ferro

Je to šok ?, je to nereálne ?, je to „choré“?, ak sa v dnešnom článku budem venovať volebnému právu a to tým spôsobom, že navrhujem, aby sa v spoločnosti začala verejná diskusia na zvýšenie veku občana SR na jeho volebné právo z osemnástich rokov života „až“ po dovŕšení tridsiateho roku svojho života . Verím Vážený občan SR, že po prečítaní si tohto článku, na konci to pre Vás až taký šok a nezmysel nebude. Je to naozaj na zamyslenie . Ústava SR v čl. 30, ods. (3) hovorí : „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon“. Tým zákonom je zákon č. 180/2014 Z.z. – O podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v Čl. I, PRVEJ ČASTI, Všeobecné ustanovenia, § 3 Právo voliť, hovorí toto : „Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku podľa podmienok ustanovených v osobitných častiach“ ja navrhujem, aby číslovka 18 bola zmenená na 30 .

A teraz prečo. Aký máme právny stav dnes. Máme zastropované vekové hranice pre rôzne štátne pozície. Poslancom NR SR podľa Ústavy SR (Čl. 74, bod 2 – tu zmeniť na 30 rokov) sa môže dnes stať bezúhonný občan SR ak dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR, prezidentom SR sa môže podľa ústavy SR, Čl. 103, ods. (1) stať „Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.“, za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný na základe Ústavy SR, Čl. 134, ods. (3), takto : „Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.“ Sudcom všeobecných súdov sa môže stať osoba staršia ako 30 rokov, samozrejme pri splnení istých podmienok.

Tieto príklady som bol povinný na úvod môjho, pre niekoho šokujúceho článku uviesť z jediného dôvodu, a to z toho, že náš ústavný a právny systém pozná inštitút obmedzenia vekovej hranice občana SR pre výkon istých štátnych funkcií. Áno každé takéto vekové obmedzenie, v prípade sudcov Ústavného súdu je tých obmedzení celkom logicky ešte viacej, má svoje opodstatnenie. Totiž na každú pozíciu, ktorá bola vyššie menovaná, ale aj v bežnom živote (napr. možnosť viesť mot. vozidlo, kamión, vlakovú súpravu a pod.), by mal mať daný jedinec isté pracovné a životné skúsenosti – jednoducho povedané požaduje sa tu určitá prax, určitá doba výkonu tej či onej profesie nato, aby bol pripravený takúto činnosť vykonávať plnohodnotne a na prospech celej spoločnosti. A preto sa celkom logicky pýtam, má človek, ktorý dosiahol vek 18 rokov už dosť životných skúsenosti, životnej praxe na to, aby plnohodnotne a zodpovedne vedel posúdiť v naozaj pre celú spoločnosť, veľmi dôležitých voľbách, ako sú napr. parlamentné voľby, koho a prečo je dobre ísť a voliť ?!

Ja sa tu naozaj nechcem nejako dotknúť našej mládeže, ktorá je presne taká istá, ako sme boli (aj keď sa nám to straším, niekedy nezdá a stále hovoríme presne to čo hovorili nám naši rodičia „my sme boli iný, my sme taký neboli, my sme museli viacej pracovať, my sme a my sme, stále dookola“) len žijú v inom svete, je viacej nových technológií, viacej iných možností na sebarealizáciu a pod., ale v podstate sú taký istý, ako každá generácia v ich veku a to je v poriadku. Mladí sa majú vzdelávať, užívať si život, naberať životné skúsenosti a pod. To im naozaj neberiem a úprimne im prajem, aby si mladosť užili do sýtosti, naplno, lebo mladosť je naozaj krátka ! No a teraz otázka, prečo im chcem „zobrať“ volebné právo. Nechcem im zobrať vôbec nič, ale aj na toto veľmi dôležité životné a ľudské právo, byť volený a voliť, by mal mať každý istú životnú prax, aby sa nerozhodoval emocionálne (čo v prípade mladých ľudí je celkom prirodzené), ale na základe istých životných skúsenosti, na základe poznania o čom vlastne ten život je ! Mladý človek, ktorý vo veku 18 rokov je zväčša ešte študentom strednej školy a do 25 roka svojho života študuje na vysokej škole, je zväčša celkom závislý na podpore svojich rodičov, či už po stránke citovej, ale najme po stránke finančnej. V podstate za nič nenesie zodpovednosť (okrem trestnoprávnej). Je ľahko manipulovateľný, chce byť už niečím dôležitý a tak sa najdôležitejším stáva vo chvíli, ak ho niekto manipulatívne „vytiahne“ do ulíc a davovou psychózou ho „prinúti“ konať, tak, ako je to pre niektoré záujmové (väčšinou politické) skupiny výhodné. Veď história nám v tomto ponúka veľa príkladov, kedy sa mládež, študenti zneužijú na isté politické ciele, bol to pre našu spoločnosť rok 1989 a v nedávnej minulosti to boli „apolitické“, „spontánne“ zhromaždenia mládeže – Za slušné Slovensko a pod.

