ferro

V tomto prípade na strašenie slovenskej spoločnosti.

Zároveň, by sme mali začať širokospektrálnu diskusiu nie len o neutralite vojensko-bezpečnostnej, ale aj o neutralite ekonomicko-hospodársko-spoločenskej.

Dnes z každej strany počúvame, že byť neutrálny, znamená byť ničím.

Že neutralita je drahá!

Že je drahá z pohľadu bezpečnosti štátu, z pohľadu ekonomickej výkonnosti štátu a tak podobne.

Nič, len samé strašenie.

Nuž tak teda sa na to pozrime, ako to vlastne všetko je.

I keď, na tak malom priestore, sa tu asi všetko o neutralite opísať nedá a ani to nejde.

Preto niektoré moje myšlienky budú naozaj zostručnené, zjednodušené…

Najskôr sa pozrime, čo máme napísané hneď v úvode našej Ústavy.

Okrem iného je tam uvedené, napísané aj toto – PRVÁ HLAVA – Prvý oddiel

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA – Čl. 1 – ods. (1) – „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Zámerne som zvýraznil slovo ZVRCHOVANÝ.

Totiž, čo toto slovo vyjadruje, znamená…do vnútra štátu, ako aj navonok.

Stačí, keď budem vychádzať z týchto základných definícií – https://sk.wikipedia.org/wiki/Suverenita_(pr%C3%A1vo)

Citujem – „Suverenita alebo zvrchovanosť je v práve: – v medzinárodnom práve: nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či vo vnútri štátu (vnútorná suverenita) alebo mimo hraníc daného štátu (vonkajšia suverenita)

Vnútorná suverenita – prejavuje sa nezávislosťou zákonodarstva, reprezentujú ju najvyššie orgány, ktoré majú najvyššiu moc.

Vonkajšia suverenita – štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení.

Pýtam sa, na základe týchto definícií o suverenite resp. zvrchovanosti, sme my dnes takýmto štátom?

Naozaj je od vzniku SR (1.1.1993), naša republika nezávislá, naša, nami volená a nás zastupujúca štátna moc, nezávislá od inej štátnej moci?!

Naozaj nie je SR od svojho vstupu do združenia štátov v EÚ (1. máj 2004) podrobená vôli tohto medzinárodného druženia?!

Na obidve otázky jasne odpovedám, že NIE!

NIE, z tohto pohľadu, nie sme suverénni, a to absolútne!

Od vzniku SR, sa zahraničné okolie, hlavne Západ (hlavne Nemci, Francúzi, Briti a predovšetkým USA!) tváril, že si môžeme ísť svojou vlastnou cestou.

Naozaj?

Naozaj tomu tak bolo?

Pýtam sa, kedy sa konečne na slovenskej politickej scéne objaví politik, resp. ktorí z nich, ktorí už zakúsil moc v našom štáte, od vzniku našej republiky, ktorý naberie odvahu a porozpráva nám o tom, ako bol Západom doslova vyhrážkami, vydieraniami, tvrdými upozorneniami…vyzývaný a tlačený k tomu, že ak sa nebudeme správať tak a tak, ak im neumožníme na Slovensku si robiť to, čo oni chcú, i keď to zaobaľovali do všakovakých právnych „demokratických“ noriem a zákonov, aby to vyzeralo, že toto je výhradne naša vôľa, na základe našich zákonov…, tak bude s nami zle nedobre?!

Čosi už pred časom naznačil Vladimír Mečiar, keď po vzniku samostatnej SR, mu Západní „demokrati“ nechceli pomôcť s rozbehnutím sa republiky, jej, hlavne zahraničných inštitúcií a prefinancovania chodu republiky (úvery a tak pod.), pre začiatok, keď povedal, ako čakali, čo urobíme, či sme schopní alebo neschopní samostatného riadenia vlastných štátotvorných funkcii a či, ako vravievali naši neprajníci, hlavne z Čiech, že či do troch mesiacov nebudeme po kolenách chodiť po Václaváku a prosiť Čechov o návrat do „spoločného“ štátneho zväzku.

