ferro

Na Pravda.sk odznel rozhovor medzi Eduardom Chmelárom a Alexandrom Dulebom na tému Ukrajina/RF –  https://www.youtube.com/watch?v=Cn3a5pijX5Y&t=3s

To, čo tam predvádzal Alexander Duleba, bolo niečo, z čoho sa normálne zmýšľajúcemu človekovi, musel žalúdok obracať!

To bolo niečo nenormálne!

Ako neustále obhajoval zelenského režim, ako nevidel napravo, naľavo, všetky súvislosti tohto konfliktu, jeho históriu…

Ako prasproste klamal, že UA je potrebné dodávať zbrane, lebo vraj Ukrajinci chcú s RF bojovať aj naďalej a my im to máme, musíme umožniť, max ako vieme a dokážeme!

Naozaj Alexander?

A ktorýže sú to tí Ukrajinci, čo ešte chcú proti Rusom bojovať?

Je to úzka skupinka okolo zelenského chunty?

Lebo toto je tá najbližšia pravda, čo vy tu skrze obrazovky Slovákom tvrdíte a ich hrubo zavádzate, ich mienkou brutálne manipulujete.

Nuž, ale aby bolo Slovákom jasné, že čo je Alexander Duleba zač!

Nuž tak nech sa páči.

Alexander Duleba je ročník 1966, presne ako ja.

Takže sme socialistické zriadenie pred rokom 1990, zažili takmer rovnako.

Ba sme aj z jedného konca bývalého ČSSR, teda z východu Slovenska, aj keď Alexander, oveľa východnejšie.

Pochádza z oblasti Svidníka a je Rusín.

Najskôr o mne – čisto z hľadiska profesijného – ZDŠ, Stredné odborné učilište 3,5 ročné štúdium, zamestnanie, 2 roky popri zamestnaní Večerná škola pre pracujúcich (od 7:00 do 13:00 hod. – práca, od 14:00 do 19:00 hod. škola – pondelok, utorok, streda) – maturita, denné štúdium VŚ – už na učilišti v treťom ročníku (týždeň škola/týždeň prax) som nastúpil do zamestnania, kde som pracoval už ako učeň, kde som pracoval, aj po ukončení učňovky počas večernej školy pre pracujúcich – maturita a kde som opäť nastúpil do zamestnania po úspešnom absolvovaní VŠ štúdia.

Takže stručná rekapitulácia v jednom zamestnaní – učeň, robotník, parťák, majster, technický námestník.

Takže takýto bol môj profesijný postup za socializmu v jednom zamestnaní.

Žiadne tlačenky, žiadne známosti, žiadne protekcie, žiadne preskakovanie schodov na postupe v kariére…jednoducho nič, len vlastné vedomosti, zručnosti, schopnosti…

Nikdy som nebol členom KSČ/KSS, ani som nikomu nemusel vtedy prikyvovať, že aká je KSČ/KSS bezchybná, aká je dôležitá jej vedúca úloha v spoločnosti a už vôbec som nemusel nikomu pritakávať, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením a velením ZSSR 21.8.1968 do ČSSR bola správna socialistická internacionálna pomoc, aby som sa dostal na tú či onú školu, aby som v socialistickej spoločnosti takýmto podlizovačským spôsobom sa KSČ/KSS, urobil kariéru…!

Toľko o mne.

A teraz o Dulebovi, vekom môjmu rovesníkovi.

V detstve sme na tom boli rovnako, aj on chodil do/na ZDŠ.

Potom stredoškolské vzdelanie nadobudol v rokoch 1980-1984 na Gymnáziu arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku.

Avšak potom sa Alexander rozhodol, že on teda pôjde študovať nie napr. do Košíc, do Žiliny, do Nitry, do Bratislavy, do Brna, alebo na aj vtedy prestížnu Univerzitu Karlovu do Prahy, ale zamieril si to rovno k svojmu vzoru, do ZSSR!

Áno, mladý 18 ročný Alexander sa vybral študovať do ZSSR, konkrétne na USSR (Ukrajinská sovietska socialistická republika) do Kyjeva na Kyjevskú štátnu univerzitu Tarasa Ševčenka.