Dnes sa mladý človek pri voľbách napr. do NR SR, neriadi životnými skúsenosťami, ale výhradne na základe emócií, ktoré v ňom vyvolávajú politické strany a mladý človek bez bežných životných povinnosti, volí zväčša „proti“ prúdu a s pocitom, že je to akési dobrodružstvo, a teraz predsa vyskúšame niečo iné, ako to tu bolo doteraz a uvidíme, ako sa tu zabavíme. Neklamme si, je to tak, lebo inak sa rozhoduje jedinec, ktorý nemá povinnosti a zodpovednosť a úplne inak ten, ktorý tú zodpovednosť má a má aj určité povinnosti voči tým ostatným. Takouto zmenou volebného zákona nijako mladým ľuďom neublížime, ba naopak, veď mladý človek do svojej 25 má oveľa závažnejšie „problémy“ ako sú parlamentné a iné voľby, potom má päť rokov nato, aby okúsil ten naozajstný „životný“ chlebík a v tridsiatke, už bude natoľko vyzretý a životom skúsený, že jeho prístup k voľbám, už nebude dobrodružstvo, ale zodpovedný volebný akt zodpovedného a skúseného občana, a tak isto verím, že sa týmto opatrením vo volebnom zákone, zvýši samotná účasť vo voľbách, pretože takto životom už vyskúšaný a overený občan – volič bude voliť tak, že aj samotná kvalita výsledkov volieb bude na oveľa vyššej úrovni, ako je teraz, keď „roztopašná“ mládež rozhodne, aké politické dobrodružstvo sa tu bude konať nasledujúce štyri roky .

Ústava SR vo svojom Čl. 2, ods. (1) jasne hovorí, že : „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“, a teda na základe tohto konštatovania je možné povedať, že každý občan SR s volebným právom, zväčša raz za štyri roky, sa v celoštátnych parlamentných voľbách na jeden deň stáva oprávneným, svojim hlasom rozhodnúť o smerovaní štátu do budúcnosti. Stáva sa akýmsi, ak to preženiem „zamestnancom štátu“ pre výkon volebného práva a teda by mal mať isté životné skúsenosti a mal by spĺňať nielen vekovú hranicu, ale mal by mať za sebou aj istú životnú „prax“, ktorá by mala v sebe zahŕňať nielen to, že občan – volič dosiahol isté vzdelanie, ale by mal mať aj „dotyk“ zo životom, s realitou, byť za niečo zodpovedný, mať rodinu, mať istú pracovnú skúsenosť, mať skúsenosti z bežného zodpovedného života, aby nadobudol isté poznanie, že v práci je niekedy potrebné držať „ústa a krok“, aby o ňu neprišiel, aj keď má pravdu, aby nemusel doma manželke, manželovi a deťom povedať, že od zajtra šetríme lebo som sa ozval a som na dlažbe. Áno takýto občan sa pri voľbách správa úplne inak, ako mladý občan, ktorý takýto „dotyk“ zo životom ešte nemal možnosť mať a voľby sú pre neho istou revoltou a nie zodpovedným rozhodnutím. A preto si myslím a som o tom úprimne presvedčený, že naša spoločnosť potrebuje, aby k voľbám išiel občan – volič, už s istým poznaním „životnej“ reality a tú hádam už po dovŕšení 30 roku svojho života by mal mať. Mladým tým nič nezoberieme, ba práve naopak, dáme im tým pádom dostatok času na štúdium, na cestovanie do zahraničia, aby spoznali aj život v iných štátoch, život iných kultúr, a následne, aby to dobré „priviezli“ späť domov na Slovensko, aby si založili rodiny (štát im nato musí vytvoriť vhodné a výhodne podmienky, ktoré svojou celoživotnou poctivou prácou tomuto štátu vrátia a vychovajú nové pokolenie) a následne ako vyzretý občan – volič s plnou vážnosťou pristúpil k volebnej urne a rozhodol sa správne pre svoj štát, pre svoju rodinu a pre spoločnosť ako takú.

Záver :

Veď sa pozrime na akého voliča sa zameriava naša dnešná neoliberálna a „pokroková“ „demokratická“ opozícia (to isté platilo pri voľbe prezidenta SR v marci 2019 – vieme ako to dopadlo), áno je to výlučné mladý (ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný) a samozrejme vzdelaný volič , teda nie na voliča s istou životnou skúsenosťou, poctivo a mnohokrát aj ťažko pracujúceho voliča, ktorému sa prostredníctvom médií „vysmieva“, že je starší a málo vzdelaný !

V nadchádzajúcich PV 2020 by malo byť podľa Štatistického úradu (rok 2017 – statdat.statistics.sk ) vo volebných záznamoch zapísaných 55 431 prvovoličov, voličov do 25 rokov 421660 a celkom počet voličov do 30 rokov, by malo byť až 726 524. Teda dosť slušná voličská základňa mladých a životom neošľahaných ľudí, ktorí sú na „muške“ dnešnej „demokratickej“ neoliberálnej opozície. To nie je odoberanie, alebo pozbavovanie občanov SR mladších ako 30 rokov volebného práva, ale je to v prvej rade „ochrana“ štátu v tom zmysle, aby o budúcnosti nášho štátu rozhodol občan – volič na základe vlastných životných skúsenosti, na základe zodpovednosti k budúcim generáciám a nie na základe momentálnej emócie, ktorú v ňom zámerne vyvolávajú isté záujmové skupiny. Skúsme sa dnes opýtať životom ošľahaného tridsiatnika, ktorý už má vlastnú rodinu, živí sa poctivou prácou, cíti zodpovednosť za svoju rodinu, má ten prirodzený rodičovský strach o svoje deti, či by aj dnes pristupoval k parlamentným voľbám s tou „zodpovednosťou“ akú mal, keď pred dvanástimi rokmi, ako 20 ročný volič bol voliť v PV 2010.

