Keby som bol Ukrajinec, zatratil by som nás!

29. decembra 2022, ferro, Nezaradené

Pýtam sa  – načo toľko krvi?

Načo toľko zbytočne preliatej krvi?

Načo toľko zbytočnej krvi preliatej na všetkých stranách konfliktu?

 

Nie, v tomto mojom rýdzo názorovom článku, nebudem rozoberať príčiny konfliktu na Ukrajine lebo podľa Západnej protiruskej propagandy žiadne „nie sú“ a vraj ani „neboli“.

Nebudem tu rozoberať tieto veci lebo by sa môj článok mohol v mžiku stať článkom s nežiadúcim obsahom…

Len malá poznámka na okraj – NIČ, ešte raz – NIČ, sa nedeje len tak, bez príčiny, bez dôvodne, ani v živote, ani v prírode, ani vo vesmíre…, čo samozrejme, neznamená, že každý následok akejsi príčiny, je ten jediný správny resp. jediný vhodný…

 

Kto chcel pochopiť pochopil, kto nepochopil resp. pochopiť nechce, tak snáď jedného dňa pochopí…, čo je mnou vyššie napísané a čoho všetkého sa to týka…

 

Nuž a teraz k podstate dnešného môjho názoru.

 

Žijem na východe našej republiky a tak nie je núdza (problém), sa stretnúť s Ukrajincami, ktorí sa rozhodli zotrvať na našom území, s Ukrajincami, ktorí si mohli dovoliť opustiť svoju milovanú rodnú zem…

A nezakrývajme si oči, že sú medzi nimi aj takí, ktorí by tak učinili už dávno pred týmto konfliktom, ale schengenská hranica im to nedovoľovala…

 

A či mi niekto verí alebo nie, ani jeden, s ktorým som hovoril, sa nebil do pŕs, aký je Zelenskyj úžasný a že to, čo koná je správne a na propsech Ukrajiny, Ukrajincov…

A ani som nikde v „našich objektívnych“ médiach nezachytil, žeby im niektorí s Ukrajincov, ktorí sú tu na Slovensku, povedali na kameru nejaké obdivné slová na Zelenského a „jeho“ boj za Ukrajinu a podľa „našich“ politikov aj za nás…

 

Mne osobne je nesmierne veľmi ľúto tých Ukrajincov, ktorí sú na tom tak zle po ekonomickej stránke, že si nemohli dovoliť odísť zo svojich domovoch, zo svojich príbytkov…

 

A je mi ľúto aj tých rusko-jazyčných Ukrajincov, ktorí žijú vo východnej časti Ukrajiny a už od roku 2014 trpia…

 

Tí sú tam a trpia…trpia absolútne bezdôvodne a trpieť by nemuseli…

 

Ak raz príde deň, a ja verím, že taký deň raz príde a Ukrajinci sa dozvedia, že konflikt medzi „nimi“ a RF mal aj iné, mierové riešenie, tak nás celkom iste zatratia!

 

„nimi“ píšem v úvodzovkách lebo toto nie je konflikt medzi radovými Ukrajincami a radovými obyvateľmi RF, ale je to konflikt tých tam „hore“…

 

Bežný človek ani len vo sne netúži po vojne, po zabíjaní…

Bežný človek chce žiť v mieri, v pokoji, so svojou rodinou a tešiť sa zo života…

 

Ako to, že aj tu na Slovensku sme aj po novembri 1989 dokázali žiť spolu s Rusmi, Ukrajincami a inými národnosťami v mieri, bez náznaku nenávisti a pod.???

 

Ja osobne som nikdy nepociťoval, nepociťujem a takto to aj ostane, nenávisť voči žiadnemu národu, voči žiadnej inej rase, jednoducho voči nikomu…

Nikto mi v mojom okolí nevadí, neprekáža, ak vedie usporiadaný život, život, ktorý ho napĺňa, život, ktorým nikomu neubližuje, život taký, že keď môže, tak pomôže…

 

Ak sa jedného dňa bežní Ukrajinci dozvedia a oni sa to dozvedia, že bolo iné riešenie, ako len toto vojenské, aby netrpeli, že to, že im USA a Západ, nás nevynímajúc posielali, posielajú kvanta zbraní, aby „bojovali“ a zomierali…, tak nás zatratia!

 

Áno, aj ja osobne zatratím každého, kto by nás bezdôvodne zatiahol do vojny, do utrpenia, ak viem, že je iná, mierová cesta riešenia problému…

 

A zapamätajme si, že každý konflikt, každá vojna, ktorá sa kedy na našej zemi odohrala, nebola vojna chudobných, bežných, radových ľudí, ale vojna tých tam „hore“, tých, ktorí si myslia, namýšľajú, že sú vyvolení, vyvolení vládnuť iným, iným národom…ÁNO, TOTO JE PRAVDA PRAVDÚCA…

 

V roku 2023, my tu „dole“, vykonajme všetko, čo je v našich silách, aby sme zastavili toto bezdôvodné prelievanie nevinnej krvi, krvi Ukrajincov, všetkých tých čo „bojujú“ po ich boku, krvi Rusov a všetkých tých, čo „bojujú“ po ich boku lebo niet na to žiadneho rozumného dôvodu!

Totiž, aby bolo jasné, na takéto a podobné konflikty niet rozumného dôvodu NIKDY!!!

 

A na záver, by som chcel upriamiť pozornosť na jednu našu ľudovú pieseň z Východu našej republiky, ktorá by sa mala spievať už len ako spomienka na časy minulé a aby sa už NIKDY nenaplnil jej obsah, aby si ju naše dievčence nemuseli spievať so zármutkom vo svojich srdciach…Názov piesne je – „Večar je, večar je, už še večareje“ a z nej vyberám túto časť, tento refrén, ktorú/ktorý, by si naše (ani žiadne iné na svete!) milé, už nikdy spievať nemuseli/nemali – „…novina, novina, novinečka taka, že mojho frajira vžaľi za vojaka….“ – https://hudba.zoznam.sk/akordy/piesen/vecar-je-vecar-je-uz-se-vecareje/

A aj TU – https://www.youtube.com/watch?v=80DcRwJsYL4&ab_channel=DominikRak%C5%A1%C3%A1ny