ÚVOD

30. júla 2019, ferro, Nezaradené

Dobrý deň vážení blogeri (pisatelia príspevkov). Na úvod by som sa chcel redakcií Pravda.sk poďakovať, že nám všetkým, radovým občanom SR, dáva bezplatnú možnosť vyjadriť sa k akýmkoľvek otázkam a témam.

Vystupujem tu pod menom ferro, ale nie som anonymným pisateľom, pretože v redakcií Pravdy majú všetky moje osobné údaje a teda som kedykoľvek vyhľadateľný.

Som muž, 53 r., ženatý jedno dieťa 12 r. a som z Košíc, vysokoškolské vzdelanie titul Ing. – VŠDS Žilina. Od roku 1985 zamestnaný a bez väčších vynútených prestávok (budem sa tomu venovať vo svojich príspevkoch), vždy v pracovnom procese a to od učňa až k najvyšším postom v rámci jedného podniku, vlastnými schopnosťami a pracovitosťou.

Veľmi často hovorím, že každý mladý človek vstupujúci do života, by si mal uvedomiť, že profesne rásť sa nedá tak, že po skončení školy či už strednej alebo vysokej chce okamžite dostať stoličku v kancelárií a riadiť procesy a kolektív, bez poznania podstaty a teda pri výstupe na hor je potrebné vždy ísť po jednotlivých stupňoch – schodoch, tak aby na každom schode vytrval tak dlho ako si to daná situácia a obťažnosť vyžaduje. To mu v budúcnosti zaručí, že podriadený ho nebudú môcť v ničom oklamať a zároveň si bude vážiť prácu svojich podriadených lebo ju aj on sám vykonával.

Aj tejto problematike sa budem venovať vo svojich ďalších príspevkov ak mladý chcú tak v blogoch.

Tento svoj úvodný príspevok chcem zakončiť tým, že moje príspevky nebudú nikoho urážať, ale bude to otvorený pohľad pracujúceho človeka a otca rodiny na témy, ktoré sú v našich mienkotvorných médiách značne skresľované resp. obchádzané a budú vychádzať z mojich celoživotných skúsenosti a poznania života na Slovensku s pred roka 1989 a aj po ňom.

Ďakujem Vám, že ste si tento môj úvodný príspevok prečítali až do konca a teším sa na Vaše reakcie na moje články.