ferro

Niektoré „veľdiela“ súčasnej slovenskej kinematografie naozaj „stoja“ za to!

V nedávnej minulosti veľkú nevôľu u Slovákov vyvolal film o našom, hádam naj spevákovi za ostatné desaťročia, o Karolovi Duchoňovi.

Film sa nezameral na jeho spevácku a umeleckú jedinečnosť, ale išiel výhradne po jeho súkromných veciach.

Čo koho do toho?!

Prečo protagonisti tohto filmu mali takú veľkú potrebu vykresliť Karola Duchoňa ako ožrana, človeka nezodpovedného…?

A čo tak sa pozrieť na svoj súkromný život?

Je bez chýb?

A nie je ešte horší, ako bol ten Karolov!

Ale toto „už“ je za nami.

Dnes však na scénu prichádza iné slovenské kinematografické „veľdielo“!

Ide o nášho naj krasokorčuliara všetkých čias a svojho času nemal vo svete najmenšej konkurencie – o Ondreja Nepelu.

A opäť, to isté čo pri Karolovi.

Nebolo cieľom protagonistov tohto filmu to, aby slovenskému, hlavne mladému divákovi, priniesli o Ondrejovi to, čo ho zdobilo najviac a predovšetkým.

Teda jeho krasokorčuliarske umenie a talent!

Ale bolo potrebné to „okoreniť“ vraj nejakým jeho tajomstvom, pre ktoré on vraj veľmi vo vtedajšom socialistickom Česko-Slovensku trpel.

Teda nič iné, ako bulvarizácia Ondreja Nepelu!

Zatiaľ, čo u Karola, to bol chľast a iné neduhy, tak u Ondreja, to už bolo niečo „výnimočné“, čo je dnes najmä vo vyšších spoločenských kruhoch, akési plus.

A tým je sexuálna orientácia!

Lebo, kto dnes vo vyššej (totálne skazenej západnej) spoločnosti, nie je inak sexuálne orientovaný, tak nemá ten správny šmrnc a kredit.

Nuž a aj autori filmu o Ondrejovi Nepelovi, vôbec nekládli dôraz na jeho ľadové umenie, ale len a výhradne, dali do popredia jeho „tajomstvo“, lebo vraj toto diváka najviac zaujme a najviac dojme

Ja tomu nerozumiem.

Na čo je dobré neustále do tejto témy rýpať?!

Čo koho do toho, kto aký vedie súkromný život?!

Áno, aj sexualita je veľmi citlivá a nanajvýš súkromná a osobná vec každého jedného jedinca.

A možno ani sám Ondrej Nepela by nechcel, aby sa mu niekto takýmto spôsobom vŕtal v jeho intímnostiach a súkromných záležitostiach!

A drvivá väčšina ľudí, či už mužov alebo žien, s inou sexuálnou orientáciou, nemá najmenšiu potrebu túto svoju intímnu, súkromnú vec prezentovať na verejnosti, ako niečo, čo by mal o nich každý vedieť.

Ich, za to nebodaj ľutovať alebo povyšovať, že mali odvahu sa s tým na verejnosti odprezentovať, pochváliť…

Pýtam sa všetkých, ktorí sa podieľali na výrobe týchto dvoch filmov, či už to boli autori, režiséri, ale aj a hlavne herci, či ich súkromné životy sú bezchybné a ideálne?!

A či by sa im páčilo, ak by sa o nich nakrúcali filmy, ktoré by neukazovali ich jedinečnosť v čom sú pre túto spoločnosť prínosní, ale len a hlavne to, akí sú v súkromí zhýralí!

Nuž a najviac ma „pobavila“ herečka Zuzana Mauréry, ktorá v tomto „veľdiele“ o Ondrejovi Nepelovi hrala jeho trénerku „tetu Hildu Múdru“.

Tak táto herečka, sa k danému filmu nevyjadrila ako herečka, ako sa jej daná rola hrala a tak podobne, ale ako jednostranne nastavená politická aktivistka, ktorá toto vraj Ondrejove „tajomstvo“, okomentovala tak (a to som prosím pekne, počul na vlnách SRo!), že film vraj dnešným mladým ľuďom ukazuje niekdajšiu socialistickú realitu. Že ako sa Ondrej trápil, že je inak sexuálne orientovaný, že sa vraj nemôže tým na verejnosti pochváliť, ako bol neslobodný, ako boli vtedajší mladí v tomto neslobodní, že je potrebné dnešným mladým v týchto dobách ukazovať, že majú byť v týchto témach slobodní, ale pozor, tu sa Zuzana hlboko zamyslela a Slovákom zvestovala, že dnes pri dnešnej Vláde SR to mladí nemajú jednoduché a vraj preto opúšťajú svoju rodnú hrudu, lebo tá im tu slobodu vraj berie a ba im dokonca v týchto témach hádže a kladie polená pod ich, inak sexuálne orientované kolená!

Ja žasnem!

Naozaj nemám viac, čo k tomu dodať lebo je to jedna, pre mňa osobne, prasprostá umelo vytváraná, umelo živená propaganda o výnimočnosti LGBTI ideológií…

P.S.:

Ľudia, jedinci…, sú výnimoční úplne iným, ako v tomto a týmto!!!