Farizejská rozprávka Z. Čaputovej, vyvrátená rozprávkou na základe skutočných udalosti!

13. mája 2022, ferro, Nezaradené

Zuzana Čaputová (ZČ) donekonečna opakuje tú istú farizejskú rozprávku, citujem – „Ukrajina už tretí mesiac bráni svoju slobodu pred ničím nevyprovokovanou ruskou agresiou.“

Nuž dobre, tak ja ZČ a jej podobným, prerozprávam túto rozprávku, ktohovie, či nemá základ na skutočnej udalosti a požičiam si pre jej názov výrok človeka, ktorého ZČ tak (farizejský?!) uznáva, pápeža Františka – „Štekajúci pes“

Kde bolo tam bolo, pri jednom stĺpe bol na reťazi uviazaný pes. Bol tam dlhé roky. Išiel však okolo akýsi mužíček i zapáčilo sa mu toto miesto a chcel toho psa odtiaľ dostať. Tak ho začal provokovať. Pes bol kľudný lebo keď videl toto úbožiatko, tak ho to nijako nevzrušovalo.

Sem tam potvoril oči, sem tam zavrčal, ale to bolo všetko.

Avšak tento úbožiačik voľakde našiel akúsi halúzku a začal do tohto psa ňou pichať.

Pes mu túto halúzku schňapol, vytrhol a zase si kľudne ľahol.

Úbožiačik si povedal, že on to takto nenechá.

I zavolal si na pomoc, tých, o ktorých vedel, že tiež majú zálusk na miesto, na ktorom dlhé roky trónil tento pes, ba dokonca o nich vedel, že oni by ho nechceli len vyhnať, ale úplne zničiť, aby sa už nemohol v budúcnosti vrátiť a robiť im problémy.

A oni mu prišli na pomoc.

Prišli mu na pomoc tak, že tomu úbožiačikovi dali do ruky železnú tyč, aby touto dráždil a provokoval tohto psa. Pritom stáli opodiaľ a tiež výkrikmi, pokrikmi provokovali, dovtedy kľudného psa.

Keď pes videl, že sa nejedná už len o jedného úbožiačika, ktorého by si vôbec nevšímal, ale že je tam tých úbožiačikov už viac a ich rady sa stále viac a viac rozširujú, a sa k nemu čoraz viac približujú, tak začal na nich štekať, brechať, trhať sa na reťazi….

A ako sa provokácie stupňovali, tak sa aj pes viac a viac šarpal, ale reťaz ho k nim bližšie nepustila.

ALE…, ALE čo sa nestalo?

Zrazu sa reťaz utrhla a pes sa zahryzol do ruky toho prvého úbožiačika.

Úbožiačik mal druhú ruku voľnú a kričal na tých ostatných úbožiačikov, aby mu pomohli.

A oni mu aj „pomohli“.

Odstúpili od neho tak, aby sa ten vyprovokovaný pes nezahryzol aj do nich, a do tej voľnej ruky mu dávali nové poleno, zakaždým, keď mu pes vytrhol to poleno pred tým…

Nakoniec sa im všetky polená minuli, pes prvého úbožiačika riadne dohrýzol, ostatní zutekali a pes sa pobral na svoje miesto, síce unavený, doráňaní, ale už bez reťaze…

 

Ponaučenie : – Nedráždi, neprovokuj psa lebo ťa pohryzie!!!

 

Treba k tomu ešte niečo dodať?