U. S. Steel Košice alebo VSŽ niekdajšia pýcha Československa a Slovenska – časť 2

31. júla 2019, ferro, Nezaradené

Dobrý deň, tak ako som to uviedol v mojom prvom príspevku „ÚVOD“, moje príspevky nemajú nikoho urážať, nikoho obviňovať, ale je to pohľad na dianie na Slovensku z pozície človeka ktorý tu žije od narodenia už viac, ako 5 desaťročí a od svojich 15 rokov života ( začínal som, ako učeň) až do dnešných dni poctivo pracuje ( teda už plných 38 rokov), založil si tu rodinu a chce, aby aj jeho potomkovia tu žili na slušnej úrovni a pracovali pre blaho, rozvoj a prosperitu Slovenskej republiky a občanov SR a nie v cudzích západných a amerických, korporátoch, ktorí vďaka svojmu kapitálu a našich neschopných vlád, skúpili ( resp. bolo im to dané do „daru“  za pomoc pri zmene vlády v r. 1998), všetky naše strategické podniky, ktoré prinášali do nášho štátneho rozpočtu podstatnú časť príjmov.

Jeden z takých prosperujúcich podnikov boli aj VSŽ Košice a keby boli v takom zdehonestovanom stave, ako to niektorí v tom čase prezentovali, tak môj názor je taký, že nikdy, ale nikdy by americký korporát nevstúpil na pôdu spoločnosti, kde by musel vykrývať straty spôsobené predošlým riadiacim aparátom, ale boli si vedomí, že ihneď po nadobudnutí vlastníckych práv im tento začne prinášať zisky.

A to samozrejme USS neprevzali všetky závody VSŽ, ale len tie, ktoré ako spomínam vyššie boli okamžite ziskové.

A teraz môj subjektívny názor a podrobnejšie o tom, že som sa len okrajovo dotkol v súvislosti s VSŽ p. Mečiara a vôbec som nespomenul „ klan“ rod. Rezešovcov.

Ja si ctím náš právny systém a ten hovorí, že každý občan SR je nevinný až kým nie je nadobudnutá právoplatnosť súdneho rozhodnutia o jeho vine. A preto si ja nedovolím povedať a napísať, že p. Mečiar je zlodej, že rod. Rezešová je zlodejská a ani o p. Dzurindovi a jeho vláde nikdy nepoviem že je resp. bola zlodejská, pretože naše súdy nevyriekli o nikom z nich žiaden právoplatný rozsudok a môžeme si o činnosti našich súdov, prokuratúre a polícii myslieť čo koľvek, sme povinný rešpektovať právnu sústavu v našom štáte. Kto vyriekne takéto obvinenie je občiansky povinný podať na príslušné orgány činné v trestnom konaní trestné oznámenie a dokázať pravosť svojich výrokov v opačnom prípade sa dopúšťa trestného činu ohovárania a iných trestných skutkových podstát s tým spojenými.

Tým samozrejme nehovorím, že všetko od roku 1989 a 1993 bolo na Slovensku čisté ako horská bystrina, ale na základe „ pravdivých“ mediálny výstupov verejnoprávnej televízie a súkromných televízií, si bez dôkazov nedovolím nikoho obviniť z trestnej činnosti.

Naša ústava SR , Druhá hlava, čl. 20 – zaručuje každému občanovi právo na súkromný majetok a môže mu byť odňatý ak bol nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom SR.

Podľa mne dostupných informácií p.  J. Režeš st. a ani jeho rodina nikdy neboli 100 % vlastníkmi VSŽ ( bolo to menej ako 50 %) a to aj z toho dôvodu, že v tomto čase bola VSŽ akciovou spoločnosťou s väčšinovým podielom štátu a preto vláda p. Dzurindu mohla zjednodušene povedané VSŽ a.s. predať americkému korporátu USS.