Naozaj, kedy sa nájde takýto odvážlivec, z tohto nášho slovenského politického prostredia?

Uznávam, že na takéto odhodlanie, na takúto priamočiarosť, je potrebné mať obrovskú odvahu lebo tlaky sú naozaj veľké a moc (Západného veľkokapitálu nenásytného!), ktorá je nad nami, je schopná všetkého.

Doslova Vám zničia život, ako aj vašej rodine.

A preto, asi bude potrebné, si do budúcnosti voliť takých politikov do vedenia štátu, ktorí nemajú nikoho.

Ktorí už nemajú radičov, nemajú a nikdy nemali žiadnu rodinu, teda ani súrodencov!

Čo znamená, že ak bude chcieť vykonávať naozaj suverénnu vnútroštátnu, ale predovšetkým naozajstnú suverénnu zahraničnú politiku, tak pôjde na medzinárodný politický trh, len a výhradne s vlastnou kožou a to doslova a do písmena!

Samozrejme, tu musí prísť otázka, či toto nie je utopia.

Existuje vôbec taký človek, ktorý nemá nikoho, ktorý sa nemá o koho báť, ktorý v tomto smere nie je ovplyvniteľný, zastrašovaný, vydierateľný?

Asi ťažko.

Takže hovoriť dnes o nejakej našej štátnej suverenite, zvrchovanosti nemôže byť ani len reči.

A čo sa týka nášho členstva v NATO, tak tu už vôbec nie!

Diskusia o našej možnej budúcej neutralite, teda musí začať od tohto poznania, že nie sme ani samostatní, ani suverénni, ba ani zvrchovaní!

Aká by to bola neutralita?!

Bola by to neutralita plnohodnotná?!

Alebo by to bola „neutralita“ presne taká, akú máme dnes „suverenitu“, „zvrchovanosť“, „samostatnosť“?

Nuž jednoznačne, áno!

My sme svojou rozlohou a počtom obyvateľstva tak malí, že pre nás asi nikdy nebude možné dosiahnuť úplnú neutralitu, čo znamená, že asi nikdy nebudeme úplne suverénni a zvrchovaní, presne v zmysle a na základe definícií týchto dvoch výrazov, ktoré uvádzam v úvode tohto môjho článku.

A preto sú úplne zbytočné tie výkriky do tmy dnešnej opozície, im naklonených médií, a všakovakých „apolitických“ mimovládok, na vyjadrenia dnešného Predsedu Vlády SR o tom, že SR pri pristala neutralita.

Totiž neutralita v pravom slova zmysle, je pre Slovenskú republiku, pri Západnom „demokratickom“ zmýšľaní o slobode, zvrchovanosti, suverenite…jednotlivých európskych štátov (Nemecko, VB, Francúzsko, ale aj USA), pre dnešok, rýdzo rýdza ÚTÓPIA!!!

Čo však neznamená, že o istú formu neutrality, by sme sa nemali snažiť!

Ba naopak.

Je potrebné pre našu, čo najväčšiu nezávislosť od ostatných cudzích mocí urobiť, čo najviac, maximum!

A nie sa niekomu neustále a za každým, keď pominie jeden, tak potom druhému, podhadzovať pod nohy, klaniať sa im/mu, vracať im/ mu do ruky bičík, nech nás bije ďalej…

Snažme sa o neutralitu minimálne takú, ktorá by nám, až tak nezväzovala ruky, nohy, mysle…, ako sa nám to dnes deje, v dnešnej totálne zblúznenej, pojašenej, zbláznenej, pomätenej, samu seba zničujúcej a do seba zahľadenej EÚ!

A ak nám takúto, minimálnu neutralitu, dnešní mocní nedokážu garantovať, tak potom nech idú do hája s tými svojimi sladkými rečičkami o akejsi ich liberálnej demokracií západného typu(!), ktorá nám vraj vytvára priestor pre našu nezávislosť, suverenitu a zvrchovanosť!

Na dnes, k tejto téme, „len“ toľko.