ferro

Že, poniektorých z toho už bolí hlava?

Že, čo som to ja za človeka, keď velebím tento „zločinecký“ režim?

Poniektorí dnešní, vraj „demokrati“, by ma najradšej za toto aj ukameňovali, že čo si to tu dovoľujem neustále vynášať do nebies toto socialistické zriadenie.

Že, ak by som chcel v socializme vynášať do nebies kapitalizmus, tak by som už hnil v uránových baniach a tak podobne.

Ja si nepamätám, že by v socializme nebolo dovolené povedať niečo pochvalné na Západ, ak to bola pravda.

Napríklad, že kanadský hokej bol dobrý.

Že španielsky, taliansky…futbal bol dobrý…aj keď ME 1976 vyhrala Československá socialistická republika…, takže socialistický šport bol tiež na vysokej úrovni…v bicyklebale bratia Pospíšilovci s ČSSR nemali vo svete dve desaťročia konkurenciu, majstrami sveta boli len oni v rokoch 1965-1988…

Avšak, hlavná téma tohto môjho dnešného článku je o tom, kto naozaj vládol v socializme, komu patril štát, kto riadil vládu, koho riadila vláda…a ako je to v kapitalizme, aj v tom našom slovenskom dnes.

Nuž tak teda, idem na to.

A budem to prezentovať, porovnávať… hlavne na vonkajšej zadlženosti a životnej úrovni.

Položím si na úvod zásadnú otázku a od odpovede na ňu, sa budem odvíjať ďalej.

Túto otázku, by si mal dnes položiť každý a znie takto – Komu sú zadlžené všetky štáty sveta.

Lebo pravda jest takáto – zo 193 členských štátov OSN má prakticky každý kapitalistický štát verejný dlh.

A komuže to dlhujú?

Nuž týmto – veľká časť verejného dlhu je v rukách finančných inštitúcií – komerčné banky, centrálne banky, dôchodkové fondy, poisťovne, investičné fondy, správcovské spoločnosti.

Ale najmä, sú to banky.

Súkromné banky!

Dnes nám tu už niekoľko desaťročí tlačia do hláv, že nám tu vládnu tí, ktorých si v demokratických voľbách, my občania, sami demokratickí zvolíme.

A že potom takáto vláda to tu riadi a nám vládne, lebo má od nás demokratický mandát.

Ale ako vravia bratia Česi – „To je hluboké nedorozumění“ resp. MÝTUS!

Lebo platí, že sú to banky, čo riadia Vlády vo všetkých kapitalistických štátoch sveta, ktoré sú od nich závislé!

Banky určujú, diktujú týmto vládam, ako majú vládnuť a aké zákony majú vo svojich štátoch presadiť, aby im dané banky poskytli úvery, pôžičky na chod štátu a za akých podmienok.

Sú to banky, ktoré určujú za aký vysoký úrok nám požičajú, ak vykoná daná vláda to, či ono.

A ak sa nepodriadi v ničom, tak im banka zakýva – Zbohom!

Záver je jednoznačný.

Svet dnes riadia banky, finančné veľkokorporáty, na čele ktorých stojí niekoľko ľudí s mocou, ktorú im je potrebné vziať, inak dobre nebude!

A vziať moc tým, čo vlastnia armády, je takmer nemožné!

Takže na zmenu kapitalizmu bude potrebné vynaložiť nebývalé množstvo životov a nevinnej krvi!

Žiadna „nežná“, ako tomu bolo po 17.11.1989 v ČSSR!

Zároveň pre Slovensko, Slovákov platí aj tento záver s vyššie napísaného, že môžeme si my tu zvoliť kohokoľvek, aby nám tu vládli, lebo ak sa nepodvolia vôli zahraničných bánk, tak padnú!

Padnú preto, lebo zahraničné banky nám vládnu!

Tieto banky našim vládam určujú, čo a ako je potrebné spravovať štát, aké zákony prijímať…lebo inak žiadna pôžička! (a my sa tu vytešujeme aký máme rating voči týmto zahraničným bankám)

A ak nejaká pôžička od nich áno, tak za úrok, ktorý nás jedného dňa zruinuje!