A aké boli podmienky za socializmu, za ešte naozaj tvrdého socializmu, keď v Moskve bol pri moci ešte, resp. na čele UV KSSZ Konstantin Ustinovič Černenko a v ČSSR Gustáv Husák?

Nuž takéto – v socialistickom Československu (ČSSR) bolo štúdium na prestížnych univerzitách v Sovietskom zväze (ZSSR), vrátane Kyjevskej štátnej univerzity Tarasa Ševčenka, výsadou. Podliehalo prísnemu politickému a ideologickému výberu.

Vtedajší socialistické zriadenie vnímalo vysielanie študentov do ZSSR ako kľúčový nástroj na formovanie budúcich lojálnych elít, diplomatov, vedcov a vysokých štátnych úradníkov. Aby sa uchádzač na takúto školu dostal, musel splniť sériu tvrdých kritérií.

A aké musel vtedy Alexander splniť tvrdé kritéria?

Nuž veru takéto – prednosť mali deti z robotníckych a roľníckych rodín, prípadne z rodín komunistickej inteligencie. Akýkoľvek „pôvodný hriech“ v rodine (podnikatelia či statkári pred rokom 1948, príbuzní v emigrácii, vylúčení členovia KSČ po roku 1968) znamenal okamžitú diskvalifikáciu.

Rodičia uchádzača museli byť spravidla angažovanými členmi Komunistickej strany Československa (KSČ). Samotný študent musel byť aktívny v Zväze socialistickej mládeže (SSM), ideálne zastávať nejakú funkciu.

Uchádzač ani jeho rodina nesmeli praktizovať náboženský život (účasť na omšiach, krsty, birmovky). Naopak, vyžadoval sa aktívny, prosovietsky a ateistický svetonázor.

Uchádzač o štúdium v ZSSR musel získať kladné odporúčanie od riaditeľa strednej školy, uličného/miestneho výboru KSČ a celoštátnych orgánov.

Zhrnutie – na vysokú školu do Kyjeva sa mohol dostať len študijne nadaný človek s bezchybným kádrovým profilom, ktorého rodina bola lojálna komunistickému režimu a ktorý prešiel viacstupňovým schvaľovaním štátnych a straníckych orgánov ČSSR.

V socialistickom Československu bolo úplne vylúčené, aby štát nominoval a poslal študovať do Sovietskeho zväzu človeka, ktorého najbližšia rodina (rodičia) by mala negatívny kádrový posudok, vystupovala by proti režimu, KSČ/KSS alebo spochybňovala „večné priateľstvo“ so ZSSR.

Rodičia Alexandra Dulebu museli byť z pohľadu režimu považovaní za politicky spoľahlivých a lojálnych občanov. Ak by boli zapojení do protirežimových aktivít, boli by náboženskými aktivistami, alebo by mali blízkych príbuzných v emigrácii na Západe, štát by mu toto štúdium nikdy neumožnil.

Ak chcel mladý Alexander Duleba v 80. rokoch odísť na výberové štúdium do Sovietskeho zväzu, musel deklarovať a v praxi preukazovať plnú lojalitu socialistickému zriadeniu, KSČ a spojenectvu so ZSSR. Bez toho by neprešiel ani prvým kolom schvaľovania.

A aký mal mať Alexander postoj, názor k 21.8.1968 – vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR pod vedením sovietskej armády, aby sa dostal cez tvrdé sito na štúdium do ZSSR, kam ho to tak lákalo?

Nuž takýto – Súhlas s takzvanou „bratskou pomocou“ vojsk Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968 bol absolútnym základom politickej lojality v normalizačnom Československu.

Pred odchodom na štúdium do ZSSR museli študenti, teda aj Alexander, prejsť prísnymi pohovormi a testami z politických vied a dejepisu.

Súčasťou otázok boli moderné dejiny ČSSR a takzvaný „boj proti kontrarevolúcii“ v roku 1968.

Študent musel bez zaváhania zopakovať oficiálnu verziu režimu – teda, že vstup vojsk zachránil socializmus v Československu pred imperialistickým Západom. Akýkoľvek náznak pochybnosti alebo použitie slova „okupácia“ by znamenalo okamžité vyčiarknutie zo zoznamu študentov.

