchto „strážnych psov“ demokracie, akúkoľvek!

Naozaj?

Nuž tak potom prečo tieto „strážne psi“ demokracie nemôžu, nesmú zniesť rovnakú mieru kritiky zo strany tých, na ktorých túto špinu hádžu?

Prečo?

A nie je toto jednostranná letenka?

Ja na teba áno, ale ty na mňa nie?

To je čo za demokracia?

Ak sa nejaký politik začne brániť rovnako a im to opláca rovnakou mincou, akou ho oni častujú, tak toto je už podľa týchto „strážnych psov“ demokracie, zásah do ich slobody prejavu, do slobody médií a neviem čo ešte, aký smrteľných hriech voči ním!

Je na čase zaviesť v našom právnom systéme, aj systém právnej legislatívy takej, ktorá bude strážnym psom, nad výkonom práce týchto „strážnych psov“ demokracie, aby ich zdroje, ktoré budú pochádzať z jasnej trestnej činnosti, boli považované ako spolupáchateľstvo!

Lebo ten, čo novinárovi vynáša informácie zo živého trestného spisu pácha trestný čin marenia spravodlivosti (napríklad), ale novinár, ktorý ďalej napomáha šíreniu takéhoto trestného činu, je paradoxne našou legislatívou chránený, lebo predsa jeho zdroj nemusí nijako a pred nikým odkryť!

Ba dokonca je prezentovaný ako výborný investitagatívec!!!

Pre mňa je to zločinec, ktorý profituje z jasnej trestnej činnosti!

A novinár je pred zákonom rovný s ktorýmkoľvek občanom SR a keď sa dozvie o páchaní trestného činu, tak by ho mal okamžite oznámiť príslušným OČTK.

Je najvyšší čas urobiť s novinármi poriadok, lebo oni, tí „objektívni“, sú najväčším šíriteľom zloby v spoločnosti!

Novinár má informovať a nie huckať jedných proti druhým!

Vytvorenie si názoru na danú problematiku, to nech nechajú láskavo na nás.