ferro

Takže pomaly, jasne , zrozumiteľne, kultivovane, presne tak, ako si to Čaputová vyžaduje, aby s dotknutou osobou mala vôbec záujem komunikovať.

Hneď na úvod podotýkam, že som prekvapený, že nikto z dnešných opozičných politických subjektov, toto Čaputovej nevytkol, nepripomenul, nevysvetlil…

Nuž tak ja im pomôžem.

Je pravda, že dnešný môj článok bude výhradne o Čaputovej, ale keďže sa budem striktne pridržiavať našej Ústavy Slovenskej republiky (ÚSR), tak v článku sa budem o Čaputovej predovšetkým vyjadrovať v podobe Prezident, presne tak, ako je to explicitne uvádzané v našej ÚSR – viď napr. TU – https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#c101 – Čl. 101 až 107.

Podpoznámka – je zaujímavé, že na oficiálnej web stránke https://www.prezident.sk/page/pravomoci/ , si terajšia kancelária Čaputovej takto svojvoľne zmenila znenie ÚSR – „Postavenie a právomoci prezidenta, resp. prezidentky Slovenskej republiky sú dané Ústavou Slovenskej republiky (celé znenie). Prezident, resp. prezidentka je podľa ústavy hlavou Slovenskej republiky.“

Takže ja budem používať oslovenie podľa ÚSR, teda výhradne Prezident…

Idem pekne po poriadku.

Po prvé – ÚSR v Čl.2, ods.(1), jasne hovorí, píše toto – „Štátna moc pochádza od občanov…“

Teda text tohto článku ÚSR neznie resp. nezačína, že – „Štátna moc pochádza od Prezidenta…“, ba ani od nikoho iného. Len a výhradne od občanov.

A ďalej tento článok pokračuje takto – „…, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

To znamená, že občania SR vykonávajú svoju moc v našej republike hlavne prostredníctvom sebou volených a zvolených zástupcov do národného parlamentu, pretože my máme na Slovensku systém parlamentný.

A teda všetci tí, ktorí boli občanmi SR volení a zvolení do Parlamentu SR, ich politické subjekty, koalície…prekročili požadované percentuálne kvórum (5 alebo 7…%) majú právo na to, aby nás zastupovali a vykonávali moc v našom štáte na základe nášho volebného poverenia.

Občania si ich v riadnych demokratických voľbách vybrali a každý to musí rešpektovať, nikto nemá právo si ich svojvoľne selektovať, že ten áno a tento nie, že s týmto áno a s týmto nie. Ani Prezident SR.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že všetci ktorí boli občanmi do Parlamentu zvolení, sú si absolútne rovní. Niet medzi nimi rozdielu.

Po druhé – ÚSR v Čl. 110, ods.(1), jasne hovorí, píše toto – „Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.“

Podpoznámka – je potrebná zmena resp. doplnenie tohto článku našej Ústavy lebo nie je jasné na základe čoho, z akého dôvodu a kedy tak Prezident koná resp. môže konať.

I keď ihneď v ods.(2) sa píše, že – „Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.“, tak z tohto znenia tiež nie je jasné, či už zvoleného po riadnych PV alebo, aj toho, ktorý ak by kandidoval do Parlamentu, tak by mohol byť zvoliteľný a teda nemusí ani prejsť volebným parlamentným procesom.

Takže áno, to, že Čaputová si do svojej úradníckej vlády dosadila na pozíciu predsedu vlády Ľ. Ódora, je v súlade s ÚSR.

Po tretie – ÚSR v  Čl. 111, jasne hovorí, píše, že – „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“

Tak sa pýtam. Dodržala Čaputová tento ústavný postup pri jej terajšom zostavovaní, jej úradníckej vlády? Lebo podľa toho, čo odznelo na TA3, v Tak takto, 11.5.2023 – https://www.ta3.com/relacia/28647/ocakavania-od-novej-vlady , to bolo podľa vyjadrení Čaputovej a jej úradníckym predsedom vlády Ĺ. Ódorom úplne opačne. Tam sa totiž ako Čaputová, tak aj Ódor, vyjadrili jasne, že Čaputová vyberala úradníckych ministrov, predkladala svoje nominácie Ódorovi a Ódor mal mať vraj právo veta.

Tak sa pýtam, nie je toto podľa ÚSR úplne naopak? Nie je podľa ÚSR postup taký, že poverený predseda vlády predkladá Prezidentovi svoje návrhy na jednotlivých členov vlády/ministrov a Prezident má právo veta/odmietnutia?