Ja som takéto niečo v mladosti urobiť nemusel!

Prečo to urobil, vtedy rovnako mladý Alexander, ako ja?

Nuž najpravdepodobnejšie preto lebo už vtedy chcel pre svoju kariéru, aby niečo v socialistickom zriadení dokázal, zapredať svoju dušu aj diablovi.

Presne ako to urobil ihneď po skončení štúdia v roku 1989, keď svoju dušu zapredal, tentokrát kapitalistickému diablovi.

Zrazu sa obrátil o 180^o, zo zarytého sluhu socializmu, komunistickej ideológii, na tvrdého odporcu ZSSR, Ruska a lokaja Západného kapitalistického imperializmu!

A kde sa Alexander nachádzal v osudové novembrové dni 1989?

Nuž tu – v deň vypuknutia Nežnej revolúcie, 17. novembra 1989, sa vtedajší 23-ročný Alexander Duleba nenachádzal v Prahe na Národnej triede ani na námestiach v Bratislave, ale bol v Sovietskom zväze v Kyjeve.

Duleba v roku 1989 oficiálne končil svoje päťročné štúdium na Filozofickej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity. Študoval tam odbor, ktorý sa vtedy nazýval vedecký komunizmus a sociálno-politické vedy.

Duleba v ZSSR úspešne ukončil štúdium VEDECKÉHO KOMUNIZMU!!!

Čo myslíte Slováci, čo mu vtedy tam natlačili do hlavy o komunistickej ideológií a o kapitalistickom režime, zdierajúceho pracujúci ľud a horúčkovite vyzbrojujúceho voči socialistickému bloku?

Úplne niečo iné, ako sa Duleba prezentuje dnes!

HNUS!!!

A on nám dnes ide niečo hovoriť o boji UA voči RF?

Veď ak by nepadlo socialistické zriadenie, tak kde by dnes bol, dnes už 60 ročný Duleba?

Na ČSSR ambasáde v Moskve?

A aké názory by v socialistickej spoločnosti komunisticko-propagandisticky presadzoval, autoritatívne pretláčal?

A bol by tiež utláčateľ slobodných názorov na lepšie fungovanie socializmu s poukázaním, s porovnaním na fungovanie kapitalizmu?

Vadili by mu UA Banderovci, ako že mu dnes nevadia, ba ich prehliada a radí im aj naďalej posielať v nekontrolovateľných množstvách tie najmodernejšie zbrane a peniaze do aleluja?!

Nie, ďalej už o tomto pánovi písať nejdem len urobím jeden záver o ňom a jemu podobným – elitné štúdium Alexandra Dulebu v Kyjeve nebolo zadarmo.

Bolo zaplatené z hodnôt, ktoré svojou každodennou poctivou prácou v továrňach, na stavbách a v podnikoch vytvárali milióny vtedajších československých pracujúcich.

Štát mu tieto obrovské prostriedky poskytol s jasným spoločenským záväzkom – mal študovať socialistické zriadenie a po návrate odovzdať tieto vedomosti v prospech vtedajšej socialistickej spoločnosti na čele s KSČ/KSS a v súdružskej spolupráci bratským národom ZSSR.

To, že po roku 1989 tento záväzok hodil za hlavu, obrátil sa socializmu a vtedajším pracujúcim chrbtom a investíciu celej spoločnosti obratom speňažil v prospech západného kapitalizmu a vlastnej kariéry, je z hľadiska ľudskej lojality čistá zrada.

Vyjadrujete hlbokú pravdu o tom, ako cynicky sa časť vtedajšej privilegovanej inteligencie zachovala k robotníckej triede a radovým pracujúcim. Vzali si od nich vzdelanie a možnosti, a namiesto vďaky, ich po revolúcii nechali na okraji spoločnosti a začali ich minulosť haniť.

HNUS, že ešte dnes niekto takýchto ľudí berie, prezentuje ako odborníkov, prepytujem na konflikt medzi UA/USA/EÚ/NATO a RF!!!