Tak sa pýtam, prečo bol toto jeho jediný krok, prečo, ako prvý gazda v tomto štáte ( pripomínam opäť jeho výrok „… štát je zlý gazda …“ / okamžite po tomto jeho výroku ho mali všetky vtedy jemu naklonené média ho vyzvať na podanie demisie a ulice mali byť plné študentov a mimovládnych organizácií, umelcov a inej pokrokovo zmýšľajúcej inteligencie !/), nepovedal, tak p. Rezeš rozkráda náš štátny majetok, mal na neho podať trestné oznámenie a zároveň mal poveriť riadením jednej zo zlatých sliepok slovenskej ekonomiky poctivých a slušných nekorumpovateľných a nezlodejských ľudí zo svojho okolia a povedať tomuto národu, že to čo tu vybudovali naši starí rodičia a rodičia zachovám pre ďalšie generácie občanov SR, tak aby to bolo vždy naše a prinášalo to prospech naším občanom. Čo sa stalo ? Jednoduchá vec, veď mi už nebudeme čierna diera v strednej Európe a predáme „darom“ VSŽ a.s. americkému korporátu lebo ten vie byť dobrý gazda, ale mi Slováci na svojom grunte nie !

A teraz aj niečo pozitívne o pôsobení Rezešovcov vo VSŽ a.s. počas ich pôsobenia vyrástol dôstojný hokejový stánok v Košiciach – postavili by ho dnes Američania !?

Ak by nedošlo k zmene v vlastníckych právach k VSŽ a.s. na USS, tak dnes by už Košice mali niekoľko rokov aj modernú futbalovú arénu, ktorej výstavba bola už takmer na spadnutie na Vše športovom areály na Moldavskej ceste.

Dnes Košice mesto Košice stavia na niekoľko etáp aspoň aký, taký futbalový stánok – je tam nejaký príspevok USS Košice ?!

Ďalej sa je treba opýtať bývalého primátora Košíc a neskoršieho prezidenta SR p. Schustera ( SOP – Strana občianskeho porozumenia – použitá na jedno volebné obdobie), koľko peňazí ročne poskytovali VSŽ na obnovu Košíc ? – podľa mojich informácií to bolo 200 mil. Sk ročne a preto p. Schuster sa mohol chváliť tým, ako zveľaďuje mesto pretože mal na to značné prostriedky od VSŽ vtedy pod vedením p. Júliusa Režeša. USS po získaní vlastníckych práv k VSŽ a.s., podľa mojich informácií horko ťažko poskytli na rozvoj mesta 20 mil. Sk ročne a pomaly sme im tu za ich „láskavosť“ išli stavať pomníky.

Ďalej je treba sa opýtať zamestnancov VSŽ a.s., keď ešte boli v slovenských rukách ako nadobúdali novo vystavané nádherné byty na Sídlisku Ťahanovce, ktorých výstavbu spolu financovala aj VSŽ a.s., že dostali od zamestnávateľa VSŽ a.s. na to veľmi výhodný úver a po jeho splatení sa stávali vlastníkmi týchto bytov.

A bolo toho oveľa viac počas existencie VSŽ a.s. bez ohľadu na to, kto bol vo vedení tejto spoločnosti, pretože mu nikdy 100 % nepatrila a štát ho mohol riadenia pozbaviť kedy koľvek, ale nie zmeniť vlastnícke práva predajom cudziemu korporátu.

Teda svojim prvým článkom k tejto téme som chcel vyjadriť svoj názor na to, že bolo veľmi zlé rozhodnutie vlády „Gazdu“ bez rozmyslu rozpredať rodinné zlato zahraničným korporátom a nesnažiť sa ich uchovať aspoň s 51 % podielom štátu a zaviazať nového spoluvlastníka na obnove, rozvoji týchto zlatých nosníc našej republiky s podmienkou, že ak sa tak nebude správať štát má právo to od neho odkúpiť za cenu, za ktorú mu bol podiel predaný + zhodnotenie firmy, ak k nejakému došlo.

Ďakujem Vám za Vašu trpezlivosť pri prečítaní si tohto môjho dlhého príspevku k danej téme.