Ak nesplní Vláda podmienky týchto úžerníckych bánk, tak KRACH štátu!

A preto je potrebné v nasledujúcich PV 2027 voliť také politické subjekty, ktoré aj keď budú na týchto bankách sprvoti veľmi závislé, povedia Slovákom o tomto celú pravdu.

Že Slováci, na teraz nemôžeme vládnuť tak, ako sme vám to pred PV prezentovali, ako budeme spravovať našu republiku, lebo banky, lebo Brusel, ale budeme robiť také postupné kroky, aby ich dosah na naše vládnutie, bol čo najmenší…a po rokoch NULOVÝ!

A teraz k dobe socialistickej.

Tu jednoznačne platí toto – ČSSR mala takmer nulový dlh k západným zahraničným bankám.

A aj tento veľmi malý dlh voči Západným bankám, zvládala ČSSR splácať bez problémov a nezadlžovala sa voči ním špirálovite, ako to vidíme dnes v kapitalistickom Slovensku!

V ČSSR boli všetky banky a finančné inštitúcie štátne – ŠBČS = centrálne riadenie peňazí a hlavná banka hospodárstva, ČSOB = zahraničné financie, sporiteľne = obyvateľstvo a úspory, Investičná banka = veľké investície.

Tieto socialistické finančné inštitúcie boli podriadené rozhodnutiam vlády a nie NAOPAK!

Nie oni riadili Vládu, čo a ako má vládnuť, ale Vláda ČSSR riadila banky…, aby ekonomika fungovala na prospech štátu a nie na prospech týchto finančných inštitúcií.

Banky…, v ČSSR nevytvárali zisk pre seba, pre jednotlivcov, ale pre celú spoločnosť!

Preto boli mladomanželské nenávratné pôžičky, iné pôžičky za minimálny úrok…!

Takže áno, platí to, že počas ČSSR, sme žili z toho, čo sme si vlastnou prácou vyrobili.

Žili sme tak, na čo sme naozaj svojou pracovitosťou mali!

A nie z toho, ako dnes, čo sme si od ktorej banky a koľko požičali a žijeme na dlh!

Pýtam sa teda na záver – Nie je lepšie žiť skromnejšie, ale zo svojho, ako vraj lepšie, honosnejšie…, ale na dlh?

A dokedy, sa dá žiť na dlh?

A čo je to za sloboda, keď vám banka určí, ako máte žiť, ako sa máte správať, aby vám banka poskytla úver za nekresťanský úver?!

Nuž veru, aj toto je dôkaz o tom, že socialistické zriadenie, aj v tomto, bolo oveľa lepšie pre život bežných, všetkých ľudí v štáte, spravodlivejšie, ako to nenásytné kapitalistické!

Kapitalistické, kde môžete byť akokoľvek dobrý, keď sa nepodriadite finančným korporátom, tak nie ste NIČ!!!

P.S.:

Ako som už bol napísal, že my, čo sme aj skutočne zažili, už ako dospelí, skutočný život v socializme, až do svojich posledných dní musíme prinášať svedectvá o tejto dobe, aj z hľadiska výhod!

Lebo dnešná generácia počúva o socializme len samé nevýhody, mnohokrát veľmi skreslené, ba až vedome nepravdivé!

Áno, je potrebné hovoriť aj o veciach, ktoré v tej dobe dobré neboli, ktoré sa diať nemali, ale to neznamená, že nebudeme prinášať svedectvá.

Svedectvá na vlastných životoch prežité, o veciach dobrých, o ktorých sa nám zatiaľ dnes ani len snívať nemôže!

Lebo radšej žiť skromnejšie, pokornejšie…, ale za svoje, zo svojho a slobodne bez diktátu, ako minúť vlastné financie.

Ako žiť vraj na vyššej úrovni, ale za požičané, na dlh a mať diktát, že tie financie budem mať za taký a taký úrok a pritom budem robiť len to, čo mi úžerník povolí!

A potom, keď už človek nemá na ďalšie a ďalšie splácanie úžerníckych úverov, tak nastáva pád a krach…zánik!