Po štvrté a najpodstatnejšie, čo je hlavnou myšlienkou môjho dnešného článku.

Čaputová sa postavila pri zostavovaní úradníckej vlády do polohy toho, ktorý diktuje, kto v úradníckej vláde bude.

Už z vyššie mnou napísaného jasne vyplýva, že toto jej konanie je jasne v rozpore s ÚSR.

A dokonca sa postavila do polohy, že z parlamentu SR, si k sebe pozvala  na to, aby ich len jednoducho oboznámila so svojimi nomináciami do jej úradníckej vlády, len tých politikov a tie politické subjekty, ktoré ona sama uznala za vhodné.

A ostatné doslova a do písmena odignorovala.

No a tu zaznie moje jasné a najdôležitejšie posolstvo z tohto môjho článku pre Čaputovú, pre všetky slovenské aj neslovenské média, pre všetkých politikov, politické subjekty pôsobiace na území SR, pre všetky politické, aj apolitické mimovládne organizácie, zoskupenia, spolky…, že – NIE PREZIDENT SI VYBERÁ S KÝM BUDE ROKOVAŤ V PRÍPADE KRÍZY napr. AKÚ MÁME DNES NA SLOVENSKU, ALE a teraz POZOR, TO S KÝM PREZIDENT SR MÁ POVINOSŤ VIESŤ ROKOVANIA AKO VON Z KRÍZY, MU URČUJEME MY, MY VOLIČI, KTORÍ SME PODĽA ÚSR NOSIČMI MOCI V NAŠEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKE !

A My sme jej, Čaputovej, v PV 2020 určili na rokovanie tieto a žiadne iné politické subjekty

https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky

OĽANO – 25,02% – 53 mandátov – Igor Matovič

SMER-SD – 18,29% – 38 mandátov – Robert Fico

SME RODINA – 8,24% – 17 mandátov – Boris Kollár

K-ĽSNS – 7,97% – 17 mandátov – Marián Kotleba

SaS – 6,22 – 13 mandátov – Richard Sulík

ZA ĽUDÍ – 5,77% – 12 mandátov – Veronika Remišová

Takže, Čaputová si mala sadnúť naraz za jeden veľký okrúhly stôl s Igorom Matovičom, Robertom Ficom, Borisom Kollárom, Marianom Kotlebom, Richardom Sulíkom, Veronikou Remišovou, dať nabok svoje osobné animozity, správať sa ako jej ÚSR káže, ako to ÚSR káže Prezidentovi SR a spoločne hľadať východisko zo situácie v akej sa dnes Slovenská republika nachádza.

Takže jasne a stručne – nie Prezident si vyberá partnerov na rokovanie pri tak vážnych celonárodných, celoštátnych krízach, akú tu máme napr. dnes, ale partnerov na rokovanie jej vyberáme My, moc v tomto štáte – občania-oprávnený voliči v priamych demokratických parlamentných voľbách.

A toto je potrebné, aby od dnes, všetci opoziční politici, či už parlamentní alebo mimoparlamentní, ak sa dostanú do akejkoľvek politickej diskusnej relácie, akéhokoľvek slovenského aj neslovenského média, pripomínali Čaputovej, že s kým ona bude rokovať nerozhoduje ona, ale MY…

Na záver by som v tejto súvislosti, aj v dnešnom mojom článku, Čaputovej opätovne pripomenul slová, ktoré dňa 30.5.2018 na svojom FB profile, deň po tom, čo samotná Čaputová oficiálne ohlásila svoju kandidatúru do prezidentských volieb marec 2019, napísal jej terajší nominant na pozíciu ministra vnútra jej úradníckej vlády – Ivan Šimko – „Prezident sa nemôže spoliehať len na odborných poradcov. Nesie neprenosnú osobnú zodpovednosť. Musí byť odolný voči nebezpečenstvu, nenávisti, nevďaku a i nespravodlivosti voči sebe…, …Toto by mali mať na mysli všetci, čo zvažujú kandidatúru na post hlavy štátu! Nie je to súťaž krásy, ani hľadanie Superstar.“

https://www.facebook.com/ivan.simko.12/posts/pfbid0LFVhSG1t1gp1bb2P27WyG4oHtHadmvDf359BSj5hFSteiLioNb2UYbgTfQ7rWTWWl

Tak nech sa Čaputová skúsi správať na pozícií Prezidenta SR aspoň takto…