Nuž uvidíme po PV 2020, ktorá veková skupina rozhodne o smerovaní našej Slovenskej republiky, či to bude cesta bezstarostného neoliberalizmu alebo to bude cesta, kedy sa bude musieť v našom štáte veľa vecí zmeniť, ale bude to cesta národnej hrdosti, sociálnej rovnosti, spolupatričnosti, cesta k posilňovaniu tradičnej rodiny (otec, mama, deti), aby demografická krivka neklesala, ale nabrala stúpajúcu tendenciu, bude to cesta väčšej medzinárodnej suverenity, cesta spolupráce na západ aj na východ (samozrejme sever, juh) ? Nuž uvidíme !

Aj teraz sa Vám vidí, že úprava veku na volebné právo na hranicu 30 rokov života je až taká šokujúca alebo by sa malo o tom začať seriózne hovoriť ?

BODKA :

Na úplný koniec ešte jeden šok. Bude potrebné sa zamyslieť aj nad úpravou možnosti voliť zo zahraničia. Veď predsa je nemysliteľné, aby mali volebné právo aj občania SR, ktorý sa dobrovoľne vzdali možnosti žiť na Slovensku, a odišli žiť a pracovať do zahraničia dlhodobo. Teda majú tam už svoje bývanie, majú tam dlhodobú prácu, chcú, aby ich deti ostali žiť a pracovať v cudzine, ale pritom by chceli rozhodovať o tom pod akou vládou tu budeme žiť, pracovať a vychovávať svoje deti my, ktorí sme zo Slovenska „nezutekali“ za „lepším“ a „jednoduchším“ životom. Ak chcú rozhodovať o smerovaní našej republiky, tak nech sa páči, tu sú doma, dvere „rodičovské“ majú stále otvorené dokorán a nech prídu sem žiť naspäť a meniť život na Slovensku svojou prácou a následne aj rozhodovaním v PV. Tu navrhujem, aby volebné právo „stratili“ tí občania Slovenskej republiky, ktorí vlastnou vôľou a na základe vlastného rozhodnutia opustili SR a v zahraničí trvale bývajú viac ako štyri roky, čo predstavuje jedno volebné obdobie NR SR. Lebo nebývať vo vlastnom dome a chcieť pritom rozhodovať, o to ako v ňom budú bývať tí čo tam ostali, tak to sa mi vidí naozaj nekorektne. Keď si niekto myslí, že práve tá politická garnitúra je pre Slovensko dobrá, ktorú oni budú voliť z poza hraníc SR, tak nech sa páči príďte naspäť a žite tu s nami spoločne pod touto Vami vyvolenou politickou garnitúrou a na vlastnej koži okúste či Vaše rozhodnutie je a bolo správne.

Takže z toho celkom jasne vyplýva, že ani tento návrh na obmedzenie volebného práva dlhodobo a z vlastnej slobodnej vôle žijúcich občanov SR v zahraničí, nemusí byť až takým šokom, ako sa na prvý pohľad zdá.

A Ty mládež naša, budúcnosť našej vlasti, neber to v zlom, môj úmysel Ti nie je nejako ublížiť ba práve naopak, lebo pamätaj, tak ako Vy dnes mladí, raz budete v zrelom veku, tak aj my čo sme dnes v zrelom veku, sme boli tak mladí, ako Vy dnes a teda viem o čom píšem (ani nás vtedy politika veľmi nezaujímala a ak aj áno, tak naše zmýšľanie je dnes diametrálne odlišné od toho vtedajšieho a tiež to bol pre nás určitý druh „zábavy“ a nie seriózne zmýšľanie a rozmýšľanie čo bude, ak budem voliť toho, čo je ku mne dobrý, lebo má záujem o môj hlas, ale k štátu a budúcnosti našej všeobecnej, zlý ).

CELKOM NA ZÁVER :

Ani veľké kapitalistické korporáty si nedosadia do rozhodovacích orgánov o budúcnosti rozvoja a smerovania spoločnosti práve nastúpivšieho mladého človeka, aj keď s vysokoškolským vzdelaním, aby okamžite bez praxe a skúsenosti rozhodoval o budúcnosti spoločnosti. Aj tam si každý rozumný kapitalista najskôr tohto mladého človeka „preverí“ v praxi a najlepšie, ak začne od toho najnižšieho stupňa a po určitom čase, povedzme po piatich rokoch mu zverí aj nejaké tie rozhodovacie práva, pravda ak sa presvedčil, že tento mladý človek je pre spoločnosť prínosom.