ferro

Dlhšie som rozmýšľal, či vôbec tento článok napísať a či vôbec túto tému otvárať.

Ale skúsim túto tému poňať tak, ako sa Eduard Chmelár vyjadril, že otvárací ceremoniál OH v Paríži je témou hlavne preto lebo je politická „uhorková sezóna“ a teda je to vďačná téma, čo zapĺňa stránky všakovakých médií.

Nuž teda v poriadku, keď „uhorky“, tak „uhorky“.

Ja tu nemienim rozoberať úvodný ceremoniál OH v Paríži, o tom som už písal, ale čo mi „spávať“ nedáva je téma, ktorá je aktuálna bez ohľadu na to, akú tu máme politickú sezónu.

Eduard Chmelár po nejakom čase opäť poskytol rozhovor pre web portál eReport, dňa 04.08.2024 – https://www.youtube.com/watch?v=BkTL7v3vVRU

A ja sa budem venovať jednému jedinému výroku, ktorý Eduard Chmelár povedal hneď z kraja tohto rozhovoru, keď na úvod dostal otázku, aký má názor na otvárací ceremoniál OH v Paríži.

Eduard Chmelár odpovedal takto – „Viete, ja mám z toho v prvom rade zmiešané pocity. Chápem, že je uhorková sezóna, ale aby sa toto stalo hlavnou témou, to je tak trošku hlúpe. V každom prípade, to čo sme tam videli, bolo maximálne nevkusné. Nevkusné, ja to poviem takto. Mne vôbec neprekáža homosexualita, dokonca ju považujem za prirodzenú vec…“

To čo hovorí Eduard Chmelár ďalej, to už pre môj článok nie je podstatné. Kto ma záujem, ako jeho odpoveď a celý rozhovor pokračuje ďalej (ja som si ho vypočul celý a ďalej som s ním v podstate súhalsil), tak nech sa páči, vyššie som uviedol link – má to 51 minút.

Ja sa s Eduardom Chmelárom vo veľa veciach zhodnem, ale toto je jedna vec, kde sme úplne na opačných názorových stranách.

Nuž teda pán Chmelár, ani mne homosexualita ľudí (mužov, žien) nevadí, neprekáža, keď sa nedáva verejnosti buď na obdiv alebo na ľútosť.

Pod obdivom rozumejte tie všakovaké ich dúhové exhibicionistické predvádzania sa na uliciach, v akýchsi dúhových pochodoch – hľa tu sme! A ľútosť vtedy, keď požadujú pre seba iné práva a právne normy, ako platia pre absolútnu väčšinu našich obyvateľov a opäť-  hľa tu sme!

Ale aby som súhlasil s tým, že homosexualita je prirodzená, ako ju nazval Eduard Chmelár, vec, takto teda nie!

Nie, homosexualita nie je u ľudí prirodzená vec.

Je pravda, že homosexualita tu bola, je a aj bude.

Ale hovoriť o nej, ako o ľudskej prirodzenosti, tak to teda nie.

Eduard Chmelár sa vo veciach mierového riešenia napr. a hlavne vojenského konfliktu na Ukrajine, rád obracia na výroky pápeža Františka, dáva ich do pozornosti tým politikom, ktorí nemajú absolútne ani ten najmenší záujem ukončiť toto zbytočné krviprelievanie, mierovou diplomatickou cestou a toto robí dobre.

Tu s ním súhlasím.

Ale ak by navštívil pápeža alebo hociktorého kňaza katolíckej cirkvi, tak by sa dozvedel (som presvedčený, že Eduard Chmelár to aj vie) aj toto – „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi! 29 Potom Boh povedal: Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom.“ – https://www.bible.sk/sk/ekumenicky/genesis/1/28

A plodiť a množiť sa, dokáže výhradne muž a žena alebo ak chcete, tak žena a muž! V ľudskej rase nikto iný!

Ani muž s mužom, ani žena so ženou, nesplodia potomstvo a nenaplnia ním našu planétu!

Takže homosexualita nie je ľudská prirodzenosť, ktorá by mu bola daná od stvoriteľa.

Homosexualita znamená koniec napĺňania našej zeme ľudstvom!

A je to aj koniec rodokmeňa, toho ktorého homosexuála.

Lebo ak rodokmeň ľudstva je založený na počiatku jedného muža a jednej ženy, potom sa rozvetvuje o ich deti a ďalej o detí ich detí…, tak u homosexuálnych párov už niet ďalšieho rozkvetu ich rodokmeňa.

U nich rodokmeň končí!

Viac k tomu písať nebudem. Lebo stačí takéto jednoduché zdôvodnenie na to, aby som vyvrátil tvrdenie Eduarda Chmelára, že homosexualita je ľudská prirodzenosť.

Ak to Eduard Chmelár myslel tak, že homosexualita už dnes v našej spoločnosti nie je niečo, čo by vyvolávalo híkanie nad tým, že hľa homosexuál, tak potom áno, už to akosi berieme ako „prirodzenosť“, že sú tu, že existujú, že spolu s nimi žijeme na pracoviskách…, niektorí aj v domácnostiach, ale to je všetko.

Ak svoju homosexualitu nevydávajú na obdiv alebo ako píšem v úvode, dokonca na ľútosť, tak je to v podstate v poriadku a je to „prirodzené“, že sú.

Ale samotná homosexualita nie je prirodzená vec ľudskej rasy na tejto planéte.